Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Najstaršie vedecké pracoviská SAV

Slovenská akadémia vied si v júni 2023 pripomína okrúhle, už sedemdesiate výročie svojho založenia. Zákon o Slovenskej akadémii vied č. 64 prijala Slovenská národná rada 18. júna 1953. Tento dátum je treba vnímať ako zavŕšenie dlhodobého úsilia osobností vedeckého i politického života, ktoré predchádzalo schváleniu zákona. Veď aj samotné schválenie  bolo dvakrát  odložené. Pôvodné predstavy počítali so vznikom SAV už ku koncu roka 1952 po vzore čerstvo založenej Československej akadémie vied (ČSAV). Dôvodom odkladu boli spory o koncepciu organizácie vedy v Československu a v rámci nej o postavenie a štruktúru budúcej SAV.  

Zbor povereníkov ako hlavný orgán výkonnej moci na Slovensku zriadil v septembri 1952 Komisiu Zboru povereníkov pre vybudovanie Slovenskej akadémie vied, aby pripravila organizačné základy novej inštitúcie. Členmi komisie sa stali viaceré vedecké osobnosti, ktoré zohrali významnú úlohu v počiatkoch budovania vedeckých organizácií SAV a sú považované za zakladateľské osobnosti vo svojom vednom odbore na Slovensku:  Dionýz Blaškovič, Jozef Čabelka, Ladislav Dérer, Ján Gonda, Miloš Gosiorovský, Igor Hrušovský, Dionýz Ilkovič, Vladimír Kozlík, Eugen Palášthy, Jozef Vašátko, František Votruba a Anton Žiak.

Prví akademici SAV

Prví akademici SAV
Zdroj: G. Obadalová a Archív SAV

Komisia položila v období od jesene 1952 do začiatku leta 1953 organizačné základy desiatich nových vedeckých pracovísk, ktoré SAV po uzákonení prevzala, no svoj vznik datujú už pred dátumom 18. jún 1953. Ako ale nižšie ukážeme, nie sú najstaršími v akadémii vied. Nasleduje ich zoznam v chronologickom poradí s poukázaním na kontinuitu, ktorá ich prepája so súčasnými vedeckými organizáciami SAV.

V októbri 1952 boli zriadené:

  • Laboratórium geobotaniky a ekológie rastlín (od roku 1953 premenované na Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín) – v roku 1957 sa stalo súčasťou Biologického ústavu SAV, z ktorého sa do súčasnosti vyvinuli Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i., Ústav molekulárnej biológie SAV, v. v. i., či Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i.
  • Ústav stavebníctva a architektúry SAV – pod rovnakým názvom iba s pridaním skratky v. v. i. pôsobí dodnes a na odľahčenie uvádzame, že je absolútnym víťazom v súťaži o najmenší počet organizačných zmien v priebehu existencie akadémie vied.
  • Komisia anorganickej chémie – dnes Ústav anorganickej chémie SAV, v. v. i.
  • Kabinet dejín technických a prírodných vied, ktorý bol v roku 1960 začlenený do Historického ústavu SAV, v. v. i.
  • V novembri 1952 bolo založené Laboratórium  pre výskum dreva, celulózy  a umelých vlákien. Hoci bolo pracovisko v roku 1954 začlenené do Chemického ústavu SAV, vytvorilo organizačné základy pre jednu z najlepších súčasných vedeckých organizácií – Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied, v. v. i.
Budova Predsedníctva SAV

Budova Predsedníctva SAV na Štefánikovej ulici v Bratislave
Zdroj: Archív SAV

K 1. januáru 1953 je možné datovať začatie činnosti štvorice vedeckých organizácií SAV:

  • Helmintologické laboratórium v Košiciach – dnes Parazitologický ústav SAV, v. v. i., Košice,
  • Faunistické laboratórium – v roku 1957 bolo včlenené do Biologického ústavu SAV pod názvom oddelenie zoológie; na jeho vedecko-výskumnú činnosť dnes nadväzuje Ústav zoológie SAV v. v. i.,
  • Laboratórium experimentálnej cytológie – pravdepodobne začalo svoju činnosť tiež k 1. 1. 1953; laboratórium je jedným z právnych predchodcov dnešného Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., konkrétne jeho organizačnej zložky Ústav pre výskum srdca  SAV.

V marci 1953 sa podarilo zavŕšiť prípravy na zriadenie dvoch vedeckých pracovísk z oblasti technických vied:

  • Laboratórium pre strojníctvo a hutníctvo – je priamym právnym predchodcom dvoch vedeckých organizácií SAV: Ústavu materiálového výskumu SAV, v. v. i. v Košiciach a Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, v. v. i. v Bratislave,
  • Vodohospodárske laboratórium – dnes Ústav hydrológie SAV, v. v. i.

Ako posledné z pracovísk založených pred uzákonením SAV spomeňme Virologický ústav ČSAV, zriadený 1. januára 1953. Ako už názov napovedá, bol založený ako ústav Československej akadémie vied. Hoci vznikol a sídlil v Bratislave, súčasťou SAV sa stal až od  1. 1. 1969.

Úlohou Komisie Zboru povereníkov pre budovanie SAV bolo tiež zabezpečiť organizačný presun už  existujúcich vedeckých pracovísk  do novozriadenej Slovenskej akadémie vied.  Do  dejín slovenskej vedy vstupovala SAV s nasledovnou štruktúrou:

Zo Slovenskej akadémie vied a umení (1942) prevzala desať pracovísk:

  • Historický ústav (*1943)
  • Jazykovedný ústav (*1943)
  • Ústav slovenskej literatúry (*1943)
  • Zemepisný ústav (*1943)
  • Ústav hudobnej vedy (*1943)
  • Filozofický ústav (*1946)
  • Národopisný kabinet (*1946)
  • Ústav pre vedy právne a hospodárske (*1948)
  • Knižnica (*1942) a Vydavateľstvo  (*1945)

Z rezortov prevzala SAV desať vedeckých pracovísk:

  • Geofyzikálne laboratórium v Hurbanove (*1871)
  • Arborétum v Mlyňanoch  (*1892)
  • Archeologický ústav (*1942)
  • Astronomické observatórium na Skalnatom plese (*1943)
  • Ústav pre výskum glycidov a uhľohydrátov (*1946)
  • Výskumný ústav živočíšnej výroby vo Vígľaši (*1947)
  • Ústav pre experimentálnu farmakológiu (*1949)
  • Botanická záhrada v Košiciach (*1950)
  • Výskumný ústav rastlinnej výroby v Borovciach (*1951|)
  • Laboratórium rastlinnej biológie (*1952 ako oddelenie Štátneho ústredného ústavu biologického)
Observatórium Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese

Observatórium Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese
Zdroj: Archív SAV

Samozrejme, zriaďovanie nových organizácií akadémie pokračovalo vo výraznom tempe aj po jej uzákonení.

Archív SAV si tento rok tiež pripomína okrúhle výročie založenia. Ako pamäť akadémie vied už 60 rokov uchováva cenné pramene, ktoré dokumentujú jej dejiny, poslanie a prínos kontinuálne až do súčasnosti.

Spracovala: Kristína Majerová, Archív SAV, CSČ SAV, v. v. i.