Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Témy doktorandského štúdia

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Názov témy
Extimácia pri rozvoji zdravej intimity
Program DŠ
Psychológia zdravia
Meno školiteľa/-ky
doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK
Stručná anotácia
Vo výskumnom projekte ide o preskúmanie miesta a procesov extimácie pri rozvoji intimity subjektu, v kontexte jej transformácie a transmutácie a sexualizácie verejného priestoru.
Kontext:
Odhaľovanie intimity a sexuality možno považovať za odraz pomerne silného útoku najmä na sexuálne normy. Prekračovanie noriem je často konsenzuálne, a teda ide skôr o zmenu alebo posun v spoločenských normách (určujúcich sexuálnu subjektivitu), a nie len o sporadické porušovanie sexuálnych noriem v médiách. Toto konštatovanie rezonuje s tézou o potrebe intímneho občianstva (Plummer, 2003), aj s výzvou na porozumenie transmutácii intimity (porov. Bianchi, 2010, 2020). Poukazuje to však aj na potrebu širšej diskusie o tom, čo pre subjekt znamená byť intímnym a zároveň verejným, na čo nedávno upozornil Georges Teyssot (pozri Teyssot, 2010) v kontexte médií. Teyssot rozvíja dualizmus intimity - extimácie, ktorý pôvodne navrhol a rozvinul Jacques Lacan (Lacan, 1969, p. 179). Teyssot ponúka pohľad na historický vývoj rozdelenia a neskôr priblíženia a spojenia súkromného a verejného, ktoré vyústilo do ich súčasného zdanlivého splynutia prostredníctvom internetu, kde sú prítomné všetky médiá, a najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Lacanovu dialektiku intimity a extimácie využil modifikovaným spôsobom aj Serge Tisseron (2002, 2011), ktorý zdôrazňuje dve skutočnosti, ktoré sú relevantné pre diskusiu o médiách a intimite: (1) obsah intimity nemusí byť nevyhnutne plne prístupný ani subjektu; médiá nám tak môžu "podsunúť" intímnu tému a nahradiť obsah, ktorý [v našej subjektivite] nepoznáme, banálnymi frázami. A (2) dochádza k subjektom "riadenému" otváraniu a testovaniu jeho/jej intímnych obsahov procesom extimácie - otváraním a ponúkaním iným očiam alebo verejnosti, teda akýmsi "potvrdzovaním/testovaním intímneho prostredníctvom "druhého". „Túžba po extimácii je neoddeliteľná od túžby stretnúť sa s druhým a riskovať.“ (Tisseron, 2011)
Cieľ:
Cieľom dizertácie je preskúmanie rôznorodých konštelácií subjektívneho testovania intimity prostredníctvom extimácie, analýza rizika, sociálnych zručností a autentifikácie subjektu; analýza striedania extimácie voči rôznym adresátom a sociálnym prostrediam. Identifikovanie extimácia ako ukazovateľa psychologickej zrelosti subjektu - ochoty riskovať a schopnosti vyrovnať sa s rizikom a zároveň získať podporu/potvrdenie nášho intímneho "sveta".
Metóda:
Predpokladá sa primárne kvalitatívny prístup, naratívno-fenomenologický.