Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Témy doktorandského štúdia

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.

Názov témy
Diverzita a interakcie biontov v lišajníkoch rodu Solenopsora (Leprocaulaceae)
Program DŠ
botanika
Meno školiteľa/-ky
Mgr. Anna Bérešová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Prírodovedecká fakulta UK
Stručná anotácia
SK anotacia: Tradičný pohľad na stielku lišajníka ako na konzorcium húb a fotosyntetizujúcich rias alebo siníc sa v posledných rokoch výrazne zmenil. Vieme, že holobiontný systém lišajníkovej symbiózy je komplexný. Okrem stabilných, majoritných partnerov tvoriacich lišajník - mykobionta a fotobionta, zahŕňa aj ďalšie pridružené zložky. Predovšetkým sa zistilo, že na stielky lišajníkov sú viazané ďalšie rozmanité huby, zastúpené symptomatickými aj asymptomatickými taxónmi, a spoločne tvoria mykobióm lišajníka. Európske Stredomorie a ďalšie oblasti so stredomorskou klímou patria k najvýznamnejším centrám biodiverzity na svete. Rozšírenie druhov rodu Solenopsora A. Massal. (Leprocaulaceae) sa intenzívne študuje v rámci druhových areálov od roku 2010 a získali sme jasný prehľad, ktorý nám umožňuje zhodnotiť ich biogeografiu a prepojiť ju so stredomorským typom klímy. Identifikovali sme mykobionty európskych taxónov, ktoré zaujímavo poukazujú na polyfýliu a infragenerickú taxonómiu. Táto téma zostáva naďalej nevyriešená. Ďalší bod spojený s fotosyntetizujúcimi partnermi zahŕňa otvorené otázky - odhalené fotobiontné línie sú zatiaľ nepopísané a otázka, či tento vzor prípadne koreluje s ekologickými gildami, je stále otvorená. V neposlednom rade je potrebné priblížiť celkovú diverzitu biontov vybraných druhov z makro- aj mikroekologického aspektu. Cieľom tejto práce je preto riešiť nasledujúce body:
•     vyriešenie taxonomických otázok súvisiacich s polyfyletickou povahou mykobiontov rodu Solenopsora
•     odhalenie, či línie fotobiontov vybraných druhov rodu Solenopsora zodpovedajú ekologickým gildám
•     priblíženie celkovej diverzity biontov rodu Solenopsora v mikro- a makroekologických gradientoch