In: Slovenská literatúra, vol. 66, no. 6
Viliam Nádaskay 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 478 - 494
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
socialistický realizmus, 1. Československá republika, DAV, Laco
Novomeský, Ján Poničan / socialist realism, First Czechoslovak Republic, DAV, Laco Novomeský, Ján Poničan
Typ článku: II. Rozhľady / Views
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Cieľom štúdie je sledovať vývin a konštituovanie socialistického realizmu v slovenskej literatúre v období 1. Československej republiky (1918 – 1938) a overiť, či skutočne ide o nemenný monolit, ako sa traduje v literárnej historiografii. Metodologické východisko tvoria poznatky súčasnej historiografie, v línii ústupu od zaužívaného totalitárneho pojmoslovia a príklonu k problematizujúcemu obrazu 1. ČSR, a vybrané podnety zo sociológie literatúry (Pierre Bourdie, Stefan Żółkiewski). Socialistický realizmus sa prvotne vyvíjal v demokratických podmienkach, jeho predstavitelia prehovárali z okrajových, protisystémových pozícií a jeho reflexia bola širšia, kritickejšia a odolnejšia voči politickým pohybom. Až neskôr, v období totality, sa premenil na nekriticky prijímaný dogmatický monolit. Štúdia približuje dve chápania socialistického realizmu: 1. ako otvorený systém schopný akomodovať rôzne umelecké formy pod podmienkou socialistickej ideovej bázy, resp. politickej príslušnosti autora; 2. ako systém vopred daných pravidiel a noriem, tematických a filozofických okruhov, diktovaných konsenzom ľudí vo vedúcich politických pozíciách. Ich aplikovaním ukazuje na inú, vývinovo rozmanitejšiu a premenlivú podobu smeru.
The goal of the paper is to trace the way socialist realism was developing and establishing
in Slovak literature in the period of the first Czechoslovak republic (1918 – 1938)
and to verify whether it is really a immovable monolith as the tradition goes in literary
historiography. The methodological assumption is formed by the knowledge of
contemporary historiography in line with departure from the established totalitarian
terminology and inclination towards the problematic image of the First Republic and
selected stimuli from the sociology of literature (Pierre Bourdie, Stefan Żółkiewski).
At first socialist realism was developing in democratic conditions, its representatives
were heard from marginal, anti-systemic positions and its reflection was wider, more
critical and more resistant to political changes. It was only later, in the period of totalitarianism,
that socialist realism transformed to an uncritically received dogmatic
monolith. The paper presents two ways of understanding socialist realism: 1. as an
open system capable of adopting various forms of art provided the condition of the
socialist ideological basis or an author´s political affiliation was fulfilled; 2. as a system
of prescribed rules and norms, subject matters and philosophical areas, dictated by the
consensus of people holding leading political positions. By applying them, the paper
shows a different, more varied form of the movement.
Ako citovať:
ISO 690:
Nádaskay, V. 2019. Koncepcie proletárskej literatúry a socialistického realizmu v medzivojnovom období. In Slovenská literatúra, vol. 66, no.6, pp. 478-494. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Nádaskay, V. (2019). Koncepcie proletárskej literatúry a socialistického realizmu v medzivojnovom období. Slovenská literatúra, 66(6), 478-494. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 17. 12. 2019