Udržateľnosť reprodukcie na Slovensku
V akých podmienkach, kontextoch a životných štýloch sa realizuje reprodukcia, aké očakávania majú ľudia od reprodukcie – aj to boli otázky, zodpovedané na tlačovej konferencii Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV 9. októbra 2013 v Malom kongresovom centre VEDA. Tlačovka sa uskutočnila na pozadí pravidelnej medzinárodnej vedeckej konferencie SEXUALITY – jej siedmy ročník bol realizovaný vďaka podpore vedeckej agentúry APVV a jej projektu „Udržateľnosť reprodukcie na Slovensku“.
Rečníkmi boli riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Gabriel Bianchi, Ivan Lukšík, vedúci vedecký pracovník a Henny Bosová, ktorá je odbornou asistentkou na Univerzite v Amsterdame. Na univerzite v Utrechte skúmala zdravie gejov a lesieb v súvislosti s otázkami pracovného prostredia. V súčasnosti je hlavnou oblasťou jej záujmu dlhodobý výskum lesbických rodín.
Gabriel Bianchi, riaditeľ ústavu a vedúci tímu, ktorý sa ako jediný v strednej Európe už dve desaťročia systematicky venuje problematike sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a sexualite v občianskej spoločnosti predstavil výsledky výskumu: „ V rámci oneskoreného nástupu poklesla fertilita na Slovensku pred zhruba piatimi rokmi na 1,2 dieťaťa na jednu ženu. V súčasnosti je mierne stúpajúci trend (1,4)“, uviedol Bianchi. Taktiež dodal, že priemerný vek, kedy žena na Slovensku porodí prvé dieťa, je 27 rokov. Z ďalších trendov je zrejmé, že 1/3 detí sa dnes rodí mimo manželstva. Taktiež uviedol, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia uprednostňujú formu manželského spolužitia namiesto kohabitácie. Naďalej platí sociálna norma o optimálnom počte 2 detí v rodine a o troch rokoch, ktoré má matka dieťaťa ostať doma. Západoeurópske krajiny sa od nás líšia aj väčšou dostupnosťou predškolských zariadení. Fenomén „ nenahraditeľnej“ matky stále pretrváva a je zakorenený aj napriek emancipácii – kultúrnou zotrvačnosťou.
Podľa Bianchiho mladí ľudia odkladajú svoje reprodukčné plány aj kvôli nemožnosti nájsť vhodného partnera, a tiež kvôli hedonistickému životnému štýlu. „Ďalším dôvodom je aj to, že ženy čakajú na optimálny stav svojej túžby mať dieťa. V neposlednom rade je odklad rodičovstva spôsobený aj túžbou byť finančne zabezpečený“, dodal. Z výskumu teda vyplýva, že najdôležitejšou je emočná túžba mať dieťa, nasleduje vhodný partner, až potom financie. Ivan Lukšík (ÚVKS SAV) ešte doplnil, že túžba po dieťati sa netýka len žien, ale aj mužov.
Henny Bosová sa venuje dlhodobému výskumu kvality výchovy detí, ktoré žijú v gejských a lesbických rodinách. Od roku 2000 realizuje v Holandsku a v USA výskum so 100 rodinami, v ktorom skúmali deti vo veku od 4 do 17 rokov. „ Zaujímam sa najmä o 2 otázky – porovnávam, ako sa im psychologicky darí v porovnaní s hetereosexuálnymi rodinami a popri tom skúmam aj reakcie rovesníkov. Výsledkom je, že sme nezistili žiadne rozdiely v porovnaní s vyrastaním v hetero rodinách. Tieto deti majú väčšiu mieru sociálnej kompetencie a menšiu mieru sociálnej agresivity. V škole sa síce niektoré z nich stretli s negatívnymi reakciami od spolužiakov, išlo však o ojedinelé prípady“, doplnila Henny Bosová.
Michaela Španková, foto: Katarína Selecká, SAV