Zoznam národných projektov SAV
Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Akceptácia a používanie inovácií 4.0 vo vzťahu ku kognitívnym prínosom a záťaži v kontexte cieľov udržateľného rozvoja
Acceptance and use of Innovations 4.0 in relation to cognitive gains and load in the context of sustainable development goals
Analýza stavu slovenských vedeckých výstupov a záverečných prác v spoločenských vedách
A large-scale meta-scientific analysis of the state of Slovak studies and final theses in social sciences
| Doba trvania: |
1.7.2023 - 30.6.2026 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
doc. Mgr. Martončik Marcel PhD. |
| Anotácia: | Replikačné štúdie a meta-štúdie zamerané na empirickú robustnosť sociálnovedného výskumu systematicky poukazujú na problémy s jeho replikovateľnosťou a reprodukovateľnosťou. Prítomnosť problematických výskumných praktík, numerických inkonzistencií či indikátorov fabrikácie dát sa týka 50-90% štúdií. Výsledky meta-výskumných iniciatív podnecujú diskusie ohľadom vedeckých praktík a potreby ich reformácie. Dramatické zvýšenie využívania praktík otvorenej vedy sa stalo kľúčovou témou medzi zainteresovanými stranami a odvíja sa od neho nastavovanie politík pre vedu a výskum. Tieto praktiky nielen šetria verejné financie (napr. redukciou falošne pozitívnych zistení), ale pomáhajú zvyšovať efektivitu (ľudských) zdrojov a ich udržateľnosť z dlhodobého hľadiska. Porozumenie stavu literatúry a vedeckých praktík je kritické pre progres vedy. Doposiaľ však žiadna analýza mapujúca tieto aspekty nebola realizovaná na slovenskom výskume. V porovnaní so západoeurópskymi krajinami, výskumníci/čky zo Slovenska publikujú proporčne viac v oblasti sociálnych vied. Okrem toho, ročne na Slovensku štátnicuje v sociálnovedných odboroch 18 000 študentov/tiek. Desiatky tisíc vyprodukovaných kvalifikačných prác predstavujú obrovské množstvo investovaných (ľudských) zdrojov, a majú potenciál obohatiť vedecké poznanie. Aká je teda metodologická kvalita a empirická robustnosť týchto článkov a prác? Do akej miery je slovenský sociálnovedný výskum prepojený so svetom? Aké sú časové trendy z hľadiska výskumných praktík? Ktoré aspekty brzdia rozvoj v tejto oblasti? V rámci predkladaného projektu budú realizované: (1) scientometrická analýza reprezentatívnej vzorky slovenských (a) vedeckých štúdií a (b) kvalifikačných prác; (2) hĺbková analýza (a) problematických/zodpovedných výskumných praktík a (b) metodologických detailov a empirickej robustnosti; a (3) štúdium subjektívne reportovaných výskumných praktík a potenciálnych facilitátorov a bariér v implementácii zodpovedných výskumných praktík. |
Communication in context: neurocognitive mechanisms of naturalistic communication in autistic adolescents
-
Časové a priestorové zmeny rodinných domácností na Slovensku a ich možné faktory
-
| Doba trvania: |
1.1.2023 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
doc. RNDr. PhDr. Šprocha Branislav PhD. |
| Anotácia: | Prudké a dynamicky sa presadzujúce zmeny rodinného a reprodukčného správania na Slovensku v posledných troch desaťročiach jednoznačne identifikované v procesoch sobášnosti, rozvodovosti a plodnosti výrazným spôsobom ovplyvnili štruktúru a charakter jednotlivých typov rodinných domácností. Doterajšie výsledky poukazujú na ústup úplných rodín s deťmi a naopak do popredia sa dostávajú neúplné rodiny a tiež rodiny bez detí. Rovnako dochádza k zmenšovaniu priemernej veľkosti rodinných domácností. V poslednom desaťročí však zaznamenávame niektoré nové vývojové trendy. Ide jednak o oživenie procesu sobášnosti a plodnosti, ako aj pokles rozvodovosti. Hlavným cieľom projektu je komplexná analýza rodinných domácností na Slovensku a v jeho regiónoch s dôrazom na vývoj štruktúry a veľkosti v posledných troch sčítaniach obyvateľov, domov a bytov (2001, 2011 a 2021) v prepojení na úroveň a charakter rodinného správania a jeho transformáciu. Nemenej dôležitým bude snaha o identifikáciu hlavných podmieňujúcich faktorov. |
Dezinformácie o vojne na Ukrajine: odhaľovanie (debunk) vs. preventívne vyvracanie (prebunk)
Russo-Ukrainian war disinformation: the effect of debunking vs. prebunking
| Doba trvania: |
1.1.2024 - 31.12.2025 |
| Program: |
Nadácia NBS - Veda a výskum |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Lorko Matej PhD. |
| Anotácia: | Dezinformácie sú spúťačom rôznych spoločenských konfliktov a nedôvery v demokratické usporiadanie spoločnosti. Cieľom projektu je experimentálne porovnať efektívnosť odhaľovania (debunku) dezinformácií o vojne na Ukrajine voči efektívnosti ich preventívneho vyvracania (prebunku). Projekt umožní formulovať odporúčania v súvislosti so správnou komunikáciou ohľadom dezinformácií, čo môže pomôcť znížiť mieru dôvery vo falošné informácie. |
Environmentálne postoje, pro-environmentálne správanie a jeho podpora
Environmental attitudes, pro-environmental behaviour and its promotion
| Doba trvania: |
1.1.2024 - 31.12.2026 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Sáposová Zlatica PhD. |
| Anotácia: | V súvislosti so zelenou tranzíciou je potrebné, aby ľudia pociťovali osobnú zodpovednosť konať v záujme obmedzenia klimatických zmien. Cieľom predkladaného projektu je preskúmať environmentálne postoje a pro-environmentálne správanie a s využitím behaviorálnych intervencií zvýšiť pro-environmentálne správanie na pracovisku. V projekte sa zameriame na analýzu environmentálnych faktorov vzhľadom k vybraným demografickým charakteristikám, psychologickým charakteristikám a politike. V súvislosti s tým riešitelia zmapujú ako organizácie vo verejnom i súkromnom sektore podporujú pro-environmentálne správanie v pracovnom prostredí, a to z pohľadu organizácie i zamestnancov. Na základe zistení je našim zámerom diskutovať odporúčania pre design behaviorálnych intervencií zameraných na zvýšenie pro-environmentálneho správania. |
From Blame Allocation to Human Perception: A New Approach to Understanding Conspiracy Theories
-
| Doba trvania: |
1.12.2024 - 30.6.2026 |
| Program: |
Plán obnovy EÚ |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Žilinský Ján PhD |
Hĺbková štúdia energetickej núdze (chudoby)
-
| Doba trvania: |
1.5.2022 - 30.4.2028 |
| Program: |
Iné projekty |
| Zodpovedný riešiteľ: |
RNDr. Dokupilová Dušana PhD. |
| Anotácia: | Energetická chudoba je v súčasnosti jedným z najvážnejších problémov, s ktorým sa domácnosti stretávajú nielen na Slovensku, v Európe ale aj vo svete. Domácnosti, ktoré trpia energetickou chudobou sa stretávajú s mnohými ďalšími problémami úzko spätými s pôvodným problémom - sociálnym vylúčením, zvýšeným počtom ochorení - fyzických či mentálnych, nižším prístupom k vzdelaniu. Na Slovensku trpí energetickou chudobou 20-40% obyvateľov, v závislosti od možnej definície. Zároveň práve Slovensko patrí ku krajinám s najvyššími výdavkami na energie vzhľadom ku príjmom v rámci krajín EÚ. Na Slovensku však chýba funkčná definícia energetickej chudoby, ktorá by pomohla cieliť opatrenia na núdznych a tým riešila problém. Našou ambíciou je navrhnúť definíciu energetickej chudoby a k nej naviazané opatrenia, ktoré by zlepšili podmienky núdznych alebo ohrozených energetickou chudobou.
Súčasne je tento problém problémom všetkých obyvateľov Slovenska, cez emisie vznikajúce vykurovaním u najnúdznejších, ktorí na zabezpečenie tepla využívajú všetky zdroje - od mokrého dreva, cez uhlie až po odpad. |
Holokaust a jeho následky na území južného Slovenska, 1938 - 1948
The Holocaust and its Aftermath in The Territory of Southern Slovakia, 1938 - 1948
| Doba trvania: |
1.7.2024 - 30.6.2028 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Szeghy-Gayer Veronika PhD. |
| Anotácia: |
Cieľom projektu je preskúmať priebeh a následky holokaustu na území južného Slovenska v rokoch 1938 až 1948. Skúmaná geografická oblasť je špecifickým pohraničným regiónom, ktorý v rokoch 1938 až 1945 patril Maďarskému kráľovstvu (arbitrážne územie). Dejiny tohto územia predstavujú ignorovanú problematiku v modernej slovenskej historiografii a vzdelávacích programoch. V rámci projektu na príklade vybraných miest a lokalít bude výskumný tím zložený z vedcov zo Slovenska a zahraničia realizovať výskum s cieľom zmapovať rôzne vzorce genocídy počas 2. svetovej vojny v slovensko-maďarskom pohraničí (vrátane protižidovskej legislatívy, deportácie židovského obyvateľstva z tohto územia v rokoch 1941 a 1944, arizáciu židovského majetku, ako aj následky holokaustu (reintegrácia Židov do miestnych spoločností, povojnový antisemitizmus, reštitúcie majetku) v období bezprostredne po druhej svetovej vojne. Výskumný tím vytvorený v rámci projektu, bude prvou skupinou vedcov, ktorá bude skúmať vojnové genocídy v danom regióne dnešného Slovenska a to v stredoeurópskom komparatívnom kontexte. Hlavnou riešiteľkou projektu je Veronika Szeghy-Gayer, ktorá sa vo svojom výskume zameriava na problematiku nacionalizmu a menšín s osobitným dôrazom na interetnické a genocídne štúdie v regióne južného Slovenska. Hlavným výstupom projektu bude odborný workshop, tematické číslo vo vedeckom časopise v anglickom jazyku a editovaná vedecká kniha vydaná v dvoch jazykových mutáciách (slovenská a maďarská). |
Integrácia preživších holokaustu na území južného Slovenska v rokoch 1945-1948
-
Komentár ku Knihe Pieseň piesní
Commentary on the Book of Canticles
Koncepty a naratívy dôchodku: ich implikácie v rôznych fázach procesu adaptácie na dôchodok
-
Konšpiračné presvedčenia a ich vplyv na medziľudské vzťahy
-
| Doba trvania: |
1.1.2025 - 31.12.2025 |
| Program: |
DoktoGrant |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Godžáková Dana |
Kvalita empirických dôkazov v psychológii a pedagogike
The quality of empirical evidence in psychology and education
| Doba trvania: |
1.9.2024 - 31.8.2027 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Adamkovič Matúš PhD. |
| Anotácia: | Na dôkazoch založené návrhy intervencií a verejných politík predpokladajú integritu a empirickú robustnosť
publikovaného výskumu. To platí obzvlášť v psychológii a pedagogike, kde intervencie majú potenciál zásadne
vplývať na individuálne životy a širšie spoločenské štruktúry. Keď sú verejné politiky založené na chybných alebo
skreslených výskumných dôkazoch, dôsledky môžu byť závažné, vedúc k neúčinným intervenciám, plytvaniu
zdrojmi, či ujmám. Zo všetkých typov vedeckých dôkazov sú práve kauzálne dôkazy základom pre vysvetlenie
zložitých príčinných mechanizmov školského vzdelávania a psychologických procesov jednotlivcov.
Randomizované experimenty a meta-analýzy dnes predstavujú v tomto úsilí zlatý štandard, usmerňujúc prax a
budúci výskum. Nedávne zistenia naprieč sociálnymi vedami avšak ukázali, že mnohé kľúčové zistenia nemajú
predpokladanú empirickú robustnosť. To vyvoláva potrebu komplexného prehodnotenia, čo považujeme za
spoľahlivé vedecké dôkazy. Tento projekt predstavuje integrovaný výskumný program na skúmanie kvality dôkazov
v psychológii a pedagogike. Skúmaním dát publikovaných experimentov a meta-analýz si kladieme za cieľ detailne
zmapovať ich silné a slabé stránky a tak pomôcť nastaviť realistické očakávania ohľadom informatívnosti a
praktickej uplatniteľnosti výsledkov týchto štúdií. Plánujeme skúmať konkrétne indikácie miery integrity a empirickej
robustnosti publikovaných vedeckých dôkazov. Budeme tiež skúmať, vyvíjať a aplikovať metodologické riešenia na
vyvodzovanie validných kauzálnych inferencií z rôznych typov výskumných plánov, zvyšovanie informatívnosti a
zovšeobecniteľnosti randomizovaných experimentov a korekciu publikačného skreslenia v meta-analytických
syntézach výsledkov výskumu. V neposlednom rade máme za cieľ vyvinúť a pilotne otestovať architektúru
trénovacích podnetov pre veľké jazykové modely umelej inteligencie za účelom automatizácie určitých činností v
meta-výskume. |
Marginalizované rómske koncentrácie v kontexte prírodných hrozieb a sociálnej nerovnosti
Marginalized Roma concentrations in the context of natural threats and social inequity
| Doba trvania: |
1.7.2023 - 30.6.2027 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Polačková Zuzana M.A., PhD. |
| Anotácia: | Marginalizované rómske koncentrácie v environmentálne nestálych územiach (povodne, zosuvy, kontaminácie) spolu s ich sociálnym statusom a populačným trendom predstavuje veľmi aktuálnu výzvu výskumu v kontexte zvyšovania resiliencie spoločnosti najmä voči povodňovému riziku. Projekt reaguje na túto výzvu a vo výskume kladie dôraz predovšetkým na analýzu: i) povodňovej expozície rómskych osád, či už v dôsledku vplyvu morfologických zmien vodných tokov alebo vývojových trendov hraníc segregovaných rómskych osád, ii) zraniteľnosti marginalizovaných rómskych koncentrácií voči povodňovému ohrozeniu v dôsledku ich sociálneho statusu, iii) verejných politík z hľadiska ich efektívnosti napomôcť rómskym komunitám v osadách vyrovnať sa s negatívnymi dôsledkami povodňových hrozieb, iv) prírodného prostredia v okolí rómských osád v kontexte jeho vplyvu na povodňové ohrozenie oproti ostatnému/ majoritnému obyvateľstvu. Výskum sa bude realizovať na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. Metodicky projekt vychádza z údajov získaných multitemporálnou analýzou dát diaľkového prieskumu Zeme, morfometrickou analýzou georeliéfu, z údajov o socioekonomických a priestorovo-funkčných vzťahoch a z údajov získaných terénnym výskumom. |
Nedôverčivá mentalita a nenormatívne správanie: Od vnímania sociálnej reality k porušovaniu sociálnych noriem
Distrust mindset and non-normative behaviour: From perceptions of social reality to violations of social norms
Polarizovaná spoločnosť: Od politickej orientácie k ochrane morálnych hodnôt
Polarized society: From political orientation to protecting moral values
PostdokGrant: Navigácia komplexity - Zlepšovanie integračných ciest ukrajinských utečencov a utečenkýň v strednej a východnej Európe
PostdokGrant: Navigating Complexity - Enhancing Integration Pathways for Ukrainian Refugees in the CEE Region
Priestorové diferenciácie prirodzeného pohybu obyvateľstva na Slovensku od konca 19. storočia do konca 20. rokov 20. storočia
-
| Doba trvania: |
1.1.2023 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
doc. RNDr. PhDr. Šprocha Branislav PhD. |
| Anotácia: | Obdobie od konca 19. storočia do konca 20. rokov 20. storočia prinieslo na Slovensku viaceré výrazné historické zmeny, ktoré sa významným spôsobom odzrkadlili aj na charaktere jednotlivých demografických procesov prirodzeného pohybu obyvateľstva. Jednoznačne k najdôležitejším transformačným posunom patril nástup a
postupné šírenie historicky jedinečnej kvantitatívno-kvalitatívnej a vo svojej podstate nereverzibilnej premene
reprodukčného správania. Tá dostala označenie demografická revolúcia (tranzícia). Úzko bola previazaná na
sociálno-spoločenské a kultúrne zmeny spomenutého obdobia. Samotná dynamika a rozsah jej šírenia pritom
boli značne kultúrne a spoločensky diferencované, čo sa do značnej miery odrážalo aj na výrazných
priestorových rozdielov. Práve identifikácia, hlbšia analýza a snaha o interpretáciu priestorových diferenciácií
prirodzeného pohybu obyvateľstva na území Slovenska ťažiskovo od konca 19. do konca 20. rokov 20. storočia
je hlavným cieľom projektu. |
Psychologické konštrukty a kontextové rámce determinujúce zámer dievčat a žien študovať odbory informačných a komunikačných technológií (IKT)
-
| Doba trvania: |
1.1.2022 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
PhDr. Pethö Tatiana PhD. |
| Anotácia: | Dievčatá napriek rovnakým objektívnym výkonovým výsledkom v IKT nedosahujú na Slovensku dlhodobo ani
15% zastúpenie na VŠ. Rozhodnutie dievčat študovať IKT vzniká postupne a je ovplyvňované mnohými
psychologickými konštruktami. Teória očakávanej hodnoty (Expectancy – value theory - EVT) bola v posledných
dekádach úspešne aplikovaná na skúmanie výberu konkrétneho študijného smeru, avšak: i) v oblasti IKT bola, aj
v zahraničí, skúmaná len parciálne, ii) na Slovensku nebola celostne skúmaná vôbec, iii) súčasne sa objavujú
novšie, doposiaľ empiricky neoverené prístupy. Cieľom interdisciplinárneho projektu je skúmať u slovenských
dievčat a žien psychologické konštrukty ako determinanty zámeru študovať IKT: i) empiricky overiť a porovnať
nové teoretické prístupy, ii) otestovať efekt a vzťahy doteraz neskúmaných psychologických konštruktov, iii)
porovnať získané výsledky so zahraničnými. Zároveň budú analyzované historické súvislosti štúdia žien na
stredných a vysokých školách na Slovensku. |
Psychologické súvislosti nepodložených informácií a presvedčení súvisiacich s pandémiou COVID-19.
Psychological context of unfounded information and beliefs related to the COVID-19 pandemic
| Doba trvania: |
1.7.2021 - 30.6.2025 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Prof. Mgr. Halama Peter PhD. |
| Anotácia: | Projekt je založený na predpoklade, že pandémia COVID-19 nie je len lekárskym problémom, ale má dlhodobý
negatívny vplyv na široké spektrum sociálnych a psychologických javov. Tento vplyv presahuje časový rámec
samotnej pandémie a pretrváva dlhodobo aj po jej skončení. Projekt sa zameriava na negatívne dôsledky
pandémie na nepodložené presvedčenie (konšpirácie, hoaxy, falošné správy), dôveru v inštitúcie, zdravotné a
finančné správanie a negatívne spoločenské postoje ako diskriminácia alebo predsudky. Projekt má niekoľko
cieľov. V prvom rade sa zameriava na poskytnutie empirického prehľadu o najčastejších nepodložených
presvedčeniach a maladaptívnom správaní súvisiacom s pandémiou. Jeho cieľom je tiež identifikovať skupiny ľudí
podľa demografických a osobnostných/kognitívnych kritérií, u ktorých je vyššie riziko výskytu maladaptívnej
psychosociálnej reakcie na pandémiu. Projekt chce navyše experimentálne overiť, ako konkrétna prezentácia
informácií týkajúcich sa COVID-19 môže ovplyvniť schopnosť ľudí rozlišovať medzi skutočnými a falošnými
správami a ich podliehanie maladaptívnym presvedčeniam o COVID-19. Projekt využíva krátkodobý longitudinálny
výskumný dizajn s tromi vlnami zberu údajov, vrátane sebavýveďových meracích nástrojov a experimentálnej
manipulácie, aby sa identifikovali kauzálne vzťahy medzi premennými. Výsledky poskytnú hlbšie pochopenie
sociálno-psychologických dôsledkov pandémie COVID-19 v dlhodobom kontexte a môžu byť cenným zdrojom
inštitucionálnych stratégií a verejných politík zameraných na elimináciu škodlivých vplyvov negatívnych
spoločenských udalostí na jednotlivcov a spoločnosť. |
Redukovanie šírenia dezinformácií a nepodložených presvedčení
Reducing the spread of disinformation, psuedoscience and bullshit
| Doba trvania: |
1.7.2021 - 30.6.2025 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
doc. PaedDr. Kurincová Čavojová Vladimíra PhD. |
| Anotácia: | Dezinformácie a epistemicky nepodložené presvedčenia (ENP) už nie sú doménou len niekoľkých obskúrnych
webových stránok, ale v čoraz väčšej miere sa dostávajú aj do mainstreamového diskurzu a rastie počet ľudí, ktorí
im podliehajú. Projekt sa preto zameriava na identifikáciu kognitívnych, osobnostných a sociálnych faktorov, ktoré
prispievajú k podliehaniu a šíreniu dezinformácií a ENP s cieľom overiť niekoľko možností ako tieto nepodložené
presvedčenia (a z nich vyplývajúce dezinformácie) redukovať. Projekt bude testovať štyri hlavné intervenčné
prístupy zamerané na redukciu dezinformácií a ENP: (1) zvyšovanie vedeckého myslenia, (2) inokulácia
(zaočkovanie) proti-argumentmi, (3) informačná intervencia zvyšujúca analytické myslenie a (4) manipulácia
situačných premenných, ktoré ovplyvňujú ochotu zdieľať nezmysly. Ambíciou projektu je posunúť dôraz z
korelačných štúdií na experimentálne overenie kauzálnych vplyvov identifikovaných prediktorov a zároveň z
pochopenia toho, prečo ľudia prijímajú ENP na overenie možností, ako redukovať šírenie dezinformácií. Snahy o
návrh univerzálnych intervencií doteraz zlyhávali, čo poukazuje na dôležitosť zacielenia špecifických intervencií v
závislosti od charakteristík cieľových skupín ľudí, preto jedným z cieľov projektu je aj preskúmať moderátory
úspešnosti testovaných intervencií. S tým taktiež súvisí snaha o identifikáciu zraniteľných skupín nielen z hľadiska
ich podliehaniu ENP, ale aj z hľadiska zdravotných a ekonomických dôsledkov, pretože sa ukazuje, že mnohé ENP
súvisia s horšími finančnými voľbami alebo voľbami týkajúcimi sa zdravia či politickej radikalizácie . Výsledky
projektu tak prispejú k psychologickému poznaniu tejto rýchlo rozvíjajúcej sa oblasti, ale prinesú aj praktické
odporúčania v podobe best-practices ako efektívne zamedziť šíreniu dezinformácií. |
Rómovia v neskorom socializme - socializmus v pamäti Rómov
Roma in late socialism - socialism in the memory of Roma
| Doba trvania: |
1.1.2023 - 31.12.2026 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Žuk Klara PhD. |
| Anotácia: | Projekt prezentuje základný historický a orálno-historický výskum zameraný na každodenný život Rómov medzi rokmi 1968–1989. Cieľom projektu je formou life stories zaplniť knowledge gap a prezentovať tak vymedzené obdobie očami príslušníkov rómskej menšiny. Počas výskumov týkajúcich sa rómskej histórie narážajú bádatelia na množstvo bariér, ktoré sú špecifické pre túto oblasť bádania. Absenciu písomných dokumentov v minulosti kompenzovali samotní Rómovia hovoreným slovom. Archívne materiály k dejinám Rómov síce existujú, často však ležia v archívoch nespracované. Niektoré historické udalosti týkajúce sa rómskej histórie síce boli preskúmané, ale informácie o každodennosti v období socializmu v Československu sú neúplné a systematický výskum z pohľadu rómskej menšiny úplne absentuje. Projekt bude zameraný na terénny orálno-historický výskum, ktorý predstaví, aké obrazy každodenného života z obdobia socializmu sú komunikované v spomienkach narátorov, rovnako tak aj to, akým spôsobom ovplyvňuje ich postoje fakt, že prežili časť života v socializme. Okrem oral history bude v projekte priestor venovaný aj archívnemu výskumu, ktorý sa bude orientovať na mapovanie politík režimu štátneho socializmu zameraných na kultúrnu a sociálnu integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti. |
ROZPLIETANIE NARATÍVOV O FLORENTSKOM KONCILE
UNWEAVING THE NARRATIVES RELATED TO THE COUNCIL OF FLORENCE
| Doba trvania: |
1.1.2023 - 31.12.2026 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
PhDr. Hlaváčová Anna CSc. |
| Anotácia: | Pre pochopenie ruského dejinného naratívu sa treba zamerať na politické udalosti medzi Florentskou úniou (1439) a pádom Konštantinopolu (1453). Preto je cieľom projektu preskúmať korpus cyrilických pamiatok 15. storočia, pochádzajúcich od priamych účastníkov Florentského koncilu (1439).
Pri našom skúmaní denníka-cestopisu Putovanie do Florencie sa totiž ukázalo, že tento prvotný pro-unijne orientovaný prameň mal vplyv na niekoľko ďalších písomných pamiatok z pera účastníkov koncilu. Ich literárnou analýzou možno medzi nimi ustanoviť časové poradie. To umožní presnejšie datovať vznik prvého anti-unijne zameraného cyrilického spisu a zaostriť pohľad na historické okolnosti, v akých sa začal formovať ruský sekluzionistický dejinný naratív. |
Slovensko 2030
Slovakia 2030
| Doba trvania: |
1.1.2022 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Ing. Nemcová Edita PhD. |
| Anotácia: | Ťažiskom prognostického projektu je výskum vybraných aspektov ekonomického, sociálneho a environmentálneho vývoja SR v kontexte plnenia cieľov Agendy 2030. Posledná dekáda priniesla spomaľovanie globálneho rastu v dôsledku deglobalizácie a rastúcich environmentálnych nákladov. Tieto trendy sú umocnené aj globálnou pandémiou, ktorá urýchlila štrukturálnu transformáciu vyspelých ekonomík smerom k digitalizácii, inteligentnému priemyslu a novým modelom výskumu a inovácií. Projekt sa sústredí najmä na ciele Agendy 2030, v ktorých má výskumný tím dlhodobú expertízu (cieľ 8 – Dôstojná práca a ekonomický rast, cieľ 9 – Priemysel, inovácie a infraštruktúra). Výzvou pre výskum bude:
(i) dať Agende 2030 v cieľoch 8 a 9 hlbšie teoretické základy;
(ii) vypracovať súbor analýz zameraných na aktualizáciu cieľov Agendy v dobe po pandémii, ktorá priniesla zásadné zmeny v niektorých technologických i sociálnych trendoch;
(iii) navrhnúť mix politík pre zabezpečenie dlhodobej sociálnej a ekonomickej udržateľnosti Slovenska.
|
Stratégie, zdroje a dôsledky regulácie emócií pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
Strategies, resources and consequences of emotion regulation in the provision of health care
| Doba trvania: |
1.1.2022 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Gurňáková Jitka PhD. |
| Anotácia: | Projekt sa venuje dostupným zdrojom a dôsledkom rôznych spôsobov regulácie emócií na well-being a psychické zdravie zdravotníckych profesionálov. Plynule rozvíja predchádzajúce aktivity riešiteľov projektu VEGA 2/0070/18, v rámci ktorého bolo zahájené longitudinálne sledovanie uvedených fenoménov po druhej vlne pandémie ochorenia COVID-19 na Slovensku. Táto aktivita je súčasťou medzinárodnej spolupráce výskumníkov z viac ako 30 krajín sveta, ktorej cieľom je objasniť, nakoľko sú s mentálnym zdravím zdravotníckych profesionálov asociované premenné ako incidencia ochorenia COVID-19 v populácii, kapacity zdravotného systému či zavedené opatrenia. Nadväzujúce kvantitatívne i kvalitatívne medziskupinové porovnania zdravotníkov viac alebo menej zasiahnutých skúsenosťami z rovnakého prostredia, ktoré sú špecifikom tohto projektu, umožnia odhaliť viac podrobností o individuálnych a situačných faktoroch, ktoré dopad zvýšenej záťaže na psychické zdravie zdravotníkov ovplyvňujú. |
Súčasné obrazy socializmu v Čechách a na Slovensku - rodinná pamäť
Current Images of Socialism in the Czech Republic and Slovakia - Family Memory
| Doba trvania: |
1.7.2023 - 30.6.2027 |
| Program: |
APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Žuk Klara PhD. |
| Anotácia: | Projekt predstavuje prvý československý kvalitatívny výskum pamäti rodiny. Vytvára priestor pre kooperáciu českých a slovenských odborníkov. Zameriava sa na spomienky najstaršej generácie v rodine (ľudia narodení v roku 1950 a skôr) a mladšej generácie (narodení okolo roku 1970 a neskoršie) vo vybratých rodinách. Významný je fokus na obsahy, ktoré sú v súčasných rodinách (v Čechách a na Slovensku) komunikované o nedemokratickom období po roku 1948 a o spoločensko-politickej zmene, ktorá nastala v poslednom desaťročí 20. storočia. Plánovaný vedecký projekt predstavuje základný a do veľkej miery aj záchranný (vzhľadom na vek časti respondentov) kvalitatívny výskum zameraný mapovanie fenoménu spomínania v súčasnej spoločnosti. Dôležitosť tohto kvalitatívneho výskumu nie je vo faktografickej vierohodnosti získaných informácií, ale v spôsoboch, ktorými je minulosť zobrazovaná v súčasnosti. |
Štandardné nestačí: Kto a prečo vyhľadáva alternatívnu medicínu a psychoterapiu?
-
Štrukturálne faktory súvisiace s konšpiračných presvedčení: ako neistota, nerovnosť a nízka inštitucionálna dôvera prispievajú k podpore konšpiračných presvedčení
Structural antecedents of conspiracy beliefs: how precarity, inequality and low institutional trust contribute to the endorsement of conspiracy beliefs
Transfer Nemcov z Československa po druhej svetovej vojne v dobovej propagande
Transfer of Germans from Czechoslovakia after the Second World War in period propaganda
| Doba trvania: |
1.1.2022 - 31.12.2025 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Heldáková Lucia PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu je základný výskum zameraný na propagandu transferu nemeckej menšiny po druhej svetovej vojne z ČSR. Mnoho historických súvislostí týkajúcich sa transferu bolo po roku 1989 detailne preskúmaných, no bielym miestom výskumu stále ostáva kultúrna oblasť (propaganda) skúmaného fenoménu. V rámci výskumu sústredíme pozornosť na deformované a skresľované historické fakty a zámerne potlačené problémy týkajúce sa transferu nemeckej menšiny v optike vtedajšej propagandy. Originalita a prínos projektu spočíva v štyroch oblastiach: a) zaplnenie bieleho miesta v doterajšom historickom výskume; b) výskum prameňov, ktoré boli pri skúmaní transferu doteraz marginalizované (predovšetkým dobová tlač a záznamy z rádiového vysielania); c) využitie moderného historicko-metodologického prístupu k skúmaniu dejín (CDA a výskum propagandy); d) publikovanie súhrnného diela, ktoré bude mapovať načrtnutý fenomén, a ktoré v doterajšej historiografii absentuje. |
Verejní zamestnanci v meniacich sa režimoch na území Slovenska, 1900 - 1950
Civil Servants Under Changing Regimes in the Territory of Slovakia, 1900 - 1950
Vnímané normy a efekt falošného konsenzu v súvislosti s dôverou konšpiračným teóriám
-
| Doba trvania: |
1.7.2024 - 31.12.2025 |
| Program: |
PostdokGrant |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Šrol Jakub PhD. |
| Anotácia: | Výskum dôvery konšpiračným teóriám dokumentuje mnohé nepriaznivé dôsledky tohto fenoménu, vrátane zníženej politickej participácie a medziľudskej dôvery, či podpory nenormatívnych alebo dokonca násilných foriem spoločenského správania. Zároveň, zvýšený súčasný záujem médií a verejnosti o túto problematiku môže prinášať falošný pocit, že konšpiračné presvedčenia sú v spoločnosti rozšírené oveľa viac, ako v skutočnosti dokazujú výsledky reprezentatívnych prieskumov obyvateľstva. Cieľom projektu bude preto preskúmať efekt falošného konsenzu – tendencie nadhodnocovať to, do akej miery majú iní ľudia podobné názory ako my sami – a vnímané normy vo vzťahu k dôvere konšpiračným teóriám. Na základe dvoch pilotných štúdií sa pokúsim replikovať zistenia, že ľudia vo všeobecnosti preceňujú mieru, do akej iní dôverujú konšpiračným teóriám a dôvera konšpiračným teóriám je spojená s vyššou mierou tohto preceňovania a tieto zistenia rozšírim o preskúmanie možných psychologických korelátov efektu nadmerného konsenzu. V následnej experimentálnej štúdii preskúmam, či experimentálna manipulácia vnímanou normou – podanie informácie o tom, že danej konšpiračnej teórii dôveruje väčší či menší počet ľudí – ovplyvňuje dôveru konšpiračným teóriám. Na základe týchto zistení zostavím a otestujem intervenciu zacielenú na zníženie dôvery konšpiračným teóriám prostredníctvom korekcie vnímanej normy v tejto oblasti. Zahrnutie rôznych individuálnych premenných (napr. nadmerná sebaistota, sebahodnotenie a používanie sociálnych sietí) umožní jednak preskúmanie korelátov efektu falošného konsenzu v oblasti dôvery konšpiračným teóriám a zároveň dovolí otestovať moderačný vplyv týchto premenných na účinnosť experimentálnych manipulácií a tým pádom aj vypracovanie odporúčaní o najefektívnejšom zacielení intervencií na skupiny ľudí s rôznymi charakteristikami. V prípade zistenia efektivity môže otestovaná intervencia priniesť podklad pre pomerne rýchly, lacný a ľahko adaptovateľný spôsob, akým môžu verejné inštitúcie komunikovať s cieľom znižovania dôvery vybraným konšpiračným teóriám v spoločnosti.
|
Vyhľadanie, prijímanie, odmietanie psychologickej pomoci - facilitátory, bariéry a postoje
-
Wellbeing učiteľov marginalizovaných rómskych komunít
The wellbeing of Teachers of Marginalised Roma Communities
| Doba trvania: |
1.1.2023 - 31.1.2026 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Ďurkovská Mária PhD. |
| Anotácia: | Školská úspešnosť žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) závisí vo veľkej miere od pedagóga. Jeho výraznú úlohu v kontexte vzdelávania potvrdzujú výsledky výskumov realizovaných v tejto oblasti. Wellbeing učiteľov je významným faktorom podmieňujúcim nielen efektívnosť výučby, ale i výsledky žiakov. Hlavným cieľom projektu je skúmať úroveň wellbeingu učiteľov MRK a zároveň aj jednotlivé aspekty wellbeingu (pracovné požiadavky, pracovné zdroje, sebaúčinnosť, angažovanosť, coping, stres). Zároveň je cieľom projektu porovnanie wellbeingu učiteľov MRK a wellbeingu učiteľov majoritnej populácie ako aj preskúmanie premenných, ktoré charakterizujú učiteľov MRK s vysokým a nízkym wellbeingom. Identifikácia uvedených premenných by mohla byť východiskom pre tvorbu cielených intervencií zameraných na zvyšovanie wellbeingu. |
Žena a svet práce. Zmeny vo vzdelávaní a zamestnanosti žien na Slovensku v rokoch 1918 - 1960
Woman and the world of work: Changes in the education and employment of women in Slovakia between 1918 and 1960
| Doba trvania: |
1.1.2023 - 31.12.2026 |
| Program: |
VEGA |
| Zodpovedný riešiteľ: |
Mgr. Gallová Miroslava PhD. |
| Anotácia: | Cieľom projektu je preskúmať, ako dokázali dôležité historické udalosti z obdobia 1918 – 1960 a zmeny s tým
spojené ovplyvniť postavenie žien a ich uplatnenie v pracovnej sfére. V súvislosti s tým sa riešitelia zamerajú na
zmapovanie možností, limitov a zmien v stredoškolskom, odbornom a vysokoškolskom vzdelávaní dievčat a
žien. V nadväznosti na to budú zisťovať, ako ženy dokázali využiť získané vzdelanie v pracovnej oblasti.
Zamerajú sa na analýzu zamestnanosti žien v jednotlivých odvetviach hospodárstva a preskúmajú
zamestnávanie žien vo vybraných inštitúciách a podnikoch. Orientovať sa pritom budú na skúmanie horizontálnej
i vertikálnej rodovej segregácie. Riešitelia sa okrem toho budú zaoberať postojom spoločnosti k danej otázke,
dobovou propagandou, otázkou vzdelávania a zamestnávania dievčat a žien v programoch politických strán a
skúmaním osudov konkrétnych žien, ich vlastného prežívania minulosti a osobného vnímania dejín. |
Celkový počet projektov: 35
Databáza národných projektov