Historický ústav SAV, v. v. i.
Názov témy
Deti a detstvo na území dnešného Slovenska v dlhom 19. storočí – spoločenské normy, nacionálne a rodové koncepty výchovy verzus sociálna realita. (Na príklade vybranej lokality, inštitúcie alebo sociálnej vrstvy)
Program DŠ
slovenské dejiny
Meno školiteľa/-ky
Gabriela Dudeková Kováčová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Filozofická fakulta UMB
Stručná anotácia
Cieľom dizertačnej práce je prispieť k výskumu novoetablovanej oblasti historického výskumu – dejinám detstva. Hoci sa im v západnej Európe už venuje pomerne dostatočná pozornosť, v slovenskej historiografii boli publikované len sporadické štúdie, predovšetkým k dejinám školstva. Na rozdiel od špecialistov na dejiny pedagogiky koncentrujúcich sa na inštitucionálny vývoj školstva a pedagogiky, sa doktorand/ka sústredí na konfrontáciu dobových výchovných noriem so sociálnou realitou detstva.
Kombináciou metód kultúrnych a sociálnych dejín (a im zodpovedajúcich prameňov) bude doktorand/ka skúmať na jednej strane normy výchovy, a na strane druhej konkrétne podoby detstva, a to na príklade vybranej sociálnej vrstvy a inštitúcie (výchovný ústav, sirotinec, iný ústav sociálnej starostlivosti apod.). Pri skúmaní spoločenských a výchovných noriem nebudú v popredí pedagogické smery, ale špecifické rodové a nacionálne koncepty výchovy (rozdiely vo výchove a vzdelávaní chlapcov a dievčat, otázka materinského jazyka a nacionálnej ideológie vo výchove). Dôraz sa bude klásť na dobový historický kontext a jeho vplyv na vzory výchovy a reálnu sociálnu situáciu detí (napríklad vplyv sekularizácie na výchovu, vplyv ideológie politického režimu na mládežnícke organizácie,). Pramenná báza bude – v závislosti od konkretizácie témy a skúmaného obdobia – pomerne široká: od výchovných príručiek, cez dobové odborné a populárne časopisy, dobové analýzy expertov, až po reflexiu detstva na základe memoárov a beletrie.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad sociálneho a politického vývoja Slovenska v sledovanom období v kontexte (stredo-)európskeho vývoja; okrem znalosti slovenského/českého a anglického jazyka je pre výskum obdobia do roku 1918 potrebná schopnosť pracovať s prameňmi v maďarskom a/lebo nemeckom jazyku.
Kombináciou metód kultúrnych a sociálnych dejín (a im zodpovedajúcich prameňov) bude doktorand/ka skúmať na jednej strane normy výchovy, a na strane druhej konkrétne podoby detstva, a to na príklade vybranej sociálnej vrstvy a inštitúcie (výchovný ústav, sirotinec, iný ústav sociálnej starostlivosti apod.). Pri skúmaní spoločenských a výchovných noriem nebudú v popredí pedagogické smery, ale špecifické rodové a nacionálne koncepty výchovy (rozdiely vo výchove a vzdelávaní chlapcov a dievčat, otázka materinského jazyka a nacionálnej ideológie vo výchove). Dôraz sa bude klásť na dobový historický kontext a jeho vplyv na vzory výchovy a reálnu sociálnu situáciu detí (napríklad vplyv sekularizácie na výchovu, vplyv ideológie politického režimu na mládežnícke organizácie,). Pramenná báza bude – v závislosti od konkretizácie témy a skúmaného obdobia – pomerne široká: od výchovných príručiek, cez dobové odborné a populárne časopisy, dobové analýzy expertov, až po reflexiu detstva na základe memoárov a beletrie.
Od uchádzača/ky sa očakáva základný prehľad sociálneho a politického vývoja Slovenska v sledovanom období v kontexte (stredo-)európskeho vývoja; okrem znalosti slovenského/českého a anglického jazyka je pre výskum obdobia do roku 1918 potrebná schopnosť pracovať s prameňmi v maďarskom a/lebo nemeckom jazyku.