Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy
Posledné novembrové dni patrili v Banskej Bystrici medzinárodnej teatrologickej konferencii Divadlo a dráma v kontextoch nepokojnej Európy. Hlavnými organizátormi boli Fakulta dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied. Vďaka Fondu na podporu umenia a projektu APVV Slovenské divadlo a súčasná európska divadelná kultúra – kontinuita a diskontinuita sa počas 16. ročníka tejto periodickej konferencie opäť podarilo prepojiť divadelný výskum, vzdelávanie a umeleckú prax.
Počas konferencie vystúpilo viacero odborníkov a odborníčok z uznávaných európskych univerzít a výskumných pracovísk, napríklad francúzskej Université Sorbonne Nouvelle Paris III, talianskej Sapienza – Università di Roma, srbskej Univerzity v Belehrade, poľskej Divadelnej akadémie Aleksandra Zelwerovicza, českej DAMU či Centra vied o umení SAV a Akadémie umení zo Slovenska. Celkovo malo na konferencii svoje zastúpenie osem európskych krajín, trinásť rôznych inštitúcií a odznelo 36 príspevkov vrátane panelu venovaného mladým doktorandom a postdoktorandom.
Príspevky reflektovali tak historické súvislosti a spoločensko-politické zlomy, na ktoré reagovali divadelní tvorcovia v minulosti, ako aj súčasný stav: Čo pre nás znamená žiť a tvoriť v Európe zmietanej nepokojmi, ako na túto situáciu reagovať, ako ju umelecky a odborne interpretovať, aké sú naše perspektívy budúcnosti?
V centre pozornosti referujúcich účastníkov bolo, ako divadlo v krízových momentoch reagovalo a zachytilo tzv. Zeitgeist nepokojnej Európy s človekom uprostred nej, čo anticipovalo, prinieslo ako nové vnútroumelecké iniciatívy a postoje, pred čím vystríhalo. Či už išlo o romantické revolučné výzvy, aktualizované interpretácie staršej klasickej drámy, alebo súčasnú tvorbu, reagujúcu na extrémizmus, neznášanlivosť, migrantskú krízu, vojnové konflikty, ekologické hrozby, zjednotenú a napriek tomu rôznorodú Európu, väčšina príspevkov reagovala na apel divadla o obnovu humánneho sveta a našej základnej identity, ktorou je byť ľudskou bytosťou.
Divadlo nemôže vyriešiť spoločenské a medziľudské problémy. Zdá sa, že ani kritické apely a varovania zachytené v inscenáciách a prejavoch tvorcov nie sú dostatočne účinné. O tom, že sa Európa zmieta v nepokojoch a že sa stretávame so stúpajúcou tendenciou negatívnych dôsledkov a reakcií na rôzne stavy ohrozenia, vieme. Napriek tomu s týmto stavom reálne nič nerobíme. Divadlo by malo komunikovať motivácie a dôvody práve takéhoto individuálneho a spoločenského postoja.
Konferencia priniesla zaujímavé nové pohľady nielen na premeny starého kontinentu, ale aj európskych a divadelných identít.
Elena Knopová, Ústav divadelnej a filmovej vedy CVU SAV
Foto: ÚDFV