Informačná stránka organizácie SAV
Projekty
Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i.
Medzinárodné projekty
eLTER PPP - eLTER Preparatory Phase Project
eLTER Preparatory Phase Project
| Doba trvania: |
1. 2. 2020 - 31. 1. 2025 |
| Program: |
Horizont 2020 |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Halada Ľuboš CSc. |
| Anotácia: | eLTER RI je paneurópska výskumná infraštruktúra (RI) programu ESFRI, ktorá sa plánuje uviesť do prevádzky v roku 2027. Doteraz bola budovaná prostredníctvom národných investícií v priebehu niekoľkých desaťročí v kontexte projektov, zameraných na výskum ekosystémov, kritických zón a sociálno-ekologických systémov. Vedecký zámer eLTER RI podporilo 162 výskumných organizácií podpísaním memoranda o porozumení a 19 krajín (vrátane Slovenska) formálne poskytlo politickú podporu pre založenie eLTER RI. eLTER RI bude vytvárať vedecky spoľahlivé informácie, potrebné na reakciu na veľké spoločenské výzvy a zároveň bude pracovať ako distribuovaná RI nákladovo najefektívnejším spôsobom. Neustále bude zdokonaľovať svoje služby a in-situ zariadenia tak, aby zodpovedali potrebám zainteresovaných strán, a to aj pokiaľ ide o nové výskumné výzvy. Tým dosiahne globálne vedúce postavenie Európy v ekosystémových vedách. Projekt eLTER PPP stanoví víziu a poslanie, strategické plány spolupráce a analýzu dopadu RI; naplánuje riadiace štruktúry a začne implementovať a koordinovať plynulý prechod od prípravy k prevádzke RI založením právneho subjektu a jasným určením rizík a opatrení na ich zníženie. Pripraví analýzu nákladov a prínosov, úplnú nákladovú kalkuláciu RI a finančné plány pre strednodobé a dlhodobé obdobie a zladí ich s požiadavkami zúčastnených krajín. Vypracuje požiadavky, ktoré majú spĺňať centrálne služby RI, identifikuje hostiteľskú krajinu ústrednej administratívy RI, definuje zameranie a rozhodovacie procesy pre výber poskytovateľov ďalších centrálnych služieb; dokončí technické špecifikácie eLTER RI týkajúce sa návrhu národnej výskumnej infraštruktúry, štandardných pozorovaní eLTER a kategórií výskumných lokalít eLTER, ustanoví proces kategorizácie lokalít. Vytvorí a nastavoví komunikačné, diseminačné a marketingové štruktúry pre plynulé pokračovanie v eLTER RI a zapojenie vedeckej komunity používateľov eLTER a ďalších skupín užívateľov po skončení projektu. |
| Web stránka projektu: | https://www.lter-europe.net/projects/PPP |
eLTER PLUS - European long-term ecosystem, critical zone and socio-ecological systems research infrastructure PLUS
European long-term ecosystem, critical zone and socio-ecological systems research infrastructure PLUS
| Doba trvania: |
1. 2. 2020 - 31. 1. 2025 |
| Program: |
Horizont 2020 |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Halada Ľuboš CSc. |
| Anotácia: | Pokrok v porozumení, riadení a zabezpečení súčasných a budúcich funkcií a služieb ekosystémov je výzvou pre fragmentovaný a rozptýlený ekosystémový výskum, riadený úzkymi disciplinárnymi perspektívami, ktoré bránia holistickému porozumeniu komplexných ekologických a sociálno-ekologických systémov. Vznikajúcu výskumnú infraštruktúru (RI) pre európsky dlhodobý výskum ekosystémov, kritickej zóny a sociálno-ekologických systémov (eLTER RI) vyhodnotilo Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) ako RI s vysokým potenciálom na vyplnenie tejto medzery v európskom prostredí RI. Primárnym cieľom eLTER PLUS je otvoriť a rozšíriť výskumné kapacity a vplyv eLTER zapojením súčasných a nových užívateľov a rozvíjaním medziodborového a transdisciplinárneho výskumu, využívajúceho dizajn lokalít a platforiem eLTER a štandardný rámec pozorovaní eLTER. Projekt eLTER PLUS vykoná test výkonnosti vznikajúcej RI a zhodnotí a posilní svoje činnosti v reálnom čase. Ďalej bude podporovať budovanie komunít a poskytovanie služieb v súlade s projektom H2020 eLTER INFRAIA pre začínajúce komunity a súvisiacimi projektami. Zameriava sa na intenzívne využívanie 35 vybraných lokalít a platforiem v suchozemských, sladkovodných a pobrežných ekosystémoch v kombinácii s pozorovacími údajmi z ďalších 50 lokalít na skúmanie ekosystémov a sociálno-ekologických reakcií na globálne relevantné environmentálne výzvy z hľadiska integrity ekosystémov a ekosystémových služieb. Jeho celosystémový prístup bude získavať zmysluplné vedecké informácie a informácie relevantné pre politické rozhodovanie prostredníctvom spoločne navrhovaného transdisciplinárneho výskumu v spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami na miestnej, regionálnej a európskej úrovni. Spoločné akcie sa tiež zameriavajú na spoluprácu s partnerskými RI s cieľom maximalizovať synergie, zvýšiť efektívnosť a katalyzovať holistické porozumenie funkcií ekosystémov a na vývoj virtuálnych laboratórií, v ktorých sú in-situ údaje prepojené s inými zdrojmi údajov, akým je napr. Copernicus. |
| Web stránka projektu: | https://www.lter-europe.net/projects/PLUS |
SatZones - Identifikácia výnosových zón na poľnohospodárskych pozemkoch s využitím satelitných údajov
Satellite-based delineation of yield productivity zones for Slovak crop fields
| Doba trvania: |
15. 2. 2022 - 31. 7. 2023 |
| Program: |
European Space Agency (ESA) |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Kenderessy Pavol PhD. |
| Anotácia: | Vymedzenie „kvázi homogénnych“ zón hospodárenia je základom postupov precízneho poľnohospodárstva (PA), ktoré sa zaoberajú variabilitou stavu plodín a výnosov plodín v rámci poľa. Existuje mnoho pozemných metód na vytyčovanie zón hospodárenia, ktoré sa však pre zložitosť a náklady v našich podmienkach bežne nepoužívajú. Na druhej strane sa v súčasnosti dostávajú do popredia inovatívne prístupy založené na využití satelitných údajov. Zóny výnosovej produktivity predstavujú vysoko produktívne, resp. menej produktívne zóny v rámci poľných parciel. Najmä prístupy časových radov využívajúce satelitné vegetačné indexy s príslušným priestorovým a časovým rozlíšením (napr. produkty Sentinel2 alebo Landsat) môžu identifikovať stabilné opakujúce sa vzorce stavu plodín, čo vedie k lepšej identifikácii produkčných zón. Naším cieľom je vyvinúť systém na zlepšenie satelitných (neskôr označovaných ako EO based) poľnohospodárskych služieb na vzorke cca. 61 000 poľných parciel. Hlavným technickým cieľom projektu je vývoj automatizovaného procesora pre vytváranie produkčných zón výnosovej produktivity v širšom meradle. Okrem toho bude navrhnutá služba na báze EO pre farmárov na základe tohto procesora. Konečným cieľom návrhu je zlepšenie služieb založených na EO pre precízne poľnohospodárstvo. |
CHIME_NPV - Kvantifikácia nefotosyntetickej vegetácie z budúcej misie Copernicus Hyperspectral Imaging Mission for the Environment
Towards quantification of non-photosynthetic vegetation from Copernicus Hyperspectral Imaging Mission for the Environment
| Doba trvania: |
2. 4. 2022 - 1. 4. 2024 |
| Program: |
European Space Agency (ESA) |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Halabuk Andrej PhD. |
| Anotácia: | Aktivity projektu predstavujú štúdiu uskutočniteľnosti pridanej hodnoty satelitne založeného hyperspektrálneho snímkovania pre mapovanie nefotosyntetizujúcej vegetácie (NPV) v poľnohospodárskej krajine. Skúmajú sa inovatívne prístupy a efektívne algoritmy pre kvantifikáciu NPV s použitím produktov nedávnych satelitných platforiem PRISMA a EnMAP. Okrem toho sa údaje relevantné pre NPV priebežne zhromažďujú prostredníctvom špecifických terénnych kampaní v rôznej mierke (od pozemku po celý región). |
ELMEN - Multi-inštitucionálny rámcový kontrakt na poskytovanie asistencie pre technické a finančné monitorovanie bežiacich projektov spolufinancovaných z predchádzajúcich a súčasného LIFE programu a pre tematickú podporu
Inter-institutional single framework contract for the provision of assistance for the technical and financial monitoring of ongoing projects funded from previous and on-going LIFE programmes and on thematic support
| Doba trvania: |
1. 4. 2023 - 31. 3. 2027 |
| Program: |
Multilaterálne - iné |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Bezák Peter PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na monitorovanie kvality a odbornej a finančnej opodstatnenosti riešenia projektov spolufinancovaných Európskou Komisiou v rámci programu LIFE. Projekty sú zacielené na konkrétne akcie v okruhoch ochrany prírody v rámci rozvoja siete Natura 2000, ochrany životného prostredia, zmeny klímy, cirkulárnej ekonomiky a kvality života a čistej energie. Pracovníci projektu pravidelne kontrolujú priamo v teréne, ako i v laboratóriách a administratíve, či plnenie predmetu projektu je v súlade so schváleným kontraktom a pravidlami a projektové správy spĺňajú dohodnuté požiadavky. Ich hodnotiace správy v anglickom jazyku sa pravidelne predkladajú na EK (DG Environment a CINEA), taktiež poskytujú na žiadosť EK inú odbornú podporu súvisiacu s LIFE programom. |
PEOPLE-EA - PEOPLE Ecosystem Accounting
PEOPLE Ecosystem Accounting
| Doba trvania: |
1. 6. 2022 - 31. 3. 2024 |
| Program: |
European Space Agency (ESA) |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Černecký Ján PhD. |
| Anotácia: | Hlavným cieľom medzinárodného projektu PEOPLE Ecosystem Accounting (PEOPLE-EA) je študovať význam diaľkového prieskumu Zeme (DPZ) pre účely zavádzania ekosystémového účtovníctva a demonštrovať aktuálne možnosti využitia DPZ pre suchozemské a sladkovodné ekosystémy. Projekt PEOPLE-EA sa snaží preukázať stúpajúcu hodnotu údajov DPZ s cieľom napomôcť implementácii ekosystémového účtovníctva na národnej úrovni členských štátov EÚ. |
PAREUS - Poskytovanie adaptívnych poznatkov pre posilnenie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity pre udržateľné krajiny a chránené oblasti
Providing Adaptive knowledge for Ratcheting up the EU Biodiversity strategy for Sustainable landscapes and protected areas
| Doba trvania: |
1. 1. 2023 - 31. 12. 2025 |
| Program: |
Horizont Európa |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Kanka Róbert PhD. |
| Anotácia: | Program PAREUS využíva inovatívny krajinný prístup s cieľom integrovať politiku a prax pre rôzne spôsoby využívania pôdy, aby sa zabezpečilo spravodlivé a udržateľné využívanie pôdy v priestorovo explicitnom rámci. Krajinný prístup je interdisciplinárny a na riešenie orientovaný rámec, ktorý spája viaceré zainteresované strany z viacerých sektorov a bude mimoriadne vhodný na uľahčenie spoločenských zmien smerom k spravodlivému a udržateľnému prechodu prostredníctvom cielených a na budúcnosť orientovaných snáh o obnovu. |
PROCLIAS - Procesné modely pre atribúciu klimatických vplyvov naprieč odvetviami
Process-based models for climate impact attribution across sectors
| Doba trvania: |
27. 10. 2020 - 26. 10. 2024 |
| Program: |
COST |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Dr.nat.techn. Ing. Merganičová Katarína PhD. |
| Anotácia: | V Európe je k dispozícii veľa zložitých procesných modelov, ktoré umožňujú predikovať budúce klimatické vplyvy. Súčasná komunita zaoberajúca sa výskumom vplyvu klímy je však rozdrobená a modeluje väčšinou jednotlivé systémy. Integrácia klimatických vplyvov v rôznych prírodných a spoločenských odvetviach sa objavuje len pomaly. Rovnako pripisovanie vplyvov na podnebie a ďalších faktorov je stále nedostatočne preskúmanou oblasťou, pretože zmena podnebia sa už výrazne prejavuje, rokuje sa o čoraz väčšom počte súdnych prípadov zaoberajúcich sa klimatickými vplyvmi a zintenzívňujú sa politické diskusie o stratách a škodách. Tento nedostatok koordinácie medzi modelármi vplyvov a nedostatočné povedomie o metódach pripisovania vplyvu brzdí dôležitý vedecký a politický pokrok a je nevyhnutne potrebné viac koordinácie a vytvárania sietí. Preto si PROCLIAS kladie za cieľ vyvinúť spoločné protokoly, harmonizované súbory údajov a spoločné porozumenie toho, ako vykonávať medziodvetvové multimodelové štúdie o vplyve klímy v regionálnom a globálnom meradle, ktoré umožňujú pripisovanie vplyvov nedávnych klimatických zmien a rozsiahle prognózy budúcich vplyvov klímy. Projekt to urobí zameraním na kľúčové interakcie vplyvov podnebia na jednotlivé odvetvia, ich akumulovaný účinok, najmä extrémnych udalostí, priradenie dopadov zmene klímy a kvantifikáciu neistôt. PROCLIAS využije všetky sieťové nástroje COST na zaškolenie mladých výskumníkov, aby vykonávali a analyzovali simulácie viacerých modelov naprieč odvetviami, podporovali spoločnú platformu na zhromažďovanie simulácií modelových dopadov a metód ich analýzy a šírili údaje, kódy a výsledky pre vedcov, ako aj v syntetickejšej podobe pre zainteresované strany. |
| Web stránka projektu: | https://www.cost.eu/actions/CA19139/#tabs|Name:Description |
Národné projekty
Diverzita lúčnych a pasienkových biotopov Slovenska po dvoch dekádach v Európskej únii
Diversity of grassland habitats in Slovakia after two decades in the EU
| Doba trvania: |
1. 1. 2021 - 31. 12. 2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Špulerová Jana PhD. |
| Anotácia: | V posledných rokoch sa čoraz výraznejšie prejavujú zmeny vo využívaní krajiny, ktoré sa odrážajú aj v zložení a štruktúre vegetácie. Nemalou mierou prispievajú k zmene krajiny agrodotácie, ktoré sa začali poberať od r. 2004 po vstupe SR do Európskej únie. Cieľom projektu je pomocou opakovaných fytocenologických zápisov vyhodnotiť zmeny vo floristickom zložení a zastúpení funkčných skupín travinno-bylinných biotopov európskeho a národného významu, ku ktorým dochádza v dôsledku zmien v spôsobe využívania krajiny vplyvom poľnohospodárskych podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Na základe výsledkov bude možné posúdiť efektivitu a vplyv podpôr na stav biotopov. Súčasne budeme pokračovať v testovaní vplyvu rôznych manažmentových zásahov na zloženie travinno-bylinnej vegetácie na trvalých plochách. Výsledky budú slúžiť predovšetkým zamestnancom Štátnej ochrany prírody a budú podkladom pre optimalizáciu manažmentových opatrení na udržanie priaznivého stavu európsky a národne významných biotopov.
|
Dlhodobé zmeny znečistenia ovzdušia a ich dopad na ekosystémy
Long-term changes of atmospheric pollution and their impact to ecosystems
| Doba trvania: |
1. 1. 2021 - 31. 12. 2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Halada Ľuboš CSc. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na zhodnotenie dlhodobých zmien znečistenia ovzdušia a ich dopadov na vybrané
ekosystémy. Projekt má dve hlavné témy. Prvá je zameraná na výskum zmien atmosférickej depozície
prostredníctvom machorastov ako akumulátorov znečisťujúcich látok. Nadväzujeme na niekoľko desaťročný
celoslovenský výskum metodikou ICP Vegetation, súčasťou bude aj vytvorenie máp znečistenia Slovenska a
hodnotenie dopadu na človeka a ekosystémy. Na LTER lokalite Báb budeme pokračovať v štúdiu akumulácie
znečisťujúcich látok v machorastoch, listoch drevín a pôde lesného ekosystému. Druhou témou je
experimentálne štúdium dopadu zvýšenej teploty a depozície dusíka a fosforu na ekosystém alpínskych lúk na
lokalitách LTER Jalovecká dolina (od r. 2002; fosfor a 3 koncentrácie dusíka; od r. 2009 aj regeneráciu
ekosystému) a Kráľova hoľa (od r. 2009; zvýšenie teploty, depozícia dusíka a ich kombinácia). V projekte
zopakujeme všetky doterajšie merania, vyhodnotíme zmeny a dopady na štruktúru a fungovanie ekosystému. |
Ekologické vzťahy v systéme hostiteľ-parazitoid
Ecological relationships in the system host-parasitoid
| Doba trvania: |
1. 1. 2020 - 31. 12. 2023 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Gajdoš Peter CSc. |
| Anotácia: | Štúdium vzťahov medzi organizmami je základom porozumenia evolúcie. Interakcie medzi hostiteľom a jeho parazitoidom sú atraktívnou oblasťou výskumu evolučných biológov. Len malá časť známych skupín parazitoidov je asociovaných s nebezpečným typom hostiteľa. Výnimkou sú lumky zo skupiny Polysphincta (Hymenoptera), ktorých hostiteľmi sú pavúky (Araneae). V projekte budú zhodnotené ekologické a behaviorálne dáta v obidvoch organizmoch. Výskum bude realizovaný na stromovej vegetácií, kde sa bude hodnotiť vplyv ekologických faktorov (výškový gradient, typ biotopu a dreviny, expozícia) na pavúky a ich parazitoidov. Zisťovať sa bude vplyv manažmentu (konvenčné vs ekologické hospodárenie) na spoločenstvá pavúkovcov a ich parazitoidov v ovocných sadoch a vinohradníckej krajine. Experimentálne sa bude testovať hostiteľské spektrum a manipulácie parazitoidov. Očakáva sa, že zistené nové poznatky o ich biológií a ekológii umožnia lepšie pochopiť evolúciu interakcií medzi takto významne prepojenými organizmami. |
BIO RESERVE - Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií
Implementation of Agenda 2030 through biosphere reserves
| Doba trvania: |
1. 7. 2021 - 30. 6. 2025 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Piscová Veronika PhD. |
| Anotácia: | Zámerom projektu je vytvoriť návrh udržateľného inštitucionálneho, finančného a legislatívneho modelu fungovania
biosférických rezervácií v podmienkach Slovenskej republiky a východísk ich strategického rozvoja na základe
analýzy potenciálu územia v kontexte napĺňania cieľov Agendy 2030, teórie odolnosti, zahraničných skúseností a
príkladov dobrej praxe. Model bude reflektovať výstupy analýzy všetkých zložiek potenciálu štyroch slovenských
biosférických rezervácií v kontexte teórie odolnosti a cieľov Agendy 2030 a bude rozpracovaný so konkrétnych
business modelov jednotlivých biosférických rezervácií. Jeho súčasťou bude aj metodika tvorby rozvojových
dokumentov pre biosférické rezervácie (stratégia rozvoja, akčný plán, marketingová komunikačná stratégia), ktorá
bude počas projektu aplikovaná vo všetkých štyroch biosférických rezerváciách s ohľadom na najnovšie trendy
územného rozvoja, podporu odolnosti skúmaných území a zachovanie ich výnimočnej hodnoty v celosvetovom
rozmere. Súčasťou projektu budú aj aktivity zamerané na budovanie povedomia odbornej i laickej verejnosti o
riešenej problematike, popularizovanie výsledkov projektu a výmenu poznatkov, nápadov a skúsenosti s aktérmi z
verejného, súkromného a neziskového sektora v podobe workshopov, konferencie, verejných diskusií,
konferenčných príspevkov a vysokokvalitných výskumných výstupov. |
ECOTOUR - Integrácia poskytovania vybraných služieb ekosystémov pre spoločenský dopyt z hľadiska rozvoja udržateľných foriem cestovného ruchu
Integration of supply of selected ecosystem services for societal demand in terms of developing sustainable forms of tourism
| Doba trvania: |
1. 1. 2021 - 12. 12. 2023 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Krnáčová Zdena PhD. |
| Anotácia: | Vedeckým zámerom projektu je vývoj a tvorba nových metód hodnotenia kultúrnych, vybraných relugačných a podporných služieb ekosystémov s využitím kvantifikačných techník ako ponuka krajiny pre dopyt z hľadiska rozvoja udržateľných foriem cestovného ruchu. Z metodologického hľadiska budeme vychádzať z viacerých metód ako sú metóda Spreadsheet-Type (metóda matrice)( Burkhard et al., 2009, 2014., Mederly et al., 2019, Nuegarten et al., 2018, Maes, 2011, 2012b, 2013, 2015, 2018) a z hodnotenia stupňa hemeróbie a krajinnoekologickej významnosti krajinnej pokrývky podľa autorov Krnáčová, Barančok, Pavličková (2018), kde hodnotíme vlastne biofyzikálnu charakteristiku prvkov. Táto metodika umožňuje navrhnúť vhodný a citlivý druh cestovného ruchu. Súčasťou projektu je aj porovnanie historického spôsobu využitia krajiny zo súčasným stavom a stanovenie stupňa zmien krajinnej diverzity a biodiverzity (Maes et al., 2015). |
Krajinnoekologické aspekty zelenej a modrej infraštruktúry pri tvorbe optimálneho priestorového základu ekologicky stabilných plôch v urbanizovanej krajine
Landscape-ecological aspects of green and blue infrastructure in creation of an optimal spatial basis for ecologically stable areas in urban landscape.
| Doba trvania: |
1. 1. 2021 - 31. 12. 2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Moyzeová Milena PhD. |
| Anotácia: | Aktuálnou témou súčasného vedeckého výskumu doma aj vo svete je riešenie problematiky zelenej (Z) a modrej (M) infraštruktúry. Úlohou Z a M infraštruktúry je podpora a zachovanie biodiverzity a diverzity krajiny, polyfunkčné využívanie krajiny, ochrana zložiek krajiny a zachovanie významných krajinných prvkov. Cieľom projektu bude na základe interdisciplinárneho vedeckého výskumu vypracovať metodiku hodnotenia Z a M infraštruktúry v sídelnom prostredí. Vytvoriť odborný metodický nástroj využiteľný pre plánovaciu a projekčnú prax na lokálnej úrovni. Okrem hodnotenia zelenej a modrej infraštruktúry bude parciálnym cieľom zhodnotiť aj sivú infraštruktúru, ktorá súvisí s rozvojom sídiel a komunikácií a je dôležitou súčasťou komplexného hodnotenia pre výsledné návrhy.
Ochrana prirodzených a poloprírodných ale aj človekom vytvorených ekosystémov je dôležitou podmienkou pre zachovanie bioprodukcie, environmentálnych a socioekonomických funkcií a celkových podmienok a foriem života v urbanizovanej krajine.
|
ENVIRO PLUS - Podpora výskumno-vývojových aktivít jedinečného riešiteľského tímu
Supporting the R&D activities of a unique research team
| Doba trvania: |
27. 9. 2022 - 30. 9. 2023 |
| Program: |
Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Kalivoda Henrik PhD. |
| Anotácia: | Základným cieľom projektu je podpora výskumno-vývojových aktivít jedinečného riešiteľského tímu nepodnikateľských výskumných organizácií UKE SAV a UKF v Nitre a podniku ESPRIT spol. s r. o. obsahovo zameraných do znalostnej oblasti environmentálne inžinierstvo. Témy projektu sú zamerané na produktové línie v doméne Zdravé potraviny a životné prostredie:
1) Systémy ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy pred znehodnotením
2) Systémy a technológie pre predchádzanie negatívnych dopadov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a lesníctve.
|
| Web stránka projektu: | https://www.uke.sav.sk/veda-a-vyskum/projekty/strukturalne-fondy-2/enviro-plus/ |
CALTER - Toky uhlíka v pôde hlavných typov lesných ekosystémov na výškovom gradiente Západných Karpát.
Soil carbon fluxes in dominant forest ecosystems along elevation gradient in the Western Carpathians
| Doba trvania: |
1. 7. 2022 - 30. 6. 2025 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Halada Ľuboš CSc. |
| Anotácia: | V lesných ekosystémoch je v súčasnosti uložené viac ako 70 % globálneho pôdneho uhlíka (C) čo zohráva významnú úlohu pri výmene skleníkových plynov medzi povrchom pôdy a atmosférou. Množstvo C v pôde je príčinou, že aj malá zmena v tomto úložisku môže výrazne ovplyvniť globálny klimatický systém Zeme. Pôdny organický uhlík sa vyskytuje v rôznych formách, ktoré z hľadiska stability možno rozdeliť na aktívnu (labilnú) frakciu, ktorá v pôde zotrvá rádovo týždne až mesiace, a stabilnú frakciu, ktorá môže v pôde pretrvávať mnoho rokov alebo dokonca storočí. Pôda stráca C dvoma hlavnými procesmi – respiráciou a vyplavovaním. Oba procesy sú riadené zložitými časopriestorovými procesmi, ktoré sa menia v dôsledku zmien biotických (rastlinné alebo mikrobiálne spoločenstvo) a abiotických (napr. teplota pôdy, pôdna vlhkosť, textúra pôdy) faktorov. Pôdna respirácia (Rs) pozostáva z dvoch hlavných zložiek – heterotrofnej (Rh) a autotrofnej (Ra), ktoré reagujú rozdielne na zmeny ovplyvňujúcich faktorov. Nadmorská výška ako významný determinant klimatických podmienok, podstatne ovplyvňuje zásobu a toky C v pôde. Hlavným cieľom nášho projektu je identifikovať straty pôdneho C respiráciou a vylúhovaním a identifikovať kľúčové faktory pozdĺž výškového gradientu reprezentujúceho hlavné lesné spoločenstvá v Západných Karpatoch. Študijné plochy sa nachádzajú na lokalitách určených na dlhodobý ekologický výskum v rámci siete LTER Slovensko. Možný vplyv zvýšenej teploty na toky C v pôde sledovaných ekosystémov budeme monitorovať pomocou otvorených skleníkov. Pre spoľahlivý odhad prirodzene veľmi premenlivých tokov pôdneho C optimalizujeme stratégiu odoberania vzoriek pre každý študovaný ekosystém na základe individuálnej priestorovej stratifikácie a frekvencie merania. |
| Web stránka projektu: | n/a |
URANOS - Údajová a vedomostná podpora pre systémy rozhodovania a strategického plánovania v oblasti adaptácie poľnohospodárskej krajiny na klimatické zmeny a minimalizáciu degradácie poľnohospodárskych pôd
Scientific support of climate change adaptation in agriculture and mitigation of soil degradation.
| Doba trvania: |
3. 4. 2020 - 30. 6. 2023 |
| Program: |
Štrukturálne fondy EÚ Výskum a vývoj |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Halabuk Andrej PhD. |
| Anotácia: | Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (NAS, 2018) predstavuje základný rámec pre tvorbu systémov znižujúcich možné negatívne dopady klimatických zmien v poľnohospodárstve. Z hľadiska implementácie NAS je dôležitým predpokladom vedomostná základňa živená prostredníctvom výskumu využívajúceho kvalitatívne nové údaje o poľnohospodárskej krajine. Celkovým cieľom plánovaných výskumných aktivít je vytvorenie údajovej a vedomostnej základne pre podporu rozhodovania a strategického plánovania v oblasti adaptácie na klimatické zmeny a minimalizáciu degradácie poľnohospodárskych pôd, čo priamo reflektuje dlhodobý cieľ RIS3 - znižovanie rizík pri zabezpečovaní produkčných funkcií poľnohospodárskej pôdy súvisiacich s klimatickou zmenou. Kvôli prehľadnosti môžeme plánované výskumné aktivity rozdeliť do 3 nasledovných výskumných tém: Tvorba nových prístupov a údajov pre včasné hodnotenie, monitoring a prognózy sucha. Predikcia klimatických zmien a komplexné hodnotenie dopadov na poľnohospodársku krajinu. Hodnotenie miery degradácie pôdy a návrhy optimálneho využívania pôdy. Multidisciplinárny prístup pre komplexné zhodnotenie dopadov klimatických zmien na poľnohospodárstvo a podporu návrhov adaptačných stratégií bude charakterizovaný najmä využitím novovzniknutých údajov (DPZ deriváty, pedologické modelovanie, klimatické datasety, krajinné a ekonomické modelovanie, údaje z terénneho výskumu) ako vstupných parametrov procesných a empirických modelov, čím prispeje k ich rozvoju a zvýšeniu spoľahlivosti v konkrétnych podmienkach Slovenska. |
Výskum špecifických prvkov biokultúrnej krajiny na Slovensku
Research of specific landscape elements of bio-cultural landscape in Slovakia
| Doba trvania: |
1. 1. 2022 - 31. 12. 2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Dobrovodská Marta PhD. |
| Anotácia: | V širšom ponímaní možno krajinu chápať ako prevažne biokultúrnu a multifunkčnú, keďže sa neustále prispôsobuje hospodárskym, sociálnym, kultúrnym a environmentálnym procesom v čase a priestore. Výsledkom je vznik biokultúrnych systémov poskytujúcich rozhodujúci a efektívny priestor integrácie prvkov biologickej a kultúrnej povahy, ktorej charakter významne ovplyvňuje jednotlivé biokultúrne systémy. Pozornosť v projekte bude venovaná jednak rozvoju metodiky detailného interdisciplinárneho a integrovaného výskumu vzájomného prepojenia biotických a sociálno-kultúrnych prvkov pomocou indikátorov biotickej a kultúrnej diverzity v hodnotných biokultúrnych systémoch na území Slovenska a tiež výskumu zmien rozsahu a štruktúry foriem tradičného agrárneho reliéfu na vybraných územiach. Špeciálna pozornosť bude venovaná stanoveniu faktorov zmien najhodnotnejších biokultúrnych systémov (hnacie sily, globálne megatrendy) na rôznej úrovni a určeniu vybraných úžitkov, ktoré poskytujú ľudskej spoločnosti. |
Vývoj pôdnych vlastností a vegetácie na bývalej poľnohospodárskej pôde
Evolution of soil properties and vegetation on the former agricultural land
| Doba trvania: |
1. 1. 2021 - 31. 12. 2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Kollár Jozef PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na výskum vývoja pôdnych vlastností a vegetácie na opustenej poľnohospodárskej pôde. |
Zmeny krajinnej diverzity a biodiverzity v horských a vysokohorských oblastiach Západných Karpát
Changes in landscape diversity and biodiversity in mountain and alpine areas of the Western Carpathians
| Doba trvania: |
1. 1. 2022 - 31. 12. 2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Barančok Peter CSc. |
| Anotácia: | Západné Karpaty zaberajú podstatnú časť územia Slovenska. Krajinu charakterizujú horské a vysokohorské oblasti s typickou krajinnou štruktúrou, s rôznym zastúpením lesných a nelesných biotopov. Významným spôsobom sa tu na formovaní krajinného rázu uplatňujú prírodné, ale aj antropogénne podmienené faktory. Procesy prebiehajúce v prírodnom prostredí neustále ovplyvňujú krajinnú diverzitu a biodiverzitu a v súčasnosti čoraz viac na význame naberajú antropogénne vplyvy. Projekt sa zameriava na hodnotenie zmien krajiny a biodiverzity vybraných území vplyvom pôsobenia prírodných a antropogénnych stresových faktorov v rôznych časových obdobiach. Sledované budú zmeny krajinnej diverzity a biodiverzity, ktoré môžu vznikať vplyvom prirodzeného vývoja území, vplyvom globálnych faktorov, alebo vplyvom pôsobenia človeka v krajine. Vplyvy človeka budú hodnotené z hľadiska jeho historického pôsobenia v krajine, spôsobu a intenzity využívania krajiny, až po súčasné pôsobenie ovplyvňujúce celkový stav prírodného prostredia. |
Celkový počet projektov: 20
