Informačná stránka organizácie SAV
Projekty
Ústav zoológie SAV, v. v. i.
Medzinárodné projekty
AMBA - Evolúcia a ochrana veľkoplošných primárnych ekosystémov (projekt AMBA)
Amba project
WIMANET - Sieť pre výskum malárie u divožijúcich živočíchov
Wildlife malaria network
| Doba trvania: |
1. 9. 2023 - 30. 9. 2027 |
| Evidenčné číslo: | CA22108 |
| Program: |
COST |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Václav Radovan PhD. |
LIFE21-NAT-SK-LI - Zavedenie overených postupov ochrany motýľov v strednej a východnej Európe
Developing best practices in butterfly conservation in Central and Eastern Europe
| Doba trvania: |
1. 9. 2022 - 31. 3. 2029 |
| Evidenčné číslo: | 101074487 |
| Program: |
LIFE |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Žitňan Dušan DrSc. |
Národné projekty
BIOCIT - Biotické interakcie švábov v hlbinách času
-
| Doba trvania: |
1. 8. 2024 - 31. 7. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-V04-00439 |
| Program: |
Plán obnovy EÚ |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Sendi Hemen PhD. |
| Anotácia: | K biotickým interakciám dochádza vtedy, keď sa organizmy navzájom priamo alebo nepriamo ovplyvňujú. Môžu byť intra- alebo interšpecifické a zahŕňajú rôzne interakcie vrátane predácie, komenzalizmu, mutualizmu, parazitizmu a
konkurencie o zdroje. Biotické interakcie zohrávajú dôležitú úlohu pri štruktúrovaní moderných spoločenstiev, ale priame dôkazy o biotických interakciách sú vo fosílnych záznamoch do značnej miery prehliadané a väčšinou sa obmedzujú na jantár s niekoľkými výnimkami. Šváby sú ideálnou skupinou hmyzu na takéto štúdium, pretože sú bohaté na paleozoické a druhohorné fosílne záznamy s viac ako 110 000 vzorkami a mnohé majú výnimočný stav zachovania. Medzi švábmi existujú rôzne typy interakcií s rastlinami, hubami, eubaktériami, archaeabakteriami a rôznymi živočíchmi. V rámci projektu sa budú študovat 1) ektosymbiotickéj asociácie švábov s fosílnymi roztočmi v ~ 130 miliónov rokov starom jantári z Libanonu; 2) endosymbiotické asociácie s možnými baktériami a interakcie medzi rastlinami a švábmi na základe analýzy obsahu čriev a fosílneho trusu v ~98 miliónov rokov starom kachinskom jantári a ~50 miliónov rokov starých
sedimentoch z Green River, USA; 3) ekológia a možne intrašpecifické správanie vyhynutých švábov na základe mikroštruktúr zmyslových orgánov v rôznych druhohorných jantároch. Pri štúdiu budú použité deštruktívne (SEM s elementárnou analýzou a tenké rezy) aj nové nedeštruktívne metódy (vrátane a mikro- a nano CT skenovania, konfokálna mikroskopia s vysokým rozlíšením). Výskum môže objasniť nové interakcie a zmeny v priebehu geologických časoch. |
Cirkulácia vírusu kliešťovej encefalitídy v blízkosti poľnohospodárskych fariem a lesných lokalitách na Slovensku
Circulation of tick-borne encephalitis virus in foci close to agricultural farms and in sylvatic sites of Slovakia
Dešifrovanie úlohy mikroRNA v metabolickom programovaní potravou počas vývinu u drozofily
Decoding the role of microRNAs in the metabolic programming by developmental diet in Drosophila
| Doba trvania: |
1. 9. 2024 - 31. 8. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-V04-00570 |
| Program: |
Plán obnovy EÚ |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. et Mgr. Klepsatel Peter PhD. |
| Anotácia: | Podmienky výživy v ranom veku môžu mať dlhodobé účinky na metabolizmus a zdravie organizmu. Tento jav je známy ako metabolické programovanie. Hoci bol tento fenomón pozorovaný u rôznych druhoch, vrátane drozofily, jeho molekulárne mechanizmy nie sú známe. Predkladaný projekt sa zameriava na úlohu mikroRNA (malé, nekódujúce RNA molekuly, ktoré pôsobia ako post-transkripčné regulátory) v metabolickom programovaní u modelového organizmu Drosophila melanogaster. Projekt má tri hlavné ciele:
1) Identifikovať hlavné nutričné komponenty potravy prijímanej počas vývinu, ktoré sú zapojené do metabolického programovania; 2) Určiť kľúčové mikroRNA, ktoré sú ovplyvnené potravou a sú nevyhnutné pre dlhodobé
zmeny v množstve energetických metabolitov (tuk, glykogén, glukóza, trehalóza); 3) Odhaliť konkrétne cieľové gény týchto mikroRNA, ktoré prispievajú k metabolickým zmenám. Cieľom projektu je objasniť molekulárne mechanizmy zodpovedné za dlhodobý vplyv potravy počas vývinu na
množstvo energetických zásob u dospelých jedincov. |
Ekológia pohlavného výberu
Ecology of sexual selection
| Doba trvania: |
1. 7. 2021 - 30. 6. 2025 |
| Evidenčné číslo: | APVV-20-0081 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
doc. RNDr. Vidlička Ľubomír CSc. |
| Anotácia: | Modely pohlavného výberu primárne zahŕňajú Fisherov model pohlavného výberu (runaway), selekciu dobrých génov, princíp handicap a sexuálny konflikt. Tieto procesy sú však v súčasnosti ovplyvnené environmentálnymi zmenami, ktoré spôsobujú priame alebo nepriame environmentálne znečistenie. V predloženom projekte použijeme známy modelový druh pavúka lovčíka hájneho (Pisaura mirabilis) u ktorého používa samec pri rozmnožovaní svadobné kŕmenie (t.j. prenos výživných látok od samca k samici) na testovanie otázky vplyvov environmentálneho znečistenia na evolúciu reprodukčného správania. Konkrétne sa budeme venovať priamym (pôsobenie ťažkých kovov) aj nepriamym (nedostatok potravy) vplyvom environmentálneho znečistenia na pohlavný výber. Okrem oho sa budeme venovať ďalším evolučným otázkam týkajúcich sa fyziologických nákladov samcov na svadobné kŕmenie. Výsledky našich výskumov sa budú dať zovšeobecniť a pomôžu nám pochopiť aký vplyv majú environmentálne zmeny na evolúciu pohlavného výberu. |
Eliminácia kliešťami prenášaných infekcií bez použitia antibiotík
Non-antibiotic approach for the treatment of tick-borne infections
| Doba trvania: |
1. 7. 2024 - 30. 6. 2028 |
| Evidenčné číslo: | APVV-23-0325 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Selyemová Diana PhD. |
Environmentálne determinanty distribúcie vtákov a hematofágneho hmyzu v ekologicky hraničných podmienkach
The environmental determinants of bird and hematophagous insect distribution under ecologically extreme conditions
| Doba trvania: |
1. 1. 2024 - 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0111/24 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Václav Radovan PhD. |
| Anotácia: | Projekt sa zameriava na skúmanie faktorov ovplyvňujúcich distribúciu vybraných vtáčích druhov a hematofágneho hmyzu. Cieľom projektu je zistiť, ako geografické, časové, abiotické, biotické a antropogénne faktory súvisia s výskytom vtákov a hematofágneho hmyzu v krajine. V rámci projektu sa bude využívať kombinácia terénnych, molekulárnych, parazitologických, GIS, a štatistických metód. Inovatívne budú použité dlhodobé dáta o pomeroch pohlaví mláďat vtákov ako potencionálnom indikátore kvality prostredia, a výstavba energetickej infraštruktúry sa využije pre lepšie pochopenie distribúcie modelových živočíchov prístupom prírodného resp. kvázi-experimentu. Prevažne dlhodobé dáta sa budú analyzovať pomocou robustných štatistických modelov. Výsledky projektu budú využité na zlepšenie pochopenia prirodzených a antropogénnych faktorov ovplyvňujúcich priestorovú variabilitu v distribúcii vtákov a krv-cicajúceho hmyzu v ekologicky extrémnych podmienkach pre účely ochrany biodiverzity a verejného zdravia. |
Expresia a funkcia calcitonínu podobných peptidov a ich receptorov u kliešťov
Expression and function of calcitonin-like peptides and their receptors in ticks
| Doba trvania: |
1. 7. 2022 - 30. 6. 2026 |
| Evidenčné číslo: | APVV-21-0431 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Roller Ladislav PhD. |
| Anotácia: | V tomto projekte sa zameriame na identifikáciu a analýzu expresie a funkcie peptidov kliešťa, ktoré sú podobné
evolučne konzervovaným kalcitonínom. Tieto peptidy kontrolujú u hmyzu a stavovcov dôležité fyziologické procesy ako homeostatickú koncentráciu vody a iónov, metabolizmus, príjem potravy a rozmnožovanie. Kalcitonínu podobné peptidy (CTs) budeme študovať na modelových druhoch Ixodes ricinus a I. scapularis, keďže funkcie neuropeptidov v týchto vektoroch nebezpečných patogénov nie sú preskúmané. K odhaleniu signálnych dráh CTs v kliešťoch použijeme bioinformatické metódy, cDNA klonovanie, qRT-PCR, in situ hybridizáciu a
imunohistochemické farbenie s novo vyvinutými protilátkami proti CTs kliešťa. Funkčne charakterizujeme
kandidátne receptory pre CTs a ich expresiu v rôznych orgánoch počas vývinu kliešťa budeme analyzovať
pomocou qRT-PCR. Elektrofyziologické techniky a video analýzy použijeme k zisteniu účinkov CTs na slinné žľazy,
tráviaci trakt a reprodukčné orgány in vitro, a zmeny v produkcii a aktivite tráviacich enzýmov v extraktoch čreva
budeme analyzovať pomocou Western blotov. Funkcie signálnych dráh pre tieto neuropeptidy budeme skúmať
pomocou RNA interferencie, ktorou potlačíme expresiu ich receptorov. Veľmi dôležitou súčasťou tohto projektu je
štúdium vplyvu vakcinácie alebo potlačenia CTs signalizácie pomocou RNAi na prenos patogénov Borrelia
burgdorferi a B. afzelii. Navrhované moderné a originálne postupy môžu odhaliť nové mechanizmy v regulácii
cicania a rozmnožovania kliešťa a veľmi komplexné vzťahy medzi kliešťom, patogénom a hostiteľom.
|
InsecTools - Insectools: Inovatívne nástroje pre výskum odpovedí hmyzu na environmentálny stres a pesticídy schválené v EU
InsecTools: Innovative toolbox for deciphering insect responses to environmental stressors and EU-approved pesticides
| Doba trvania: |
1. 9. 2024 - 30. 6. 2026 |
| Program: |
Plán obnovy EÚ |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Gáliková Martina PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu InsecTools je objasnenie adaptácií hmyzu na environmentálne záťaže, predovšetkým insekticídy používané v EU. Ako modelový organizmus použijeme ovocnú mušku drozofilu. Našou ambíciou je predovšetkým vývoj inovatívnych nástrojov pre komplexnú charakterizáciu spektra reakcií na environmentálne stresory - od okamžitých fyziologických zmien po dlhodobé evolučné adaptácie. Náš projektový Zámer 1 skúma fyziologické účinky subletálnych dávok insekticídov, pričom sa sústredí najmä na ich metabolické vplyvy. Zámer 2 zahŕňa vývoj revolučného nástroja na skúmanie génov zodpovedných za adaptácie na insekticídy a ďalšie environmentálne záťaže. Nástroje vytvorené v Zámere 3 umožnia štúdium limitov a evolučných kompromisov spojených s adaptáciami na environmentálny stres. Výsledky projektu významne rozšíria naše vedecké chápanie fyziológie, genetiky a evolúcie hmyzu, ale môžu tiež ovplyvniť plánovanie udržateľných poľnohospodárskych stratégií a ochranárskych aktivít. |
Krvné parazity penice čiernohlavej (Sylvia atricapilla) a ich možných vektorov: prevalencia, diverzita a možnosti prenosu
Blood Parasites of blackcaps (Sylvia Atricapilla) and vectors: Prevalence, Diversity, and Transmission Patterns
Mezostigmátne roztoče so vzťahom k podkôrnym habitatom a drevokaznému hmyzu na Slovensku – taxonómia, ekológia a chorológia druhov čeľade Digamasellidae (Acari: Parasitiformes).
Mesostigmatic mites associated with subcorticolous habitats and wood-destroying insects in Slovakia – taxonomy, ecology and chorology of the species of Digamasellidae (Acari: Parasitiformes).
| Doba trvania: |
1. 1. 2022 - 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0007/22 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Mašán Peter PhD. |
Molekulárna analýza, bionómia a ekológia vybraných skupín denných motýľov a hrubopásych blanokrídlovcov.
Molecular analysis, bionomy and ecology of specific groups of butterflies and sawflies.
| Doba trvania: |
1. 1. 2023 - 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0070/23 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Roller Ladislav PhD. |
| Anotácia: | V projekte sa zameriame na skupiny denných motýľov a hrubopásych blanokrídlovcov, ktoré obsahujú skryté druhy a taxóny s nejasným systematickým postavením a bionómiou. Ide o vybraných zástupcov motýľov z rodov Pieris, Apatura a Melitaea a hrubopásych z rodov Pamphilius, Hinatara a Mesoneura.
Zameriame sa na:
1. Objasnenie systematického postavenia niektorých taxónov.
2. Odlíšenie jednotlivých druhov v rámci študovaných rodov na základe morfometrických a molekulárnych analýz.
3. Opis ekologických nárokov a bionómie jednotlivých druhov.
|
Nové regulátory metabolizmu drozofily
Novel pathways governing energy metabolism in Drosophila
Obesity research in fruit flies Drosophila melanogaster
-
| Doba trvania: |
1. 9. 2024 - 30. 8. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 09I03-03-Vo2-00014 |
| Program: |
Plán obnovy EÚ |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Yadav Sanjay Ramnarayan |
Od génov k metabolizmu: Identifikácia a charakterizácia nových katabolických regulátorov vínnych mušiek
From genes to metabolism: Identification and characterization of novel catabolic regulators in the fruit fly model
Pochopenie komplexnej odpovede biodiverzity na lesný manažment: integrácia multi-taxonomického prístupu v hodnotení ekosystémových funkcií - DECISION
-
Pondy v mestskom prostredí - biodiverzita, nepôvodná biota a ekologická kvalita
-
Potravná a akustická ekológia a trendy vlajkových druhov vtákov v čase globálnych zmien
Foraging and acoustic ecology and trends of flagship bird species during global change Key
| Doba trvania: |
1. 1. 2024 - 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0018/24 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Darolová Alžbeta CSc. |
| Anotácia: | Rapídne zmeny krajiny a klímy počas posledných storočí boli do značnej miery zodpovedné za dramatický
pokles početnosti hmyzožravých vtákov. Tieto zmeny zapríčinili aj pokles diverzity potravy a habitatov a
negatívne populačné a areálové trendy viacerých druhov. Potrava a habitat sú kľúčové pre prežívanie populácií,
zvlášť u špecializovaných druhov. V projekte vyhodnotíme potravné parametre vo vzťahu k podmienkam
prostredia v priebehu troch desaťročí u niektorých druhov hmyzožravých vtákov (rody Merops, Lanius, Galerida)
a pomocou akustických playbackových experimentov aj vnútrodruhové interakcie niektorých druhov (rod
Acrocephalus). Posúdenie potravného správania a vokalizácie v konkrétnych habitatoch týchto druhov prinesie
nové komplexnejšie vedecké poznatky, pomôže vysvetliť populačné a areálové trendy a použiť ich aj ako
indikátory zmien v krajine. Pochopenie funkčných vzťahov modelových ohrozených druhov môže zlepšiť aj
rozdielny prístup v ochranárskom manažmente v porovnaní s bežnými druhmi. |
Prevádzka malých vodných elektrární ako in-situ model simulujúci efekt zmeny klímy na biodiverzitu vodných tokov
The operation of small hydropower plants as an in-situ model for simulating the effects of climate change on stream biodiversity
| Doba trvania: |
1. 1. 2024 - 31. 12. 2027 |
| Evidenčné číslo: | 2/0041/24 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Kokavec Igor PhD. |
Stanovenie funkcií spevu a perových ornamentov u lelka lesného (Caprimulgus europaeus) prostredníctvom časovania vokálnych aktivít a pomocou behaviorálneho experimentu
Evaluation of the territorial function of vocal signal and plumage ornament in the Common Nightjar (Caprimulgus europaeus) by the timing of vocal activities and using behavioral experiment
Štúdium úlohy mikroRNA v dlhodobých účinkoch teploty počas vývinu na stresovú rezistenciu a dĺžku života
Unravelling the role of microRNAs in mediating the long-term effects of developmental temperature on stress tolerance and lifespan
EVOCO3 - Šváby zo svetových jantárov III
Cockroaches from amber III
| Doba trvania: |
1. 1. 2022 - 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 0133/22 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Vršanský Peter PhD. |
Úloha bioindikátorov v identifikácii antropogénne vyvolaných zmien vodno-vzdušného režimu v pôdach s rôznym spôsobom využiti
-
| Doba trvania: |
1. 1. 2023 - 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 1/0315/23 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Mangová Barbara PhD. |
Úloha receptorov pre neuropeptidy pri regulácii vnútorných orgánov kliešťov
-
| Doba trvania: |
1. 1. 2023 - 31. 12. 2026 |
| Evidenčné číslo: | 2/0037/23 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Žitňan Dušan DrSc. |
Uncovering neuropeptide control of ticks’ water homeostasis
Uncovering neuropeptide control of ticks’ water homeostasis
DevAccliM - Vývinová aklimácia v modeli vínnych mušiek NextGenerationEU
Developmental Acclimation of Metabolism in the Fruit Fly Model
| Doba trvania: |
1. 7. 2024 - 30. 12. 2025 |
| Program: |
Plán obnovy EÚ |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Gáliková Martina PhD. |
| Anotácia: | Prečo niektorí ľudia priberajú, zatiaľ čo iní nie, aj keď prijímajú rovnakú stravu a vedú podobný životný štýl? Odpoveď spočíva nielen v ich génoch, ale aj v ich minulosti. Podmienky, ktoré zažili v rannom veku, môžu pozmeniť metabolizmus smerom k šetreniu energie, čím ovplyvnia budúce tukové zásoby. Toto metabolické programovanie sa zdá byť rozšíreným naprieč živočíšnou ríšou, avšak jeho molekulárne mechanizmy ostávajú vo veľkej miere neznáme. Naše predchádzajúce práce naznačujú, že ovocná muška Drosophila melanogaster môže slúžiť ako veľmi užitočný model na vysvetlenie týchto mechanizmov. Energetické rezervy dospelých mušiek sú totiž do veľkej miery ovplyvnené faktormi zažitými počas larválneho štádia, akými sú napríklad vývinová teplota, diéta, toxíny, či rôzne iné environmentálne stresory. Cieľom nášho pripravovaného ERC grantu je objasniť epigenetické princípy zodpovedné za toto programovanie, pričom sa zameriame predovšetkým na gény a mechanizmy zodpovedné za vývinovú plasticitu metabolizmu. |
Význam jašteríc, ježov a ixodových kliešťov v ekológii nebezpečných, vektormi prenášaných bakteriálnych a protozoárnych patogénov v urbánnych a suburbánnych podmienkach Slovenska
The role of lizards, hedgehogs and hard ticks in the ecology of dangerous bacterial and protozoan vector borne pathogens in urban and suburban conditions of Slovakia
| Doba trvania: |
1. 1. 2022 - 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 2/0004/22 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
MVDr. Didyk Yuliya PhD. |
| Anotácia: | Hlavnou príčinou výskytu nových infekčných chorôb je zmena druhových interakcí v rámci ekologických spoločenstiev v dôsledku antropogénneho vplyvu a klimatických zmien (1,2). Tieto možno pozorovať práve v mestských aglomeráciách, pre ktoré je charakteristický tzv. urbánny environment. Vo väčšine súčasných epidémií majú ekologické faktory pri vzniku choroby významnejšiu úlohu ako evolučné zmeny patogénov alebo hostiteľov (3). Je dôležité pochopiť ekológiu vektorov a rezervoárových hostiteľov, ktoré hrajú hlavnú úlohu pri výskyte a úspešnosti prenosu parazitov (4,5). Navrhujeme preskúmať cirkuláciu medicínsky a veterinárne významných patogénov prenášaných kliešťami, so zameraním sa na úlohu vektorovej a hostiteľskej ekológie v urbánnych a suburbánnych podmienkach Slovenska. Modelovými skupinami budú jašterice a ježe, s výskytom v mestách a ich okolí, ktoré v asociácii s kliešťami a nimi prenášanými patogénmi predstavujú systémy s vysokou prioritou pre verejné zdravie a ochranu voľne žijúcich živočíchov (6,7). |
INFOTICK - Získanie pravdivých informácií o kliešťoch
Getting the right info on ticks
| Doba trvania: |
1. 7. 2023 - 30. 6. 2027 |
| Evidenčné číslo: | APVV-22-0372 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Rusňáková Tarageľová Veronika PhD. |
| Anotácia: | Napriek faktu, že kliešť obyčajný, Ixodes ricinus je predmetom štúdií minimálne storočie, ostáva množstvo nezodpovedaných otázok týkajúcich sa ekológie tohto druhu. Viaceré aspekty základnej biológie a fenológie druhu sú stále nepreskúmané. Globálne zmeny v životnom prostredí vrátane klimatických zmien, zmeny charakteru krajiny a urbanizácie sa podieľajú nielen na zmenách v distribúcii kliešťov, ale ovplyvňujú aj bionómiu a sezónnu aktivitu kliešťov. Pijak lužný, Dermacentor reticulatus sa meniacim sa podmienkam rýchlo prispôsobuje a jeho areál rozšírenia sa zväčšuje. Je potrebné podrobne preskúmať oblasti, kde sa tieto kliešte vyskytujú (prírodné aj mestské biotopy), keďže ich areál výskytu sa v priebehu posledných desaťročí zm enil. Hustota kliešťov infikovaných patogénnymi agens je hlavným rizikovým faktorom pre ľudí, ktorí sú v danej oblasti vystavení kliešťom. V navrhovanom projekte bude sledovaná aktivita kliešťov číhajúcich na hostiteľa pomocou metódy „kliešťových záhradiek“, ale aj prostredníctvom zberu kliešťov z vegetácie metódou vlajkovania. Pomocou metodiky „kliešťových záhradiek“ budeme sledovať aj životný cyklus kliešťov a sezónnu aktivitu jednotlivých vývojových štádií, ako aj ich prežívanie. Keďže tieto dva druhy kliešťov sú považované za epidemiologicky najvýznamnejšie, zameriame sa aj na prevalenciu a výskyt kliešťov infikovaných patogénnymi agens nielen v prípade nenacicaných kliešťov, ale aj kliešťov cicajúcich na zvieratách. V dôsledku meniacich sa podmienok, budeme sledovať aj prenikanie a výskyt nepôvodných druhov kliešťov na Slovensku, keďže tieto druhy kliešťov môžu do našej oblasti zanášať nové patogény. Informácie získané výskumným tímom počas plnenia cieľov projektu, ako aj počas predchádzajúcich štúdií budú použité pri vývoji mobilnej aplikácie na identifikáciu kliešťov a vytvorení webovej stránky, ktorá prinesie benefity širokej verejnosti ako aj odborníkom na vyhodnotenie rizika infekcie patogénmi prenášanými kliešťami. |
Zraniteľnosť vybraných prírodne a antropogénne narušených ekosystémov vo vzťahu k prebiehajúcej zmene klímy
-
| Doba trvania: |
1. 1. 2022 - 31. 12. 2025 |
| Evidenčné číslo: | 1/0392/22 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Šustek Zbyšek CSc. |
Celkový počet projektov: 31
