Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.
Názov témy
Bioetika a biopolitika ako súčasť interpretačnej platformy posthumanizmu
Program DŠ
Literárna veda
Meno školiteľa/-ky
Mgr. Bogumiła Suwara, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Filozofická fakulta UK
Stručná anotácia
Téma je koncipovaná ako súčasť širšieho interdisciplinárneho literárnovedného a filozofického výskumu so špeciálnym zameraním na prepojenie súčasnej literárnej tvorby a praktickej filozofie, ku ktorej bioetika a biopolitika patria (pozri napr. WLS 2017/3, projekty a publikácia Joanny Zylinskej Bioetics in the Age of New Media, kde sú premisy aplikovanej etiky zaraďované k teóriám kultúry). Bioetika už bola predmetom výskumu vo filmovej tvorbe (S. Shapshay: Bioethics at the Movies, 2009 ) a filmové i výtvarné umenie bolo súčasťou panelu Bioethics and Art na posledných troch svetových bioetických kongresoch (P. Macneill – B. Ferran: Art and Bioethics: Shifts in Understanding Across Genres, 2011).
1. V súčasnosti zatiaľ nie je dostatočne preskúmaná otázka, do akej miery sa môže literatúra zapájať do bioetických diskusií (Mackneill). Je to analogický problém, aký je zachytený v otázke, aké obmedzenia a prínosy vnáša filmová tvorba do diskurzu bioetiky. Táto analógia môže byť nápomocná pri riešení navrhovanej témy.
2. Existuje pojem „naratívna bioetika“ (narrative bioetics, H. Haker, 2006), ktorá zdôrazňuje potenciálny prínos literárnovedného a literárnohistorického výskumu pre bioetiku.
Navrhujem riešiť vzťah medzi bioetickými témami a umeleckou tvorbou z perspektívy posthumanizmu, pretože etické a bioetické problémy sú prítomné v literárnej (prípadne vo filmovej) tvorbe, pričom posthumanizmus vyzýva priamo sa podieľať na ich vytváraní, čo je dobre načrtnuté vo viacerých aktuálne dostupných publikáciách (napr. od autorov B. Clarke – M. Rossini, K. Toffoletti, F. Ferrando, M. Hauskeller – D. Carbonell).
Ako úvodnú metodologickú príručku k spracovaniu danej témy – kvôli dôležitosti správneho metodologického prístupu, ktorý nebude oddeľovať „používanie“ literatúry od samotného „štúdia“ literatúry – budem na začiatok odporúčať publikáciu Literature. An Introduction to Theory and Analysis (ed. M. Rosendahl Thomsen).
Bližšie info o doktorandskom štúdiu na ÚSvL SAV: http://usvl.sav.sk/wp/?page_id=235
1. V súčasnosti zatiaľ nie je dostatočne preskúmaná otázka, do akej miery sa môže literatúra zapájať do bioetických diskusií (Mackneill). Je to analogický problém, aký je zachytený v otázke, aké obmedzenia a prínosy vnáša filmová tvorba do diskurzu bioetiky. Táto analógia môže byť nápomocná pri riešení navrhovanej témy.
2. Existuje pojem „naratívna bioetika“ (narrative bioetics, H. Haker, 2006), ktorá zdôrazňuje potenciálny prínos literárnovedného a literárnohistorického výskumu pre bioetiku.
Navrhujem riešiť vzťah medzi bioetickými témami a umeleckou tvorbou z perspektívy posthumanizmu, pretože etické a bioetické problémy sú prítomné v literárnej (prípadne vo filmovej) tvorbe, pričom posthumanizmus vyzýva priamo sa podieľať na ich vytváraní, čo je dobre načrtnuté vo viacerých aktuálne dostupných publikáciách (napr. od autorov B. Clarke – M. Rossini, K. Toffoletti, F. Ferrando, M. Hauskeller – D. Carbonell).
Ako úvodnú metodologickú príručku k spracovaniu danej témy – kvôli dôležitosti správneho metodologického prístupu, ktorý nebude oddeľovať „používanie“ literatúry od samotného „štúdia“ literatúry – budem na začiatok odporúčať publikáciu Literature. An Introduction to Theory and Analysis (ed. M. Rosendahl Thomsen).
Bližšie info o doktorandskom štúdiu na ÚSvL SAV: http://usvl.sav.sk/wp/?page_id=235