Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
Názov témy
Dôsledky celogenómovej multiplikácie pre klonálne rozmnožovanie rastlín: od génov k distribučným paternom
Program DŠ
botanika
Meno školiteľa/-ky
RNDr. Barbora Šingliarová, PhD.
Kontakt:
Prijímajúca škola
Prírodovedecká fakulta UK
Stručná anotácia
Autopolyploidizácia – celogenómová multiplikácia v rámci jedného
druhu – je vždy sympatrická; pričom neopolyploidy majú kvôli poruchám meiózy a negatívnemu
vplyvu interakcií medzi majoritným a minoritným cytotypom zníženú úspešnosť v porovnaní s
diplodnými predkami. Schopnosť klonálneho rastu môže z tohto pohľadu zvýšiť pravdepodobnosť
udržania a následnej evolúcie neopolyploidov. Doteraz ale nie je známe, či polyploidizácia môže byť
primárnou príčinou zvýšeného klonálneho rastu, aké gény a fyziologické faktory sú v pozadí tejto
vlastnosti a aké sú ekologické dôsledky zmien v schopnosti klonálneho rastu v rámci príbuzných
cytotypov. K zodpovedaniu týchto otázok sme zvolili modelový druh Pilosella rhodopea (diploidy a
autopolyploidy) a súbor navzájom sa doplňujúcich observačných, experimentálnych, anatomických,
biochemických (fytohormóny) a molekulárno-genetických (mikrosatelity, transkriptomika)
prístupov. Cieľom je určenie vplyvu polyploidizácie na rozmnožovanie rastlín počnúc meiózou a
vegetatívnym rastom a klonálnou štruktúrou končiac, a genetických a fyziologických faktorov
zodpovedných za zmeny v reprodukčných stratégiách rastlín.
druhu – je vždy sympatrická; pričom neopolyploidy majú kvôli poruchám meiózy a negatívnemu
vplyvu interakcií medzi majoritným a minoritným cytotypom zníženú úspešnosť v porovnaní s
diplodnými predkami. Schopnosť klonálneho rastu môže z tohto pohľadu zvýšiť pravdepodobnosť
udržania a následnej evolúcie neopolyploidov. Doteraz ale nie je známe, či polyploidizácia môže byť
primárnou príčinou zvýšeného klonálneho rastu, aké gény a fyziologické faktory sú v pozadí tejto
vlastnosti a aké sú ekologické dôsledky zmien v schopnosti klonálneho rastu v rámci príbuzných
cytotypov. K zodpovedaniu týchto otázok sme zvolili modelový druh Pilosella rhodopea (diploidy a
autopolyploidy) a súbor navzájom sa doplňujúcich observačných, experimentálnych, anatomických,
biochemických (fytohormóny) a molekulárno-genetických (mikrosatelity, transkriptomika)
prístupov. Cieľom je určenie vplyvu polyploidizácie na rozmnožovanie rastlín počnúc meiózou a
vegetatívnym rastom a klonálnou štruktúrou končiac, a genetických a fyziologických faktorov
zodpovedných za zmeny v reprodukčných stratégiách rastlín.