In: Slovenská literatúra, vol. 66, no. 6
Eva Palkovičová 
Detaily:
Rok, strany: 2019, 463 - 477
Jazyk: slo
Kľúčové slová:
idyla, idylický topos, slovenská literatúra 19. storočia, spoločenská novela, topos horárne, Stephen Greenblatt / idyll, idyllic topos, 19th century Slovak literature, social novella, topos of a gamekeeper´s house, Stephen Greenblatt
Typ článku: II. Rozhľady / Views
DOI: https://doi.org/--
O článku:
Štúdia sa zameriava na slovenskú prózu šesťdesiatych rokov 19. storočia. V prvej časti mapuje spoločensko-kultúrny kontext literárnej tvorby a stav národno-emancipačného procesu, ktorý v novej politickej situácii v období medzi koncom absolutizmu a rakúsko-uhorským vyrovnaním v roku 1867 prijal nové impulzy. V druhej časti štúdie sú v centre pozornosti spoločenské novely Mikuláša Štefana Ferienčíka (1825 – 1881), Daniela Bacháta (1840 – 1906), Viliama Paulinyho-Tótha (1826 – 1877) a Štefana Križana (1826 – 1894), ktoré zohľadňujú dobové požiadavky na prózu v zmysle zabaviť, upútať a výchovne pôsobiť najmä na meštianske publikum a jeho národné cítenie. V týchto prózach sa uplatňuje idylický topos, príznačný pre slovenský literárny diskurz 19. storočia. Má podobu buď „ľúbezného miesta“ lesnej samoty, ktorá si od sveta civilizácie drží odstup, alebo „šťastného domu“, ktorý s ním stojí v úzkom kontakte. Napriek istým rezíduám romantickej poetiky, ktoré možno odkryť v realizáciách idylického toposu, prezentujú texty skôr biedermeierovský postoj ku skutočnosti: všednosť ukazujú ako sviatočný rituál, medzi idylickým miestom a vonkajším svetom sa pokúšajú nastoliť harmonický vzťah, spoločenstvo rodiny a priateľov znázorňujú ako miesto garantujúce a uchovávajúce morálne hodnoty i národnú slobodu.
The paper focuses on Slovak prose written in the 1860s. The first part maps the social and cultural context of literary production and the state of the national emancipation process which received new impulses in the new political situation during the period of time between the end of absolutism and the Austro-Hungarian Compromise in 1867. The other part of the paper pays attention to social novellas written by Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 – 1881), Daniel Bachát (1840 – 1906), Viliam Pauliny-Tóth (1826 – 1877) and Štefan Križan (1826 – 1894), which comply with new requirements laid down on prose, namely to entertain, to attract and to educate the bourgeois audience as well as to address their national awareness. The works of prose mentioned above feature an idyllic topos characteristic of the 19th century Slovak literary discourse. It either has a form of a „lovely place“ in a remote forest settlement which keeps the world of civilization at a distance or a „happy home“ which stays in a close contact with it. Despite certain remnants of romantic poetics, which may be disclosed in representations of an idyllic topos, the writings present a rather biedermeier-like attitude towards the reality: the ordinary is shown as a celebration or a ritual, they try to establish harmony between the idyllic place and the outer world, the community of a family or friends is depicted as a place that is a guarantee of moral values and national freedom.
Ako citovať:
ISO 690:
Palkovičová, E. 2019. Idylický topos v slovenskej próze šesťdesiatych rokov 19. storočia. In Slovenská literatúra, vol. 66, no.6, pp. 463-477. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
APA:
Palkovičová, E. (2019). Idylický topos v slovenskej próze šesťdesiatych rokov 19. storočia. Slovenská literatúra, 66(6), 463-477. 0037-6973. DOI: https://doi.org/--
O vydaní:
Vydavateľ: Slovenská literatúra
Publikované: 17. 12. 2019