Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Zľava: Jouni Paavola, Andrej Udovč, Tatiana Kluvánková, Veronika Gežík, Tomáš Szabo, Iveta Štecová, Alfréd Kaiser, Martin Špaček, Milan Husár, Viera Baštáková.

Globálne problémy a lokálne riešenia?

27. 9. 2018 | videné 857-krát

Oddelenie Strategických environmentálnych analýz (SEA) pri Ústave ekológie lesa SAV v rámci projektu OTVORENÁ AKADÉMIA v spolupráci s Fakultou managementu UK a Slovenskou technickou univerzitou a CETIP Network zrealizovalo slávnostnú vedeckú sekciu: From Tragedy to Survival: The Journey of Polycentric Governance, ktorá zahájila sériu celosvetovej pripomienky 50. výročia vzniku významnej interdisciplinárnej vedeckej teórie COMMONS. Podujatie sa uskutočnilo na výročnej konferencii Slovenskej ekonomickej spoločnosti 21. septembra 2018 v Bratislave.  

Presne pred 50. rokmi, ekológ Garrett Hardin definoval v časopise SCIENCE za optimálne riešenie konfliktov pri užívaní prírodných zdrojov privatizáciu a neskôr štátnu reguláciu. Vyprovokoval rozsiahlu diskusiu a výskum. Kľúčovou sa stala práca americkej profesorky Elinor Ostrom (Nobelova cena 2009), a zaslúžila sa o vznik teórie zdieľaných statkov (COMMONS). Teória predpokladá preniesť tvorbu pravidiel manažmentu a rozhodovania na kolektívnych vlastníkov alebo užívateľov, ktorí si vytvárajú pravidlá užívania a rozhodovania, vrátane kontrolných a sankčných mechanizmov. Zdieľaný manažment postavený na samosprávnosti za podmienok fungujúcich dlhodobých práv užívania vie sledovať kolektívne ciele (presadzovať kooperatívnu stratégiu) pri nižších nákladoch ako nástroje štátnej regulácie prijaté na centrálnej úrovni alebo vytvárané trhom. Pravidlá sebakontroly vykazujú vyššiu efektívnosť a sú akceptovanejšie ako tie, ktoré prichádzajú „zhora“. Príkladom sú ekosystémové služby - v ekonomickom ponímaní zdieľané statky, vystavené spoločenskej dileme individuálnych a kolektívnych záujmov. Záujmy jednotlivca (maximalizácia úžitku) pri užívaní zdieľaných statkov sa dostávajú do konfliktu so záujmami skupiny (zachovanie kvality a kvantity statku), ktoré často spôsobujú konflikty, neracionálne využívanie prírodných zdrojov, až ich následné vyčerpanie.

Na podujatí oddelenie SEA prezentovalo polycentrické rozhodovanie ako inováciu schopnú prispieť k riešeniu konfliktov pri využívaní prírodných zdrojov, ochrany biodiverzity i klimatickej zmeny, riešené pracoviskom v projektoch  SIMRA H2020 (Spoločenské inovácie v marginalizovaných vidieckych oblastiach, http://www.simra-h2020.eu/), Cost Action Climo a VEGA (č. 2/0013/17 - Ekosystémové služby na podporu ochrany krajiny v podmienkach globálnej zmeny). Venovalo sa najmä otázkam: Ako zmierniť spoločenskú dilemu konfliktov záujmov v globálnom systéme? Čo dokáže motivovať ku kooperatívnej stratégií užívania prírodných statkov? Na sekcii vedenej profesorkou Tatianou Kluvánkovou, ktorá predstavila koncept polycentrického rozhodovania a jeho inovatívny prínos, vystúpil zahraničný hosť profesor Jouni Paavola, riaditeľ Centra výskumu ekonómie a politiky klimatickej zmeny pri Univerzite Leeds (Veľká Británia) s kľúčovou prednáškou využitia konceptu pri zmierňovaní a adaptácii na klimatickú zmenu. Dr. Veronika Gežík (SEA) predstavila koncept Commons a jeho prínos pre manažment ekosystémových služieb. Dr. Martin Špaček (Fakulta managementu UK) a Dr. Milan Husár (STU) predniesli závery štúdie využitia polycentrického rozhodovania pre riadenie a manažment cezhraničných regiónov a Profesor Andrej Udovč (Univerzita Ljubljana) v manažmente lesa.

Výskum commons na Ústave ekológie lesa SAV tak v čase svojich 50. narodenín prináša do praxe manažmentu krajiny v podmienkach globálnej zmeny novú dimenziu.

Dr. Stanislava Brnkaľáková