Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Míľniky v dejinách Slovenskej akadémie vied

„V porovnaní s väčšinou európskych akadémií je SAV relatívne mladá inštitúcia,“ komentuje 70. výročie vzniku SAV spoluautor publikácie Dejiny Slovenskej akadémie vied Adam Hudek z Historického ústavu SAV, v. v. i. Zároveň dodáva, že jej vklad do rozvoja špičkovej vedy a výskumu na Slovensku je obrovský.

História výskumu

SAV bola podľa historika často vnímaná ako sovietsky import. „V skutočnosti sa plány na založenie vrcholnej, neuniverzitnej vedeckej inštitúcie na Slovensku objavovali dávno pred vznikom komunistického režimu v Československu,“ objasňuje A. Hudek. Prvé takéto snahy sa datujú už od 18. storočia. Vážnym pokusom bol neuskutočnený projekt Mateja Bela z roku 1735 Societas litteraria. Koncom 19. storočia vedecký nadšenec a katolícky kňaz Andrej Kmeť pripravil plán na založenie slovenskej akadémie vied. V uhorských pomeroch však Kmeťov plán nemal nádej na úspech. Nakoniec sa v Turčianskom Svätom Martine podarilo založiť múzeum a namiesto akadémie vznikla Slovenská muzeálna spoločnosť.

1

Polyhistor Matej Bel
Zdroj: Slovenská národná knižnica

SAVU (1942 – 1953)

Slovenská akadémia vied a umení (SAVU) vznikla počas existencie slovenského štátu (1939 – 1945).  „Hlavným aktérom a iniciátorom jej založenia bol rozhľadený a všestranne vzdelaný jazykovedec Ľudovít Novák,“ ozrejmuje historik. Pre vznik akadémie získal dostatočnú podporu a v júli 1942 Snem Slovenskej republiky schválil Zákon o Slovenskej akadémii vied a umení. Prvým predsedom SAVU sa stal profesor chémie František Valentín, Ľ. Novák bol jej generálnym tajomníkom. Akadémia sídlila v Bratislave. Mala jazykovedný, historický, zemepisný, literárnovedný a astronomický ústav, ktorý sídlil v budove observatória na Skalnatom plese vo Vysokých Tatrách.

2

Sídlo SAVU
Zdroj: Archív SAV

Začiatkom roka 1946 sa akadémia reorganizovala „na ľudovodemokratickom základe“. Zákon o SAVU najprv zrušili a následne prijali nový zákon. „Celá inštitúcia tak bola formálne znova založená, hoci do nej automaticky prešiel majetok aj pracovníci bývalej akadémie. Kľúčovú funkciu generálneho tajomníka SAVU vykonával literárny teoretik Mikuláš Bakoš,“ popisuje historik. Výskum sa sústreďoval hlavne na spoločenské vedy a vlastivednú tematiku. 

3

Znenie zákona o SAVU
Zdroj: Archív SAV

Prevzatie moci Komunistickou stranou Československa (KSČ) vo februári 1948 znamenalo pre rozvoj vedy v Československu zásadnú zmenu. Zatknutie Ladislava Novomeského v roku 1951, ktorý mal podľa plánu previesť stranícke požiadavky do fungovania SAVU, spustilo vlnu kádrovania pod heslom „očisty SAVU od nepriateľských elementov“. „Skompromitovanú SAVU vystriedala nová inštitúcia s jemne pozmeneným názvom, Slovenská akadémia vied,“ objasňuje A. Hudek.

Vznik SAV (1953)

 „Najdôležitejším dôvodom pre vznik samostatnej Slovenskej akadémie vied bolo presvedčenie, že politika rýchlej modernizácie Slovenska si bude vyžadovať špecifický prístup aj v prípade rozvoja vedy a techniky,“ podčiarkuje A. Hudek. Vznik SAV slávnostne vyhlásili v Národnom divadle v Bratislave, týždeň potom, ako bola 18. júna 1953 zákonom zriadená ako vrcholná vedecká inštitúcia združujúca najvýznamnejších vedeckých pracovníkov na Slovensku. „Do novej organizácie prešli všetky ústavy a ich zamestnanci z bývalej SAVU, ako aj viaceré ústavy, ktoré predtým patrili pod rôzne ministerstvá,“ spresňuje zloženie SAV Adam Hudek. Predsedom SAV sa stal Ondrej Pavlík, dlhoročný člen KSS. Funkcie podpredsedov získali renomované vedecké osobnosti: virológ Dionýz Blaškovič, metalurg Jozef Čabelka a fyzik Dionýz Ilkovič.

4

Príhovor predsedu SAV Ondreja Pavlíka pri príležitosti otvorenia SAV
Zdroj: Archív SAV

Ako vysvetľuje A. Hudek, v prvých rokoch prebiehal rozvoj SAV pomerne živelne, pracoviská vznikali podľa dostupnosti vedeckých pracovníkov. Väčšina ústavov základného prírodovedného a technického výskumu v SAV vznikla až v druhej polovici 50. rokov. Výskumy sa zameriavali na riešenie konkrétnych slovenských hospodárskych a spoločenských problémov. Typickým príkladom bol endokrinologický výskum pod vedením Juliána Podobu, ktorý analyzoval príčiny hromadného výskytu ochorenia štítnej žľazy na Slovensku. Na základe výsledkov vyšetrenia okolo 160 000 osôb bolo v 50-tych rokoch minulého storočia na celom území Slovenska zavedené jodidovanie kuchynskej soli. Významný počinom z tohto obdobia bol aj atlas hviezdnej oblohy, ktorý zostavil v rokoch 1947 – 1948 riaditeľ observatória na Skalnatom plese Antonín Bečvář. Atlas Coeli používali v druhej polovici 20. storočia v observatóriá celého sveta.

V roku 1955 na poste predsedu SAV vystriedal O. Pavlíka, ktorý musel z politických dôvodov odísť, marxistický filozof Andrej Sirácky, ktorý bol v tom čase aj rektorom Univerzity Komenského. V roku 1955 mala SAV 46 pracovísk a zhruba 1500 pracovníkov. Vrchol rozvoja v prvom období fungovania inštitúcie nastal roku 1958, keď ústavy akadémie dosiahli počet 51 a ročne pribúdalo okolo 150 až 170 pracovníkov.

Ako historik ďalej dokumentuje, politická kríza komunistického bloku v polovici 50. rokov zmenila náhľad vrcholných predstaviteľov KSČ na „socialistickú inteligenciu“ a začali ich považovať za zdroj liberalistických a opozičných nálad. Po „previerkach triednej a politickej spoľahlivosti“ mali akadémiu – ČSAV aj SAV – opustiť triedne a politicky „nevhodní“ pracovníci, ktorí sa na svojich miestach držali len vďaka svojej odbornosti.

Koniec 50. rokov priniesol dôležitú zmenu v stratégii rozvoja SAV – živelný rozvoj nahradil plán koncepčného a efektívneho rozvoja vedeckých inštitúcií. SAV prišla v tomto období o ústavy poľnohospodárskeho výskumu. Začalo sa však aj s výstavbou areálu na bratislavskej Patrónke.

Silnejúce centralizačné tendencie v republike a prijatie novej ústavy v roku 1960 ovplyvnili aj ďalšie smerovanie SAV,“ popisuje A. Hudek. SAV sa mala stať organickou súčasťou ČSAV. „Malo to aj svoju symboliku. Novým predsedom SAV sa stal virológ Dionýz Blaškovič, jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov, riaditeľ úspešného Virologického ústavu ČSAV sídliaceho výnimočne nie v Prahe, ale v Bratislave. Dôležitým pozitívom pre vývoj slovenskej vedy bolo, že sa v oveľa väčšej miere rozbehla vedecko-výskumná spolupráca oboch akadémií,“ konštatuje A. Hudek.

5

Areál SAV na Patrónke
Zdroj: Archív SAV

V prvej polovici 60. rokov bol všadeprítomný dôraz na vedu, moderné technológie, automatizáciu a vedeckú racionalitu. Do popredia sa dostávala sociológia, v 50. rokoch vyhlásená za „buržoáznu pavedu“. V spoločenských vedách začali vznikať témy a publikácie, ktoré si zachovávajú trvalú vedeckú hodnotu. „Na Jazykovednom ústave vznikal šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka. Začali sa práce na Etnografickom atlase Slovenska a vychádzali aj päťzväzkové Dejiny slovenskej literatúry. V historickej vede sa do popredia dostávala mladšia generácia historikov ako Ľubomír Lipták, Július Mésároš alebo Jozef Jablonický, ktorí začali korigovať stalinskú interpretáciu slovenských dejín. Riaditeľ Ústavu teórie a dejín umenia Marián Váross publikoval kľúčové diela tohto odboru na Slovensku,“ menuje úspechy spoločenských vied A. Hudek.

6

Šesťzväzkový Slovník slovenského jazyka
Zdroj: Archív SAV

Na prelome 50. a 60. rokov sa výrazne rozbehol aj výskum v prírodných a technických vedách. „Na Matematickom ústave pod vedením Antona Kotziga vznikla medzinárodne uznávaná slovenská škola teórie grafov. S menom Štefana Schwarza je spojená epocha rozvoja teórie pologrúp. Rýchlym vývojom prechádzal aj Fyzikálny ústav, a to vďaka výskumu Júliusa Krempaského, Viery Trnovcovej a Márie Hartmanovej v oblasti fyziky pevných látok. V oblasti jadrovej fyziky sa pod vedením Juraja Šáchu podarilo vyšpecifikovať oblasť, ktorá umožnila nielen základný výskum, ale aj významné aplikácie. V roku 1963 vzniklo Laboratórium polymérov, Chemický ústav sa postupne prepracoval na špičkový ústav vo výskume sacharidov a celulózy. Špičkový výskum prebiehal v Ústave merania, kde tím vedený Jurajom Bolfom navrhol a skonštruoval prístroj pre mimotelový obeh v krajinách východného bloku,“ vyzdvihuje historik niektoré z úspechov SAV. Tento prístroj potom výrazne prispel k realizácii prvej transplantácie srdca vo východnej Európe v roku 1968, ktorú viedol kardiochirurg Karol Šiška.

Významným úspechom slovenskej vedy bol tiež vývoj počítača RPP-16 na Ústave technickej kybernetiky a aj objasnenie vývoja funkcie endokrinných žliaz a ich regulácie v postnatálnom období pod vedením endokrinológa Ladislava Macha. Geofyzikálny ústav SAV vykonával seizmickú posudkovú službu, nevyhnutnú pre projektovanie stavieb ako bola napríklad jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.

7

Objasnenie vývoja funkcie endokrinných žliaz a ich regulácie v postnatálnom období
Zdroj: Archív SAV

V roku 1965 sa stal novým predsedom SAV matematik Štefan Schwarz, ktorý akadémiu viedol počas celého liberalizačného obdobia. Absolútna väčšina z asi 2 500 pracovníkov vtedy otvorene podporovala reformy Československej jari.

Normalizácia

„Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 znamenala ukončenie reformného procesu. KSČ pod vedením Gustáva Husáka na jeseň 1969 zmietla zo stola návrhy 14 zákonov o ČSAV a SAV a schválila na jar 1970 zmeny v normalizačnom duchu,“ popisuje A. Hudek. V rokoch 1970 – 1972 sa v SAV uskutočnili rozsiahle čistky. Úlohou predsedníctva na čele s kardiochirurgom Karolom Šiškom bola očista SAV od pracovníkov, „ktorí nemali politické, morálne, ani odborné predpoklady pre činnosť v takej významnej ideologickej inštitúcii, ako je akadémia“. Akadémia stratila pre čistky a úteky na Západ až 426 zamestnancov z celkového počtu 3600.

V roku 1974 vymenovali za predsedu SAV fyzika Vladimíra Hajka, ktorý akadémiu viedol až do roku 1989. „Pod jeho vedením dosiahla SAV najväčší počet pracovníkov a vedeckých pracovísk vo svojej histórii. Medzi najviac podporované vedné odbory patrili mikroelektronika, kybernetika, materiálový výskum a mechanika strojov, ktoré mali podporovať rozvoj československého elektrotechnického, strojárskeho a hutníckeho priemyslu,“ menuje A. Hudek. „Výrazné obmedzenie kontaktov so Západom nahrádzalo prehĺbenie spolupráce v rámci východného bloku. Zaostávanie za Západom verejne priznávali nielen vedci, ale aj predstavitelia komunistickej strany. Odpoveďou na túto situáciu bolo budovanie veľkých vedeckých centier. Spoločenské vedy sa sústredili na prognózovanie ekonomického a sociálneho rozvoja. Príprava prognózy vývoja spoločnosti do roku 2000 sa stala jedným z najviac sledovaných projektov SAV,“ popisuje A. Hudek.

8

Prejav predsedu SAV Vladimíra Hajka pred zástupcami projektu Interkozmos  (organizácia socialistických štátov pre výskum a mierové využitie kozmického priestoru) v roku 1979
Zdroj: Archív SAV

Vývoj po roku 1989

V roku 1989 mala SAV viac ako 6 000 zamestnancov v 47 vedeckých pracoviskách. Boli medzi nimi kvalitní vedci uznávaní aj v zahraničí, členovia opozičných skupín, ale aj služobníci normalizačného režimu. V novembrových dňoch roku 1989 sa väčšina vedeckých pracovníkov SAV pripojila k protestným akciám študentov a umelcov. „Vznikol samosprávny orgán SAV, Rada vedcov, ktorý si zvolil deväťčlenný organizačný výbor na čele s fyzikom Silvestrom Takácsom,“ vysvetľuje A. Hudek. V januári 1990 schválila Slovenská národná rada zmenu zákona o SAV a na čelo akadémie sa postavil endokrinológ Ladislav Macho. Zmeny v SAV sa týkali aj jednotlivých ústavov. Vracali sa vedci, ktorí museli z SAV odísť. Zároveň však klesal počet zamestnancov a zanikli mamutie vedecké centrá z 80. rokov. Vytvorila sa Grantová agentúra SAV ako prvá inštitúcia na financovanie vedy na základe súťaže výskumných projektov podľa západného vzoru. „V roku 1996 sa agentúra transformovala na Vedeckú grantovú agentúru – VEGA, ktorá pôsobí doteraz,“ dopĺňa historik a dodáva, že táto schéma zásadne zmenila aj financovanie ústavov. Na začiatku 90. rokov museli ČSAV aj SAV bojovať s pokusmi o ich zrušenie, ďalšie nebezpečenstvo predstavovali finančné škrty. Rozpočet SAV v roku 1992 klesol v porovnaní s rokom 1989 o 70 percent.

9

Demonštrácia pracovníkov SAV na Patrónke v novembri 1989
Zdroj: Archív SAV

SAV v samostatnej SR

Posledné, slávnostné zasadnutie zanikajúcej ČSAV sa uskutočnilo 16. decembra 1992. Od začiatku nového roka sa na základe teritoriálneho princípu československá akadémia rozdelila na Akadémiu vied Českej republiky a Slovenskú akadémiu vied. Do čela SAV zvolili endokrinológa Branislava Lichardusa. V roku 1995 sa stal na nasledujúcich 15 rokov predsedom akadémie fyzik Štefan Luby. Politické dianie na Slovensku hlavne po druhom volebnom víťazstve Hnutia za demokratické Slovensko v roku 1994, sa negatívne podpísalo aj v SAV. „Organizácie, ktorých zamestnanci vystupovali voči vláde kriticky, čo bol aj prípad SAV, boli trestané administratívnym šikanovaním, útokmi vládnych médií. Súčasťou snahy o oslabenie a potrestanie SAV bol napríklad neúspešný návrh na presun jej humanitných ústavov pod Maticu slovenskú,“ osvetľuje dianie v tom období Adam Hudek. Ani zmena vlády v roku 1998 a optimistické očakávania vedeckej obce týkajúce sa podpory vedy, výskumu a vzdelávania však neznamenali uspokojenie. „Nový zákon o SAV sa podarilo schváliť až v roku 2002,“ dokladuje historik. Stále pretrvával nedostatok finančných prostriedkov, ktorý výrazne urýchľoval aj odchod vedeckých pracovníkov SAV na lepšie platené miesta. Pre rozvoj akadémie bol kľúčový vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004.

10

Predstavitelia SAV odovzdali zlatú Medailu SAV americkému astronautovi Eugenovi A. Cernanovi (zľava E. A. Cernan, predseda SAV Š. Luby, člen predsedníctva Baltazár Frankovič)
Zdroj: Archív SAV

Transformácia

Od roku 2007 začala SAV uvažovať o svojej transformácii na právno-ekonomickú formu verejných výskumných inštitúcií (v. v. i.). Znamenalo by to možnosť používať svoj majetok aj na podnikateľské účely v oblasti vedy a výskumu. Pod vedením virológa Jaroslava Pastoreka, zvoleného v roku 2009, vznikla komisia, ktorá vypracovala Návrh transformácie SAV. „Realizácia tohto plánu trvala viac ako desať rokov,“ podčiarkuje historik.

SAV však riešila aj mnohé ďalšie výzvy. V roku 2010 fungovalo v rámci SAV dvanásť centier excelentnosti s cieľom podporovať špičkový základný a aplikovaný výskum v SR, dvadsať pracovísk SAV riešilo konkrétne problémy pre potreby praxe.

11

Cenu Slovak Gold v roku 2008 získal piaty zväzok Encyklopédie Beliana. Ocenenie preberá riaditeľ Encyklopedického ústavu Peter Červeňanský a vedúca projektu Anna Prociková
Zdroj: Archív SAV

V roku 2015 došlo k zmene na poste predsedu SAV, J. Pastoreka vystriedal chemik Pavol Šajgalík. Predsedníctvo pokračovalo v nastúpenom trende podpory vytvárania väčších pracovísk, ktorý však nebol v rámci SAV vnímaný jednoznačne pozitívne. „Naštartoval sa však proces, ktorý výrazne formoval vývoj akadémie v nasledujúcich rokoch,“ dokresľuje vývoj A. Hudek. Nové vedenie v snahe prilákať na Slovensko excelentných vedcov a vedkyne zo zahraničia a zvýšiť veľmi slabú úspešnosť slovenských vedcov v získavaní prestížnych grantov spustilo program SASPRO a následne aj SASPRO 2. V roku 2022 odštartovala SAV program Impulz.

12

Hodnotenie projektu SASPRO, v strede predseda SAV prof. Pavol Šajgalík
Zdroj: Archív SAV a archív ÚSAV

V roku 2016 sa tiež uskutočnilo pravidelné hodnotenie pracovísk SAV výlučne zahraničnými expertmi. Po akreditácii sa rýchlym tempom rozbehlo aj spájanie ústavov.

K úspešnému dotiahnutiu transformácie a schváleniu zákonov došlo až po nástupe vlády SR v roku 2020. „K 1. januáru 2022 organizácie akadémie úspešne prešli na právnu formu verejných výskumných inštitúcií,“ popisuje historik.

SAV má v súčasnosti 47 organizácií, z toho 45 vedeckých ústavov a vedeckých centier sa od 1. januára 2022 transformovalo na verejné výskumné inštitúcie. Pôsobí v nich 2934 pracovníkov.

Svoje opodstatnenie a užitočnosť ukázala Slovenská akadémia vied naplno počas pandémie ochorenia COVID-19. Na riešení problémov spojených so šírením vírusu a spoločenských dôsledkov epidémie sa okrem najvýraznejšej účasti Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., spolupodieľali aj matematici, materiáloví vedci, sociológovia, etnológovia, antropológovia, psychológovia, vedci z oblasti sociálnej komunikácie alebo štátu a práva.

SAV je dnes najväčšou a najúspešnejšou inštitúciou vedy a výskumu na Slovensku. Už niekoľko rokov po sebe je podľa prieskumov Agentúry FOCUS aj najdôveryhodnejšou slovenskou štátnou inštitúciou. Aj napriek mnohým výzvam a problémom sa Slovenskej akadémii vied stále výraznejšie darí presadzovať v európskom výskumnom priestore.

13

Areál SAV na Patrónke v Bratislave
Zdroj: Archív SAV a archív ÚSAV

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Prezentácia Dejiny SAV PDF / 6 MB

Slide 1
Slide 2
Slide 3
Slide 4
Slide 5
Slide 6
Slide 7
Slide 8
Slide 9
Slide 10
Slide 11
Slide 12
Slide 13
Slide 14