Geografický ústav SAV, v. v. i.
Názov témy
Sieť materských a základných škôl v rurálnych oblastiach Slovenska: výzvy a riešenia
Program DŠ
regionálna geografia
Rok prijímania
2024
Meno školiteľa/-ky
Mgr. Michala Sládeková Madajová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Prírodovedecká fakulta UK
Stručná anotácia
Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov - okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií.
Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov - okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií.
Práca reaguje na aktuálnu tému optimalizácie a racionalizácie siete materských a základných škôl. Vychádza z diskusie ohľadom geografickej dostupnosti a kvality vzdelávania a v prípade predškolských zariadení aj z nedostatku komplexných dát v oblasti poskytovania starostlivosti o deti do veku 6 rokov. Primárnym zámerom práce je zmapovanie stavu tohto typu služieb z rôznych hľadísk s osobitným zreteľom na rurálne oblasti Slovenska, kde je situácia najvypuklejšia. Mieru záťaže na školský systém určuje populačný vývoj, ktorý spolu so sociálno-ekonomickými faktormi determinuje aj mieru dopytu po materských a základných školách. Okrem základných charakteristík (počet a rozmiestnenie zariadení, ich kapacita, počty tried, počet detí na jedného učiteľa/ku), budú preto hodnotené aj iné ukazovatele a ich vplyv (počty detí ohrozené chudobou, miera nezamestnanosti, regionálne rozdiely, denná periodicita dochádzky, individuálne stratégie rozhodovania, spoločenské požiadavky, či finančná náročnosť prevádzky). Cieľom je identifikovať možný priestor pre racionalizáciu siete materských a základných škôl a predostrieť koncepciu optimálnych spádových obvodov z aspektu niekoľkých scenárov - okrem klasickej časovej a priestorovej dostupnosti, aj so zohľadnením finančnej efektívnosti a individuálnych rozhodovacích stratégií.