Informačná stránka organizácie SAV

Projekty

Ústav politických vied SAV, v. v. i.

Národné projekty

KONHOSLOV - „Nie je to pravda, ale mohla by byť“: Konšpiračné teórie a hoaxy v modernom vývoji Slovenska v európskom kontexte

„This is not true, but it could be“: Conspiracy theories and hoaxes in the modern development of Slovakia in the European context

Doba trvania:	1. 7. 2021 - 30. 6. 2025
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Kmeť Norbert CSc.
Anotácia:	Konšpiračné teórie a hoaxy zďaleka nemajú len charakter „nevinných rušivých elementov“ ultrapravicovej či ultraľavicovej scény, ale sú aj serióznou bezpečnostnou hrozbou. Sú pomyselnou rozbuškou napätia, skrývajú v sebe potenciál viesť k zásadnej polarizácii a radikalizácii spoločnosti, ktorá môže perspektívne prerásť do hlbokých vnútorných sociálnych konfliktov, násilností, etnických čistiek, genocíd či dokonca občianskym vojnám a rozvratu spoločenského konsenzu (t. j. existujúcich štátnych hraníc, novému geopolitickému preuspoporiadaniu sveta a pod.). Tento širokospektrálny rozmer, ako aj doposiaľ minimálna reflexia konšpiračných teórií a hoaxov v slovenskom akademickom i laickom prostredí podnietilo kolektív 25 odborníkov z oblasti histórie, politológie, etnológie, religionistiky a bezpečnostných štúdií z troch slovenských univerzít (UMB Banská Bystrica, UKF Nitra, UPJŠ Košice), dvoch akadémií univerzitného typu (AOS Liptovský Mikuláš, APZ Bratislava) a dvoch ústavov SAV (Ústav politických vied, Ústav etnológie a sociálnej antropológie), aby vytvorili spoločnú projektovú platformu humanitných a spoločenských vied a pokúsili sa o nový pohľad a novú kontextualizáciu ich významu. Projekt je snahou o analýzu histórie konšpiračných teórií a hoaxov na Slovensku v európskom kontexte od roku 1918 do súčasnosti a zároveň úsilím o symbolické „premostenie“ minulosti so súčasnosťou, ktoré má ambíciu analyticky prispieť k diskusii o jednom z najdiskutovanejších fenoménov 21. storočia.

Podoby a mechanizmy diferenciácie a rekonfigurácie verejného a politického života. Kolektívne akcie a politické postoje.

Forms and mechanisms of differentiation and reconfiguration of public and political life. Collective actions and political attitudes.

Doba trvania:	1. 1. 2023 - 31. 12. 2026
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Kmeť Norbert CSc.
Anotácia:	Politické aktivity sú limitované existujúcimi spormi a sú súčasťou konkrétneho historického vývoja. Slovensko len za posledných asi sto rokov prešlo niekoľkými radikálnymi politickými zmenami. Sú spojené so strednodobými časovými úsekmi, keď jedna generácia mohla zažiť život v dvoch alebo aj viacerých druhoch politických režimoch a konšteláciách. Počas každej generácie sa vytvárali nové podoby politického a verejného života. Toto vedie k výrazným zmenám v sebadefinovaní nielen v politickej ale i v ďalších sférach verejného života, okrem iného v kultúre a vo vede. Dôležitým impulzom k zásadným zmenám patria ideológie, ktoré prerámcovávajú hodnotenie minulosti a definovanie iných a vytvárajú nové polia kolektívnej predstavivosti. Cieľom projektu bude séria analýz politického, verejného a akademického diskurzu ako sa v nich prejavujú dobové mocenské a ideologické vplyvy pri vytváraní morálne definovaného sebaobrazu a obrazu druhých.

REPRO-150 - Reprodukcie náboženských a svetonázorových štruktúr na Slovensku. Stopäťdesiat rokov zmien

Reproductions of Religious and Worldviews Structures in Slovakia. A Hundred and Fifty Years of Change

Doba trvania:	1. 7. 2023 - 30. 6. 2027
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Kmeť Norbert CSc.
Anotácia:	V roku 2021 prebehlo v poradí už 15. sčítanie obyvateľov na území súčasného Slovenska. S výnimkou troch (1960 až 1980) boli vo všetkých sledované aj ukazovatele o náboženskom a svetonázorovom vyznaní. Tento časový rad umožňuje unikátnym spôsobom analyzovať zmeny vo svetonázorových profiloch spoločnosti a to na úrovniach obcí , regiónov alebo konkrétnych náboženských skupín. Po roku 1989 vidieť začiatok postupnej pluralizácie svetonázorovej štruktúry. No až od roku 2011 výrazne rastie podiel tých, ktorí sa hlásia k malým náboženským skupinám a rastie aj skupina ľudí bez vyznania. Zatiaľ podrobne nespracované výsledky sčítania z roku 2021 už ukazujú na niektoré podoby zmeny vo všetkých svetonázorových skupinách. Zasadenie najnovších výsledkov sčítania do 150 rokov dlhej reťaze štatistických zisťovaní zároveň kladie otázku, aké faktory a v akej podobe ovplyvňujú schopnosť niektorých svetonázorových štruktúr sa reprodukovať a rásť a na druhej strane u iných stagnovať alebo postupne zanikať. Cieľom projektu je na základe deskripcie základných trendov vývoja svetonázorových štruktúr od roku 1869 do súčasnosti a kombinácie ďalších kvantitatívnych a kvalitatívnych analýz vysvetliť základné faktory, ktoré ovplyvňovali reprodukciu rôznych svetonázorových štruktúr. Zasadenie analýzy do aktuálnych medzinárodných výskumov reprodukcie svetonázorových systémov pomôže nezanedbať vplyv základných civilizačných trendov na tieto procesy na Slovensku. K naplneniu tohto cieľa povedie dosiahnutie troch parciálnych cieľov: 1. Analyzovať historickú dynamiku zmeny v štruktúre slovenskej populácie z hľadiska svetonázoru. 2. Kriticky zhodnotiť metodologické riziká merania a naznačiť možné vplyvy merania na konkrétne výsledky. 3. Ukázať na možnosti reprodukcie rôznych konfesionálnych a svetonázorových štruktúr v zlomových obdobiach novodobých dejín – v čase výraznej modernizácie Slovenska (1948-1989) a v nasledujúcom období budovania pluralitnej a na princípov postavenej spoločnosti.

SKEUDIFGOVRE - Slovensko v európskom diferencovanom zriadení

Slovakia in European Differentiated Governance Regime

Doba trvania:	1. 7. 2022 - 30. 6. 2026
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Augustín Michael PhD., MPA
Anotácia:	Navrhovaný projekt prispieva k rastúcej literatúre zaoberajúcej sa diferencovanou integráciou a identifikuje analytickú medzeru v akademických výskumoch, ktorou je nedostatočné zameranie sa na dôsledky, ktoré má DI na úrovni členského štátu. Okrem toho projekt spája stúpajúcu ochotu niektorých členských štátov integrovať jadrové právomoci štátu priamo s DI. Východiskom projektu SKEUDIFGOVRE je chápanie EÚ ako politického poriadku s vnútorným systémom diferenciácie. Prvým krokom k pochopeniu súčasného stavu vecí je pomenovať koncepčné rozdiely v pokrízovom inštitucionálnom poriadku EÚ. Zatiaľ čo odpoveďou na rozmanitosť medzi členskými štátmi bol pokus o homogenizáciu politík a politických zriadení v celej EÚ, v súčas nosti sa diferenciácia často chápe ako nástroj zvyšujúci heterogenitu záväzkov voči členským štátom a inštitúciám EÚ, čo sa v niektorých prípadoch môže dokonca považovať za demokraticky problematické. Nedávna komplexná analýza diferenciácie v európskej integrácii ukazuje, že sleduje dve hlavné logiky: inštrumentálnu diferenciáciu a ústavnu diferenciáciu (Schimmelfennig a Winzen, 2020). Kým prvá „prispôsobuje integráciu heterogénnosti ekonomických preferencií a kapacít, najmä v kontexte rozširovania“, druhá ponúka národne orientovaným vládam v členských štátoch výnimku z integrácie jadrových štátnych právomocí, čím uspokojuje ich obavy o národné sebaurčenie (tamže 2020). Táto dynamika ovplyvňuje tvorbu a udržateľnosť viacúrovňového politického poriadku EÚ a má v konečnom dôsledku významné dopady na národné štáty. Predkladaný projekt sa pokúša nájsť odpovede na nasledujúce otázky: ktoré procesy prispievajú k organizačným a inštitucionálnym zmenám, resp. ako sa udržiava/dosahuje stabilita/zmena inštitúcií a prípadne akým spôsobom režim vládnutia DI formuje postavenie Slovenska v politickom usporiadaní EÚ.

Tendencie vývoja súčasného kapitalizmu – protirečenia a konflikty

Developmental trends in contemporary capitalism - contradictions and conflicts

Doba trvania:	1. 1. 2020 - 31. 12. 2023
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	PhDr. Dinuš Peter PhD.
Anotácia:	Súčasný systém usporiadania spoločnosti sa spravidla, nielen marxistickými a inými kritickými autormi, definuje ako kapitalistický, čo podmieňuje aj prístup k chápaniu problémov jeho fungovania a vývoja a spôsobom ich riešenia. Vychádzajúc zo skutočnosti jeho existencie, bude cieľom projektu postihnúť protirečivú povahu tohto systému. Historický materializmus i ďalšie novšie sociálno-kritické teórie uplatňujú pri skúmaní protirečení kapitalizmu aj hľadisko ich triednej podmienenosti, ktoré sa vyvíja v spojení so zmenami ekonomického, politického i kultúrneho života spoločnosti. Na tomto základe sa uskutoční analýza prehlbujúcich sa sociálno-ekonomických a politických protirečení globálneho kapitalizmu s výraznou neoliberálnou orientáciou ako aj narastania konfliktnosti v týchto oblastiach spoločenského života, ktorá je súčasťou komplexného skúmania stavu a tendencií vývoja súčasného sveta.

GreenREC - Zelená obnova EÚ v období po Covid-19

EU Green Recovery in the post-Covid-19 Period

Doba trvania:	1. 7. 2021 - 30. 6. 2024
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Marušiak Juraj PhD.
Anotácia:	Začiatok roka 2020 bol poznačený vypuknutím pandémie Covid-19, nového vírusu s vtedy neznámymi vlastnosťami, úmrtnosťou a dlhodobými zdravotnými dôsledkami. Opatrenia, ktoré boli prijaté na spomalenie šírenia vírusu, majú síce pozitívny vplyv na boj proti pandémii, ale tým, že významne ovplyvnili ekonomické aktivity, majú i hospodárske a spoločenské dôsledky. Pandémia Covid-19 tak má negatívny vplyv nielen na zdravie obyvateľstva, ale prakticky na všetky oblasti spoločnosti a hospodárstva. Sektor energetiky bol zasiahnutý taktiež. Po prvé, energetika bola ovplyvnená, podobne ako aj iné odvetvia hospodárstva, spomalením ekonomických činností, čím vznikol nižší dopyt po mnohých výrobkoch vrátane zdrojov energie (a palivách). Po druhé, pandémia ovplyvnila dlhodobý proces tranzície energetiky, ktorá v čase jej vypuknutia prebiehala vo viacerých krajinách celého sveta, vrátane Európskej únie. EÚ s cieľom splniť svoj záväzok dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050, zaviedla súbor nástrojov na boj proti hospodárskym a sociálnym dôsledkom pandémie (fond Next Generation EU a upravený viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027). Únia s cieľom podporiť svoje zelené priority pridelila 30 % fondov určených na hospodársku obnovu na programy, ktoré prispejú k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Hlavným cieľom navrhovaného výskumu je preskúmať výzvy spojené so zelenou obnovou po pandémii na viacerých úrovniach (európskej, regionálnej, národnej) a v niekoľkých oblastiach (politické, spoločenské a hospodárske vplyvy pandémie v energetickom sektore vrátane postupného vyraďovania uhlia, úlohy jadrových a obnoviteľných zdrojov energie, atď.). Tieto ciele sú opísané v jednotlivých pracovných balíkoch. Projektový tím zložený zo 17 členov z piatich výskumných inštitúcií bude skúmať tieto otázky prostredníctvom interdisciplinárneho objektívu, čím prispeje k pochopeniu obnovy po pandémii a poskytne tiež politické odporúčanie pre rozhodovateľov.

Celkový počet projektov: 6