Aktuality

Októbrová košická vedecká kaviareň mala byť venovaná osmičkovým rokom v našej histórii. Podmieňovací spôsob je použitý správne, pretože časový rámec kaviarne stačil nakoniec len na popis prvých významných osmičiek – roky 1918 a 1938. Na debatu o všetkých našich dôležitých osmičkách by bolo treba naplánovať sériu prednášok, do jednej prednášky a diskusie ich  nebolo možné vtesnať.

Kaviareň pripravil doc. Milan Olejník, PhD zo Spločenskovedného ústavu CSPV SAV v Košiciach. Bola to jedna z mála kaviarní, ktorá sa zaobišla bez prezentácie a akejkoľvek elektronickej podpory (tzv. akustická verzia :-)). Doc. Olejník prišiel, postavil sa a začal rozprávať, bez papiera, len tak z hlavy. Má dar rozprávať o histórii ako o príbehu, neutápal sa v dátumoch, číslach a neužitočných faktoch. Svoje rozprávanie zameral hlavne na to, aké mali osmičkové dátumy dôsledky na každodenný život ľudí na Slovensku, a tiež na ich postavenie v medzinárodnom kontexte.  Hovoril o situácii Slovákov a menšín žijúcich na našom území v rámci rakúsko-uhorskej monarchie, o tom, s akou ľahkosťou sa začínala I. svetová vojna a ako tragicky sa skončila. O tom, aký význam malo rozhodnutie založiť spoločný štát Čechov a Slovákov, ako veľmi sa zmenili pomery na našom území, aj s akými problémami musel mladý štát zápasiť. Dostali sme sa aj k vypuknutiu II. svetovej vojny, k Hitlerovým plánom, ako ovládnuť okolité krajiny, kde na začiatku bola aj Mníchovská dohoda a tlak na vyhlásenie samostatného slovenského štátu a protektorátu Čechy a Morava, čo bol náš ďalší osmičkový dátum. Doc. Olejník stihol ešte popísať situáciu vo vojnovom slovenskom štáte v danom historickom kontexte a musel rozprávanie ukončiť, aby zostal čas aj na diskusiu.

Diskusia bola živá, a dlhá. Nestáva sa to často, ale tento raz sa musela násilne ukončiť, lebo čas vyhradený na kaviareň vypršal. Otázky boli rôznorodé – od otázok na osobnosti vtedajších politikov, oddelenie územia Podkarpatskej Rusi, Viedenskú arbitráž atď. Otázka, prečo práve osmičkové roky a prečo v pravidelných 20-, 30-ročných intervaloch, zostala nezodpovedaná, zostáva to záhadou. Jedným z možných vysvetlení môže byť názor, ktorý vzišiel z diskusie – počas I. svetovej vojny bola zdecimovaná  jedna mladá generácia, a trvá to zhruba 20 rokov, kým nastúpi ďalšia. A vraj keď percento mladých ľudí v národe presiahne určité percento, je to situácia priaznivá pre revolučné zmeny...

Aj táto kaviareň ukázala, že ľudí zaujímajú aj spoločenské a historické vedy. Napriek tomu, že kaviareň sa neplánovane konala v netradičnom termíne (pre nečakaný jednorazový štátny sviatok) aj na netradičnom mieste, našla si dostatok záujemcov. 

Ján Gálik

Foto: autor