Zoznam národných projektov SAV
Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i.
Diverzita lúčnych a pasienkových biotopov Slovenska po dvoch dekádach v Európskej únii
Diversity of grassland habitats in Slovakia after two decades in the EU
| Doba trvania: |
1.1.2021 - 31.12.2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Špulerová Jana PhD. |
| Anotácia: | V posledných rokoch sa čoraz výraznejšie prejavujú zmeny vo využívaní krajiny, ktoré sa odrážajú aj v zložení a štruktúre vegetácie. Nemalou mierou prispievajú k zmene krajiny agrodotácie, ktoré sa začali poberať od r. 2004 po vstupe SR do Európskej únie. Cieľom projektu je pomocou opakovaných fytocenologických zápisov vyhodnotiť zmeny vo floristickom zložení a zastúpení funkčných skupín travinno-bylinných biotopov európskeho a národného významu, ku ktorým dochádza v dôsledku zmien v spôsobe využívania krajiny vplyvom poľnohospodárskych podpôr zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Na základe výsledkov bude možné posúdiť efektivitu a vplyv podpôr na stav biotopov. Súčasne budeme pokračovať v testovaní vplyvu rôznych manažmentových zásahov na zloženie travinno-bylinnej vegetácie na trvalých plochách. Výsledky budú slúžiť predovšetkým zamestnancom Štátnej ochrany prírody a budú podkladom pre optimalizáciu manažmentových opatrení na udržanie priaznivého stavu európsky a národne významných biotopov.
|
Dlhodobé zmeny znečistenia ovzdušia a ich dopad na ekosystémy
Long-term changes of atmospheric pollution and their impact to ecosystems
| Doba trvania: |
1.1.2021 - 31.12.2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Halada Ľuboš CSc. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na zhodnotenie dlhodobých zmien znečistenia ovzdušia a ich dopadov na vybrané
ekosystémy. Projekt má dve hlavné témy. Prvá je zameraná na výskum zmien atmosférickej depozície
prostredníctvom machorastov ako akumulátorov znečisťujúcich látok. Nadväzujeme na niekoľko desaťročný
celoslovenský výskum metodikou ICP Vegetation, súčasťou bude aj vytvorenie máp znečistenia Slovenska a
hodnotenie dopadu na človeka a ekosystémy. Na LTER lokalite Báb budeme pokračovať v štúdiu akumulácie
znečisťujúcich látok v machorastoch, listoch drevín a pôde lesného ekosystému. Druhou témou je
experimentálne štúdium dopadu zvýšenej teploty a depozície dusíka a fosforu na ekosystém alpínskych lúk na
lokalitách LTER Jalovecká dolina (od r. 2002; fosfor a 3 koncentrácie dusíka; od r. 2009 aj regeneráciu
ekosystému) a Kráľova hoľa (od r. 2009; zvýšenie teploty, depozícia dusíka a ich kombinácia). V projekte
zopakujeme všetky doterajšie merania, vyhodnotíme zmeny a dopady na štruktúru a fungovanie ekosystému. |
Ekologické vzťahy v systéme hostiteľ-parazitoid
Ecological relationships in the system host-parasitoid
| Doba trvania: |
1.1.2020 - 31.12.2023 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Gajdoš Peter CSc. |
| Anotácia: | Štúdium vzťahov medzi organizmami je základom porozumenia evolúcie. Interakcie medzi hostiteľom a jeho parazitoidom sú atraktívnou oblasťou výskumu evolučných biológov. Len malá časť známych skupín parazitoidov je asociovaných s nebezpečným typom hostiteľa. Výnimkou sú lumky zo skupiny Polysphincta (Hymenoptera), ktorých hostiteľmi sú pavúky (Araneae). V projekte budú zhodnotené ekologické a behaviorálne dáta v obidvoch organizmoch. Výskum bude realizovaný na stromovej vegetácií, kde sa bude hodnotiť vplyv ekologických faktorov (výškový gradient, typ biotopu a dreviny, expozícia) na pavúky a ich parazitoidov. Zisťovať sa bude vplyv manažmentu (konvenčné vs ekologické hospodárenie) na spoločenstvá pavúkovcov a ich parazitoidov v ovocných sadoch a vinohradníckej krajine. Experimentálne sa bude testovať hostiteľské spektrum a manipulácie parazitoidov. Očakáva sa, že zistené nové poznatky o ich biológií a ekológii umožnia lepšie pochopiť evolúciu interakcií medzi takto významne prepojenými organizmami. |
Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií
Implementation of Agenda 2030 through biosphere reserves
| Doba trvania: |
1.7.2021 - 30.6.2025 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Piscová Veronika PhD. |
| Anotácia: | Zámerom projektu je vytvoriť návrh udržateľného inštitucionálneho, finančného a legislatívneho modelu fungovania
biosférických rezervácií v podmienkach Slovenskej republiky a východísk ich strategického rozvoja na základe
analýzy potenciálu územia v kontexte napĺňania cieľov Agendy 2030, teórie odolnosti, zahraničných skúseností a
príkladov dobrej praxe. Model bude reflektovať výstupy analýzy všetkých zložiek potenciálu štyroch slovenských
biosférických rezervácií v kontexte teórie odolnosti a cieľov Agendy 2030 a bude rozpracovaný so konkrétnych
business modelov jednotlivých biosférických rezervácií. Jeho súčasťou bude aj metodika tvorby rozvojových
dokumentov pre biosférické rezervácie (stratégia rozvoja, akčný plán, marketingová komunikačná stratégia), ktorá
bude počas projektu aplikovaná vo všetkých štyroch biosférických rezerváciách s ohľadom na najnovšie trendy
územného rozvoja, podporu odolnosti skúmaných území a zachovanie ich výnimočnej hodnoty v celosvetovom
rozmere. Súčasťou projektu budú aj aktivity zamerané na budovanie povedomia odbornej i laickej verejnosti o
riešenej problematike, popularizovanie výsledkov projektu a výmenu poznatkov, nápadov a skúsenosti s aktérmi z
verejného, súkromného a neziskového sektora v podobe workshopov, konferencie, verejných diskusií,
konferenčných príspevkov a vysokokvalitných výskumných výstupov. |
Integrácia poskytovania vybraných služieb ekosystémov pre spoločenský dopyt z hľadiska rozvoja udržateľných foriem cestovného ruchu
Integration of supply of selected ecosystem services for societal demand in terms of developing sustainable forms of tourism
| Doba trvania: |
1.1.2021 - 12.12.2023 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Krnáčová Zdena PhD. |
| Anotácia: | Vedeckým zámerom projektu je vývoj a tvorba nových metód hodnotenia kultúrnych, vybraných relugačných a podporných služieb ekosystémov s využitím kvantifikačných techník ako ponuka krajiny pre dopyt z hľadiska rozvoja udržateľných foriem cestovného ruchu. Z metodologického hľadiska budeme vychádzať z viacerých metód ako sú metóda Spreadsheet-Type (metóda matrice)( Burkhard et al., 2009, 2014., Mederly et al., 2019, Nuegarten et al., 2018, Maes, 2011, 2012b, 2013, 2015, 2018) a z hodnotenia stupňa hemeróbie a krajinnoekologickej významnosti krajinnej pokrývky podľa autorov Krnáčová, Barančok, Pavličková (2018), kde hodnotíme vlastne biofyzikálnu charakteristiku prvkov. Táto metodika umožňuje navrhnúť vhodný a citlivý druh cestovného ruchu. Súčasťou projektu je aj porovnanie historického spôsobu využitia krajiny zo súčasným stavom a stanovenie stupňa zmien krajinnej diverzity a biodiverzity (Maes et al., 2015). |
Krajinnoekologické aspekty zelenej a modrej infraštruktúry pri tvorbe optimálneho priestorového základu ekologicky stabilných plôch v urbanizovanej krajine
Landscape-ecological aspects of green and blue infrastructure in creation of an optimal spatial basis for ecologically stable areas in urban landscape.
| Doba trvania: |
1.1.2021 - 31.12.2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Moyzeová Milena PhD. |
| Anotácia: | Aktuálnou témou súčasného vedeckého výskumu doma aj vo svete je riešenie problematiky zelenej (Z) a modrej (M) infraštruktúry. Úlohou Z a M infraštruktúry je podpora a zachovanie biodiverzity a diverzity krajiny, polyfunkčné využívanie krajiny, ochrana zložiek krajiny a zachovanie významných krajinných prvkov. Cieľom projektu bude na základe interdisciplinárneho vedeckého výskumu vypracovať metodiku hodnotenia Z a M infraštruktúry v sídelnom prostredí. Vytvoriť odborný metodický nástroj využiteľný pre plánovaciu a projekčnú prax na lokálnej úrovni. Okrem hodnotenia zelenej a modrej infraštruktúry bude parciálnym cieľom zhodnotiť aj sivú infraštruktúru, ktorá súvisí s rozvojom sídiel a komunikácií a je dôležitou súčasťou komplexného hodnotenia pre výsledné návrhy.
Ochrana prirodzených a poloprírodných ale aj človekom vytvorených ekosystémov je dôležitou podmienkou pre zachovanie bioprodukcie, environmentálnych a socioekonomických funkcií a celkových podmienok a foriem života v urbanizovanej krajine.
|
Podpora výskumno-vývojových aktivít jedinečného riešiteľského tímu
Supporting the R&D activities of a unique research team
| Doba trvania: |
27.9.2022 - 30.9.2023 |
| Program: |
Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Kalivoda Henrik PhD. |
| Anotácia: | Základným cieľom projektu je podpora výskumno-vývojových aktivít jedinečného riešiteľského tímu nepodnikateľských výskumných organizácií UKE SAV a UKF v Nitre a podniku ESPRIT spol. s r. o. obsahovo zameraných do znalostnej oblasti environmentálne inžinierstvo. Témy projektu sú zamerané na produktové línie v doméne Zdravé potraviny a životné prostredie:
1) Systémy ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy pred znehodnotením
2) Systémy a technológie pre predchádzanie negatívnych dopadov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a lesníctve.
|
Toky uhlíka v pôde hlavných typov lesných ekosystémov na výškovom gradiente Západných Karpát.
Soil carbon fluxes in dominant forest ecosystems along elevation gradient in the Western Carpathians
| Doba trvania: |
1.7.2022 - 30.6.2025 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Halada Ľuboš CSc. |
| Anotácia: | V lesných ekosystémoch je v súčasnosti uložené viac ako 70 % globálneho pôdneho uhlíka (C) čo zohráva významnú úlohu pri výmene skleníkových plynov medzi povrchom pôdy a atmosférou. Množstvo C v pôde je príčinou, že aj malá zmena v tomto úložisku môže výrazne ovplyvniť globálny klimatický systém Zeme. Pôdny organický uhlík sa vyskytuje v rôznych formách, ktoré z hľadiska stability možno rozdeliť na aktívnu (labilnú) frakciu, ktorá v pôde zotrvá rádovo týždne až mesiace, a stabilnú frakciu, ktorá môže v pôde pretrvávať mnoho rokov alebo dokonca storočí. Pôda stráca C dvoma hlavnými procesmi – respiráciou a vyplavovaním. Oba procesy sú riadené zložitými časopriestorovými procesmi, ktoré sa menia v dôsledku zmien biotických (rastlinné alebo mikrobiálne spoločenstvo) a abiotických (napr. teplota pôdy, pôdna vlhkosť, textúra pôdy) faktorov. Pôdna respirácia (Rs) pozostáva z dvoch hlavných zložiek – heterotrofnej (Rh) a autotrofnej (Ra), ktoré reagujú rozdielne na zmeny ovplyvňujúcich faktorov. Nadmorská výška ako významný determinant klimatických podmienok, podstatne ovplyvňuje zásobu a toky C v pôde. Hlavným cieľom nášho projektu je identifikovať straty pôdneho C respiráciou a vylúhovaním a identifikovať kľúčové faktory pozdĺž výškového gradientu reprezentujúceho hlavné lesné spoločenstvá v Západných Karpatoch. Študijné plochy sa nachádzajú na lokalitách určených na dlhodobý ekologický výskum v rámci siete LTER Slovensko. Možný vplyv zvýšenej teploty na toky C v pôde sledovaných ekosystémov budeme monitorovať pomocou otvorených skleníkov. Pre spoľahlivý odhad prirodzene veľmi premenlivých tokov pôdneho C optimalizujeme stratégiu odoberania vzoriek pre každý študovaný ekosystém na základe individuálnej priestorovej stratifikácie a frekvencie merania. |
Údajová a vedomostná podpora pre systémy rozhodovania a strategického plánovania v oblasti adaptácie poľnohospodárskej krajiny na klimatické zmeny a minimalizáciu degradácie poľnohospodárskych pôd
Scientific support of climate change adaptation in agriculture and mitigation of soil degradation.
| Doba trvania: |
3.4.2020 - 30.6.2023 |
| Program: |
Štrukturálne fondy EÚ Výskum a vývoj |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Halabuk Andrej PhD. |
| Anotácia: | Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (NAS, 2018) predstavuje základný rámec pre tvorbu systémov znižujúcich možné negatívne dopady klimatických zmien v poľnohospodárstve. Z hľadiska implementácie NAS je dôležitým predpokladom vedomostná základňa živená prostredníctvom výskumu využívajúceho kvalitatívne nové údaje o poľnohospodárskej krajine. Celkovým cieľom plánovaných výskumných aktivít je vytvorenie údajovej a vedomostnej základne pre podporu rozhodovania a strategického plánovania v oblasti adaptácie na klimatické zmeny a minimalizáciu degradácie poľnohospodárskych pôd, čo priamo reflektuje dlhodobý cieľ RIS3 - znižovanie rizík pri zabezpečovaní produkčných funkcií poľnohospodárskej pôdy súvisiacich s klimatickou zmenou. Kvôli prehľadnosti môžeme plánované výskumné aktivity rozdeliť do 3 nasledovných výskumných tém: Tvorba nových prístupov a údajov pre včasné hodnotenie, monitoring a prognózy sucha. Predikcia klimatických zmien a komplexné hodnotenie dopadov na poľnohospodársku krajinu. Hodnotenie miery degradácie pôdy a návrhy optimálneho využívania pôdy. Multidisciplinárny prístup pre komplexné zhodnotenie dopadov klimatických zmien na poľnohospodárstvo a podporu návrhov adaptačných stratégií bude charakterizovaný najmä využitím novovzniknutých údajov (DPZ deriváty, pedologické modelovanie, klimatické datasety, krajinné a ekonomické modelovanie, údaje z terénneho výskumu) ako vstupných parametrov procesných a empirických modelov, čím prispeje k ich rozvoju a zvýšeniu spoľahlivosti v konkrétnych podmienkach Slovenska. |
Výskum špecifických prvkov biokultúrnej krajiny na Slovensku
Research of specific landscape elements of bio-cultural landscape in Slovaki
| Doba trvania: |
1.1.2022 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Dobrovodská Marta PhD. |
| Anotácia: | V širšom ponímaní možno krajinu chápať ako prevažne biokultúrnu a multifunkčnú, keďže sa neustále prispôsobuje hospodárskym, sociálnym, kultúrnym a environmentálnym procesom v čase a priestore. Výsledkom je vznik biokultúrnych systémov poskytujúcich rozhodujúci a efektívny priestor integrácie prvkov biologickej a kultúrnej povahy, ktorej charakter významne ovplyvňuje jednotlivé biokultúrne systémy. Pozornosť v projekte bude venovaná jednak rozvoju metodiky detailného interdisciplinárneho a integrovaného výskumu vzájomného prepojenia biotických a sociálno-kultúrnych prvkov pomocou indikátorov biotickej a kultúrnej diverzity v hodnotných biokultúrnych systémoch na území Slovenska a tiež výskumu zmien rozsahu a štruktúry foriem tradičného agrárneho reliéfu na vybraných územiach. Špeciálna pozornosť bude venovaná stanoveniu faktorov zmien najhodnotnejších biokultúrnych systémov (hnacie sily, globálne megatrendy) na rôznej úrovni a určeniu vybraných úžitkov, ktoré poskytujú ľudskej spoločnosti. |
Vývoj pôdnych vlastností a vegetácie na bývalej poľnohospodárskej pôde
Evolution of soil properties and vegetation on the former agricultural land
| Doba trvania: |
1.1.2021 - 31.12.2024 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Kollár Jozef PhD. |
| Anotácia: | Projekt je zameraný na výskum vývoja pôdnych vlastností a vegetácie na opustenej poľnohospodárskej pôde. |
Zmeny krajinnej diverzity a biodiverzity v horských a vysokohorských oblastiach Západných Karpát
Changes in landscape diversity and biodiversity in mountain and alpine areas of the Western Carpathians
| Doba trvania: |
1.1.2022 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Barančok Peter CSc. |
| Anotácia: | Západné Karpaty zaberajú podstatnú časť územia Slovenska. Krajinu charakterizujú horské a vysokohorské oblasti s typickou krajinnou štruktúrou, s rôznym zastúpením lesných a nelesných biotopov. Významným spôsobom sa tu na formovaní krajinného rázu uplatňujú prírodné, ale aj antropogénne podmienené faktory. Procesy prebiehajúce v prírodnom prostredí neustále ovplyvňujú krajinnú diverzitu a biodiverzitu a v súčasnosti čoraz viac na význame naberajú antropogénne vplyvy. Projekt sa zameriava na hodnotenie zmien krajiny a biodiverzity vybraných území vplyvom pôsobenia prírodných a antropogénnych stresových faktorov v rôznych časových obdobiach. Sledované budú zmeny krajinnej diverzity a biodiverzity, ktoré môžu vznikať vplyvom prirodzeného vývoja území, vplyvom globálnych faktorov, alebo vplyvom pôsobenia človeka v krajine. Vplyvy človeka budú hodnotené z hľadiska jeho historického pôsobenia v krajine, spôsobu a intenzity využívania krajiny, až po súčasné pôsobenie ovplyvňujúce celkový stav prírodného prostredia. |
Celkový počet projektov: 12
Databáza národných projektov