Profil monografie

Dejinami prijímania západných literatúr na Slovensku v čase utvárania modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia sa zaoberali viacerí literárni a kultúrni historici. Kniha romanistky Jany Truhlářovej sa pokúša zasadiť túto problematiku do internacionálneho rámca, poukázať na hlbšie súvislosti literárnych vzťahov, a tým prispieť k obohateniu domáceho pohľadu. Zameriava sa na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, Gustava Flauberta (1821 – 1880), Émila Zolu (1840 – 1902) a Guy de Maupassanta (1850 – 1893), ktorí významne ovplyvnili vývoj európskej prozaickej tvorby. V prípade Flauberta to bola jeho nová estetika rozprávania v románoch Madame Bovaryová (1857) a Sentimentálna výchova (1867), ktorá zanechala stopu vo vývoji románu 20. storočia; v prípade Zolu to bolo jeho chápanie románu ako vedeckého experimentu a jeho nová doktrína naturalizmu, ktorá vnímala jednotlivca prostredníctvom biológie; a v prípade Maupassanta to bola jeho nová forma novely, ktorá predpovedala rozvoj krátkej prózy a vnútornej psychologickej perspektívy rozprávania. Títo traja autori spolu so svojimi anglickými, americkými, ruskými a škandinávskymi kolegami formovali vývoj svetovej literatúry; na Slovensku bol navyše silný vplyv poľských, maďarských, českých a ďalších autorov. Kultúrny, literárny a ideologický vplyv Francúzska v druhej polovici 19. storočia bol však globálne taký silný, že mu konkuroval len vplyv ruských prozaikov. Východ/Západ bol teda osou, na ktorej sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia v slovenskej literatúre a kritike odohrával proces prijímania cudzích vzorov a určovania vlastnej orientácie.