Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Témy doktorandského štúdia

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Názov témy
Extimácia pri rozvoji zdravej intimity
Program DŠ
Psychológia zdravia
Meno školiteľa/-ky
doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK
Stručná anotácia
Jazyk práce: slovenský/anglický

Vo výskumnom projekte ide o preskúmanie miesta a procesov extimácie pri rozvoji intimity subjektu, v kontexte jej transformácie a transmutácie, ako aj celostnej sexualizácie verejného priestoru.
Odhaľovanie intimity a sexuality možno považovať za odraz pomerne silného útoku najmä na sexuálne normy. Veľký počet mediálnych príspevkov venovaných odhaľovaniu sexuality v najrôznejších podobách je znakom toho, že prekračovanie noriem je konsenzuálne, a teda ide skôr o zmenu alebo posun v spoločenských normách (určujúcich sexuálnu subjektivitu), a nie len o sporadické porušovanie sexuálnych noriem v médiách. Toto konštatovanie rezonuje s tézou o intímnom občianstve, na ktorú upozornil Ken Plummer (2003), aj s výzvou na porozumenie transmutácii intimity (porov. Bianchi, 2010, 2020). Poukazuje to však aj na potrebu širšej diskusie o tom, čo pre subjekt znamená byť intímnym a zároveň verejným, na čo nedávno upozornil Georges Teyssot (pozri Teyssot, 2010) v kontexte médií. Teyssot rozvíja dualizmus intimity - extimácie, ktorý pôvodne navrhol a rozvinul Jacques Lacan (Lacan, 1969, p. 179). Teyssot ponúka pohľad na historický vývoj rozdelenia a neskôr priblíženia a spojenia súkromného a verejného, ktoré vyústilo do ich súčasného zdanlivého splynutia prostredníctvom internetu, kde sú prítomné všetky médiá, a najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Lacanovu dialektiku intimity a extimácie využil modifikovaným spôsobom aj Serge Tisseron (2002, 2011). Tisseron zdôrazňuje dve skutočnosti, ktoré sú relevantné pre diskusiu o médiách a intimite: (1) obsah intimity nemusí byť nevyhnutne plne prístupný ani subjektu („Intimita má však aj iný rozmer: to, čo ľudia o sebe nevedia.“, Tisseron, 2002). Médiá nám tak môžu "podsunúť" intímnu tému a nahradiť obsah, ktorý [v našej subjektivite] nepoznáme, banálnymi frázami.
Ešte dôležitejšie je, že Tisseron (2011) zdôrazňuje (2), že dochádza k subjektom "riadenému" otváraniu a testovaniu jeho/jej intímnych obsahov procesom extimácie - otváraním a ponúkaním iným očiam alebo verejnosti, teda akýmsi "potvrdzovaním/testovaním intímneho prostredníctvom "druhého"“. „Pre nás je to ([extimácia] proces, v ktorom subjekt ponúka fragmenty intímneho ja pohľadom iných, aby si ich potvrdil. Nie je to teda exhibicionizmus. Exhibicionista je osoba, ktorá sa robí nápadnou svojím správaním, ktoré vyžíva v ustálenom rituáli. Naopak, túžba po extimácii je neoddeliteľná od túžby stretnúť sa s druhým a riskovať.“ (Tisseron, 2011)
Extimácia, ako je definovaná vyššie, si rozhodne vyžaduje dobrú emocionálnu kondíciu subjektu, aby sa odvážil podstúpiť vznikajúce riziko, vyžaduje si odvahu a sociálne zručnosti a môže priniesť uspokojenie prostredníctvom autentifikácie subjektu, ale môže mu aj uškodiť, ak je intimita v konfrontácii s vonkajším prostredím (vrátane všetkých mediálnych priestorov) odmietnutá alebo ak subjekt narazí na prekážky. Tisseron zaujal aktívnejší prístup a využil význam extimácie na zachytenie aktívneho procesu subjektu. Keď hovoríme o intímnom partnerovi s našimi priateľmi alebo rodičmi, externalizujeme náš intímny vzťah a prijímame riziko, že nás buď prijmú, alebo odmietnu. Môžeme experimentovať so striedaním extimácie voči rôznym adresátom a sociálnym prostrediam a sledovať rôznorodú spätnú väzbu. Bozkávanie vo verejnej doprave je podobnou skúškou - páry testujú svoj intímny vzťah aj spoločenskú normu. Ak je náš partner rovnakého pohlavia, v homofóbnom prostredí je riziko odmietnutia vyššie ako pravdepodobnosť prijatia extimácie. Extimácia je teda dobrým ukazovateľom psychologickej zrelosti subjektu - ochoty riskovať a schopnosti vyrovnať sa s rizikom a zároveň získať podporu/potvrdenie nášho intímneho "sveta".
Performovanú extimáciu možno preto považovať za dobrý ukazovateľ zrelosti ľudského subjektu.