Aktuality

Významné osobnosti SAV 2006

Vložil(a): A. Štrpková, 1.6.2006, videné 4950-krát

SAV si pri príležitostí vzácnych životných jubileí uctila 16 významných osobností slovenskej vedy. (Prinášame aj PP prezentácie.)

"Ak platí, že veda je účinnou protilátkou proti jedu nekritického myslenia, tak potom sú osobnosti, ktorým je dnešok venovaný, lekármi dnešného sveta. Pomáhajú mu očistiť sa od niektorých neduhov, a robiť veci inak a často lepšie. Učia sa svetu rozumieť a využiť, čo sa dozvedeli. My máme tu česť, učiť sa s nimi a od nich." Týmito slovami uviedla moderátorka Ester Danelová slávnostné kolokvium "Významné osobnosti 2006", ktoré sa v utorok 23. mája 2006 za prítomnosti ocenených osobností, členov Predsedníctva SAV a Snemu SAV, riaditeľov ústavov i kolegov z Akadémie, konalo v kongresovej sále Ústavu experimentálnej onkológie SAV v Bratislave. Venované bolo ľuďom, ktorí svoj život zasvätili vede, ktorí k stavbe vybudovanej z poznatkov celosvetovej vedy pridali aj svoju vlastnú tehličku a tento rok je pre nich jubilejný. Sú nimi (uvádzame ich v poradí v akom boli predstavovaní; kliknutím na meno sa rozbalí obrazová prezentácia):

Všetkým im patrí úcta a za všetko, čo za svoj plodný tvorivý život urobili, aj naša vďaka. Patria k tým osobnostiam, ktoré vyryli trvalú stopu do histórie našej vedy. V svojom úvodnom príhovore (v plnom znení ho uverejňujeme pod čiarou) úlohu osobnosti vyzdvihol aj predseda SAV prof. Štefan Luby, keď citoval bývalého veľvyslanca USA v SR Spielvogela, ktorý raz, na stretnutí manažérov vedy v Smoleniciach, povedal - ak by ste prešli všetky parky a námestia sveta, nenájdete pomník venovaný komisii. Nájdu sa samozrejme súsošia, ale aj tam je spravidla jedna osobnosť, ktorá je vodcovská a ostatné sochy jej asistujú. Príkladom je súsošie Ľ. Štúra v Modre alebo Márie Terézie vo Viedni. Š. Luby tiež zdôraznil nepochopenie, s ktorým sa v minulosti stretávala aj SAV, pokiaľ mala snahu zvýrazniť niektorú osobnosť vo vede. Dnes je však situácia iná. Je tu rovnosť príležitostí. A záleží na každom jednotlivcovi ako ich využije a či sa z neho stane profilujúca osobnosť vedy. O to viac si treba vážiť tých, ktorí sa do galérie osobností SAV dostali prácou vykonávanou zväčša v období, ktorá výnimočnosti a úspechom jednotlivca nepriala.

Obdobie aktívneho pôsobenia vo vede všetkých 16 osobností účastníkom kolokvia sprítomnili nielen laudatia prečítané postupne moderátorkou slávnostného popoludnia, ale najmä počítačové prezentácie citlivo a výstižne zostavené z útržkov ich života zvečneného vo fotodokumentácii. Ďakovné listy ako formu uznania za činnosť vykonávanú na pôde SAV všetkým žijúcim osobnostiam v mene predsedníctva Akadémie i v mene svojom, osobne odovzdal predseda SAV prof. Luby. Spolu s nim za II. oddelenie vied oceneným blahoželal podpredseda SAV Ivan Zahradník, za III. oddelenie vied podpredseda SAV Dušan Kováč a v zastúpení podpredsedu SAV pre I. odd. vied Igor Túnyi. Ako prejav vďaky a uznania oceneným odovzdali kytice kvetov. Už nežijúceho Jána Michalka zastúpil jeho syn Martin, docenta Juliána Podobu syn Juraj a pocty pre docenta Kamila Matiašovského prevzal riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV prof. Pavol Šajgalík. Za neprítomného prof. L. Kubáčeka ich prevzal syn Zbyněk Kubáček.

Poetickou "Ódou na radosť z poznávania sveta" sa za všetkých ocenených účastníkom tohto krásneho stretnutia prihovoril a poďakoval doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc. z Ústavu molekulárnej biológie SAV. (Jeho príhovor plný poézie a podnetných myšlienok prinášame na konci článku pod príhovorom predsedu SAV v plnom znení.).

Slávnostný rámec celého podujatia hudobne dotvorili diela majstra barokovej hudby Antonia Vivaldiho: Sonáta pre violončelo a Let čmeliaka ruského romantika Nikolaja Rimskeho-Korsakova, ktoré odzneli v 1. časti kolokvia a diela autorov 20. storočia – tango Štefánka slovenského skladateľa Ilju Zeljenku a skladby Michelangelo 70 a Liber tango od argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu, ktoré zazneli na záver kolokvia. Skladby zazneli v podaní violončelistu Eugena Procháca a akordeonistu Rajmunda Kákoniho.

Vydarené slávnostné popoludnie, ktoré organizačne zabezpečil sekretariát III. oddelenia vied SAV pod vedením člena P SAV PhDr. Dušana Gálika, CSc., sa skončilo spoločenským stretnutím.

OSOBNOSTI 2006
(Laudatia uvádzame v skrátemom znení.)

RNDr. Ján Michalko, CSc. (* 1921 - † 1999)
Patril k zakladateľskej generácii systematického botanického výskumu na Slovensku. Už v r. 1953 nastúpil do Laboratória geobotaniky a systematiky rastlín SAV, ktoré dalo základ pre vznik Botanického ústavu SAV, kde pracoval až do r. 1990. Odborne sa vyprofiloval ako špičkový európsky geobotanik a vynikajúci znalec vývoja a syntaxonómie najmä stredoeurópskej lesnej vegetácie. Svoje rozsiahle a hlboké poznatky premietol ako autor a spoluautor do vyše 100 publikácií, z toho 9 knižných monografií. Za výnimočné dielo, ktoré vzniklo pod jeho vedením, sa považuje Geobotanická mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie Slovenska, ktoré ďaleko presiahlo rámec Slovenska a nemalo obdobu ani v geobotanicky najvyspelejších krajinách Európy. Získal za ňu aj Cenu SAV. Výsledkami svojej vedeckej práce sa RNDr. Ján Michalko natrvalo zapísal medzi najvýraznejšie osobnosti európskej geobotaniky.

Doc. MUDr. Julián Podoba, CSc. (*1916 - †2005)
Bol zakladateľom slovenskej modernej endokrinológie, zakladateľom Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV a zakladajúcim členom a prvým predsedom Slovenskej endokrinologickej spoločnosti. Ako prvý riaditeľ Endokrinologického ústavu SAV vyvinul neobyčajné úsilie na realizáciu komplexného výskumu výskytu a príčin vzniku strumy a endemického kretenizmu na Slovensku. Tento výskum, ktorý svojím rozsahom a precíznosťou patrí k najrozsiahlejším svojho druhu na svete, mu získal vysoké medzinárodné uznanie. Presadil realizáciu rozsiahlej preventívno-terapeutickej akcie - jódovú profylaxiu endemickej strumy na Slovensku, ktorá prebieha doteraz. Po celé roky sa s húževnatosťou jemu vlastnou venoval budovaniu a rozvíjaniu lekárskych vied v rámci SAV a pod jeho vedením pracovisko získalo medzinárodne uznania vo vedeckej komunite a ako jedno z prvých aj vedecké granty od Medzinárodnej agentúry pre atómovvú energiu (1967). Významné výsledky svojej práce z oblasti endokrinológie uverejnil v 4 monografiách a vo vyše 250 odborných a vedeckých článkoch v domácich a zahraničných časopisoch. Za jeho vedeckú a organizačnú prácu mu bola udelená Zlatá plaketa Slovenskej lekárskej spoločnosti a Medaila za rozvoj ľudstva, najvyššie vyznamenanie SAV Zlata medaila SAV a v r. 2003 mu prezident SR pri príležitosti 50. výročia vzniku SAV udelil Kríž prezidenta SR.

Doc. Ing. Kamil Matiašovský, DrSc. (*1931- †1991
Bol významnou osobnosťou v oblasti československej taveninovej chémie. Od roku 1953 pracoval v Ústave anorganickej chémie SAV v Bratislave, kde sa stal v r. 1962 vedúcim Oddelenia taveninových sústav. Od roku 1971 viedol a koordinoval v rámci celého Československa výskum v oblasti fyzikálnej chémie a elektrochémie roztavených solí. Od roku 1985 bol členom výboru pre multilaterálnu spoluprácu akadémií vied východoeurópskych krajín v oblasti elektrochémie. Výsledky svojho výskumu prezentoval vo viac ako 150 vedeckých a technických publikáciách. Bol spoluautorom 24 patentov spojených prevažne s elektrochemickým vylučovaním kovov. Jeho dlhoročná spolupráca s nórskymi vedeckými inštitúciami v oblasti chémie tavenín vyústila v roku 1990 jeho zvolením za člena Nórskej akadémie technických vied. Počas svojho života získal množstvo ocenení SAV a ČSAV.

Prof. Ing. Eberhard Borsig, DrSc. (*1936)
Patrí medzi významných pracovníkov Ústavu polymérov SAV, ktorí stáli pri jeho zrode a viac ako 40 rokov zásadným spôsobom určovali jeho zameranie a rozvoj. Prínos jeho vedeckej práce je vo vypracovaní nových postupov prípravy a modifikácie polymérov a v príprave nových polymérnych materiálov s cielenými vlastnosťami. Je autorom originálneho postupu tzv. kontrolovanej radikálovej polymerizácie. Je autorom originálneho postupu tzv. kontrolovanej radikálovej polymerizácie. Ako prvý pripravil prekursory iniciátorov vhodných pre tento typ polymerizácie (publikované v roku 1969). Rozpracoval nové postupy modifikácie polyolefínov najmä očkovanie v tuhej fáze. Pripravil nový teplo citlivý materiál na báze vzájomne preniknutých sietí s polyetylénom ako hlavnou zložkou. Je autorom a spoluautorom vyše 120 vedeckých publikácií v CC časopisoch. V rokoch 1991 až 2002 prednášal na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT makromolekulovú chémiu. Významná je jeho spolupráca s domácim a zahraničným priemyslom ako aj rozsiahle medzinárodné vedecké kontakty s pracoviskami v SRN a USA.

Ing. Jela Brozmanová, DrSc. (*1936)
Svojou odbornosťou v oblasti opravných procesov poškodenej DNA v kvasinkách patrí medzi popredné slovenské vedkyne. Vytvorila vo svojej špecializácii vedeckú školu, ktorá zastáva popredné miesto nielen v krajinách Európy. Na pôde SAV pracuje od r. 1961, kde začala pracovať v Biologickom ústave SAV na oddelení technickej mikrobiológie - neskôr oddelenie genetiky, ktoré bolo v r. 1971 preradené na Ústav experimentálnej onkológie SAV. Tu založila pred 20 rokmi pracovnú skupinu, ktorá študovala a študuje opravné procesy DNA na modelovom organizme kvasiniek. Táto skupina predstavuje popredné európske laboratórium vo svojom odbore. Najmä prácami zaoberajúcimi sa heterológnou expresiou opravných génov baktérií v kvasinkách dosiahli európsku i svetovú prioritu. Doteraz publikovala 74 prác, väčšinu z nich v zahraničných karentovaných časopisoch, ktoré boli citované 156 krát. Má plodné zahraničné spolupráce. Vybudovala úzke kontakty s Katedrou genetiky PRiF UK v Bratislave, vychovala 13 diplomantov a bola školiteľkou 7 doktorandov. Je držiteľkou Zlatej medaily Jana Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách.

Doc. MUDr. Ivan Ruttkay-Nedecký, DrSc. (*1926)
Jeho pôsobenie v SAV sa začalo nástupom do Laboratória klinickej fyziológie vyššej nervovej činnosti založeného akademikom L. Dérerom v roku 1954. Od tohto obdobia až po dnešné dni zameriava svoj odborný záujem na pôde Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV na oblasť nervovej regulácie obehového systému a oblasť elektrických prejavov činnosti srdca. Jeho zásluhou bol na Slovensku už v 60-tych rokoch založený interdisciplinárny výskum elektrického poľa srdca. Doc. MUDr. Ruttkay-Nedecký poukázal na výhody nových metód v tejto oblasti a propagoval u nás ich klinické využitie. Svoje originálne poznatky publikoval ako autor resp. spoluautor v 6 monografiách, 5 kapitolách vo vedeckých publikáciách a vo viac ako 220 pôvodných prácach publikovaných väčšinou v zahraničných vedeckých časopisoch a zborníkoch. Je medzinárodne uznávaným odborníkom vo vyššie uvedených vedných oblastiach. Je zakladajúcim členom spoločnosti Collegium International Activitiatis Nervosae Superioris, ako aj zakladajúcim členom Medzinárodnej elektrokardiologickej spoločnosti. Za svoju dlhodobú vedeckú a vedecko-organizačnú činnosť na pôde SAV bol vyznamenaný mnohými oceneniami. Spomeňme aspoň Národnú cenu SSR, Zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti, Zlatú medailu LFUK v Bratislave a Zlatú pamätnú medailu SAV. V roku 2005 sa stal emeritným členom Učenej spoločnosti SAV.

Doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc. (*1936)
Jeho pôsobiskom je Ústav molekulárnej biológie SAV. Patril k tým, čo na Slovensku formovali v sedemdesiatich a osemdesiatich rokoch 20. storočia dnešnú aktívnu molekulárne-biologickú generáciu. K jeho významným poznatkom v molekulárnej biológii patrí charakterizácia enzýmov génovej expresie Streptomyces aureofaciens - producenta antibiotika chlórtetracyklínu. V oblasti biotechnológie a génového inžinierstva sa pričinil o ich uplatnenie v oblasti vied o výžive u nás. V molekulárnej apidológii patrí medzi osobnosti svetového apidologického výskumu. Za prínos do slovenskej i svetovej vedy považujú odborníci jeho vedecké a organizačné práce v oblasti molekulárnej biológie a funkčnej genomiky včely a jej produktov. K jeho prioritám patrí, že začal systematický molekulárne-biologický a genomický výskum bielkovín a antibiotických peptidov včelej materskej kašičky, čo vyústilo v zistenie, že tieto bielkoviny majú imunostimulačné vlastnosti a sú esenciálnou zložkou medu. Získané poznatky o vlastnostiach bielkovín a antibiotických peptidoch vylučovaných včelou do svojich produktov sú predmetom projektov riešených na jeho oddelení s cieľom ich uplatnenia v praxi pre získanie včelstiev odolných voči chorobám najmä voči P. l. larvae, pôvodcovi moru včelieho plodu. Ako člen Predsedníctva SAV (1998-2005) sa zaslúžil o začlenenie SAV a Agentúry pre rozvoj vedy a výskumu do Európskej nadácie pre vedu, kde pôsobil ako člen riadiaceho výboru (od 2000 do 2005). Inicioval spoluprácu SAV a Max-Planckovej spoločnosti, ktorá sa realizuje aj prostredníctvom Spoločného pracoviska funkčnej genomiky včely v Ústave molekulárnej biológie SAV. Pôsobí ako pedagóg a člen Vedeckej rady na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Je zodpovedným riešiteľom práve začínajúceho projektu 6. Rámcového programu EU zameraného na genomiku a proteomiku včely a jej produktov.

Doc. RNDr. Jozef Jakál, DrSc. (*1936) – Geografický ústav SAV
Od roku 1962 sa zaoberá v Geografickom ústave SAV riešením problémov fyzickej geografie, geomorfológie a speleológie. Významným prínosom jeho vedeckej práce bolo rozpracovanie metód typológie krasového reliéfu, ktoré sa použili aj pri výskume zahraničných krasových území. Ako jeden z prvých krasológov sa zameral na štúdium krasovej krajiny, ktorá predstavuje špecifický prírodný geosystém. Založil speleologickú školu vedeckého bádania jaskýň ako podzemnej krajiny, čím výrazne prispel k poznaniu krasu a slovenských jaskýň zaradených do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. J. Jakál významne prispel k tvorbe a vydaniu národného Atlasu Slovenska, za čo mu bola v r. 1982 udelená Národná cena SSR. V r. 1996 bol ocenený Zlatou čestnou plaketou SAV D. Štúra za zásluhy v prírodných vedách a v r. 1992 bol členom kolektívu Geografického ústavu SAV, ktorému udelilo Predsedníctvo SAV Cenu SAV za vedecko-výskumnú činnosť.

Ing. Karol Kosorin, DrSc. (*1936) – Ústav hydrológie SAV
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti dosiahol rad významných výsledkov, ktoré predstavujú prínos v teórii prúdenia vody s voľnou hladinou a umožňujú riešiť závažné problémy praxe. Z nich najdôležitejším je rozpracovanie hydrodynamickej teórie hraníc a zostavenie pohybových rovníc voľnej hladiny vlnového prúdenia, pôvodná metóda stredných hodnôt pre numerickú integráciu transportných a difúznych rovníc v hydraulike, úplné integrály rovníc jednorozmerného prúdenia a numerický model prúdenia podzemnej vody v nehomogénnom prostredí so singularitami. Výsledky svojej práce publikoval v domácich i zahraničných časopisoch a predniesol na medzinárodných sympóziách a konferenciách. Za posledných 10 rokov publikoval 45 príspevkov vo vedeckých časopisoch. Vydal monografiu Hydraulické výpočty odvodňovacích a zavlažovacích sietí. V rokoch 1974 až 1981 bol zástupcom riqaditeľa, v rokoch 1990 - 1991 riaditeľom Ústavu hydrológie a hydrauliky SAV a v rokoch 1996 - 2001 vedúcim vedeckého oddelenia. Je členom International Association for Hydraulic Research, Slovenskej spoločnosti pre mechaniku, Asociácie hydrológopv Slovenska. Za svoju vedeckú prácu bol trikrát ocenený Cenou ČSAV, v roku 1983 Cenou SAV a v roku 1986 Zlatou čestnou plaketou SAV D. Štúra za zásluhy v prírodných vedách.

Prof. RNDr. Ing. Lubomír Kubáček, DrSc., Dr.h.c. (*1931) – Ústav merania SAV, Matematický ústav SAV
V rokoch 1962-1981 pracoval na Ústave merania SAV, od roku 1981 na Matematickom ústave SAV, kde v r. 1988-1991 pôsobil aj ako riaditeľ ústavu. Profesor Kubáček výrazne ovplyvnil rozvoj vedy na Slovensku, predovšetkým sa zaslúžil o vznik Slovenskej školy matematickej štatistiky a so svojimi spolupracovníkmi aj o jej úspešné presadzovanie v mnohých výskumných oblastiach na Slovensku. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Oddelenia teoretických metód na Ústave merania SAV, z ktorého vyrástla veľká časť súčasnej slovenskej matematicko-štatistickej vedeckej špičky. Veľkou mierou prispel aj k rozvoju technických disciplín, vrátane rozvoja teórie merania, metrológie, geodézie a kartografie. Je autorom resp. spoluautorom 7 monografií a viac ako 180 prác publikovaných vo vedeckých a odborných časopisoch a v zborníkoch. Jeho výsledky boli citované vo viac ako 450 vedeckých prácach. Patrí medzi významných matematických štatistikov svetového formátu. Je dlhoročným členom Bernoulliho spoločnosti, American Mathematical Society, International Association of Geodesy a čestným členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov. Aktívny je aj v pedagogickej činnosti na UK a STU v Bratislave. Medzi najvýznamnejšie ocenenia, ktoré mu boli udelené patria Strieborná plaketa Aurela Stodolu za zásluhy v technických vedách, Zlatá plaketa SAV J. Hronca za zásluhy v matematických vedách, Zlatá medaila Matematicko-fyzikálnej fakulty UK za zásluhy o rozvoj fakulty, matematicko-fyzikálnych vied a ich vyučovania, Pamätná medaila J. A. Komenského od prezidenta ČSFR a udelenie čestného titulu Doctor Honoris Causa od STU v Bratislave.

Prof. RNDr. Beloslav Riečan, DrSc. ( *1936) – Matematický ústav
Ako matematik pôsobil od r. 1958 na viacerých vysokoškolských pracoviskách - SVŠT, UK Bratislava, Vysoká vojenská škola technická v Liptovskom Mikuláši. V r. 1980 sa stal dekanom MFF UK, v r. 1992–98 bol riaditeľom Matematického ústavu SAV. V súčasnosti pôsobí na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici. Stále je činný aj v bystrickej pobočke MÚ SAV. Prof. Riečan patrí medzi najvýznamnejších matematikov na Slovensku so širokým medzinárodným dosahom. Je autorom, resp. spoluautorom, 5 monografií, vyše 160 prác publikovaných v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch a 74 odborných prác, 4 učebníc pre vysoké školy, 21 učebníc pre stredné školy a 8 skrípt. Jeho výsledky boli citované viac ako 550 krát v domácich a zahraničných prácach. Bol školiteľom vyše 20 vedeckých ašpirantov a doktorandov, čo je slovenský unikát a viedol asi 50 diplomových prác. Odborne pôsobí v oblasti teórie pravdepodobnosti, teórie miery a integrálu, fuzzy množín a kvantových štruktúr. Je členom SOK a členom 4 odborových komisií pre obhajobu DrSc. a členom 6 zahraničných vedeckých spoločností. Známy je ako neúnavný organizátor mnohých vedeckých podujatí. Je dlhoročný funkcionár Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, v súčasnosti je jej predsedom, je predsedom Slovenskej asociácie Rímskeho klubu. Je vynikajúci hudobník a znalec hudby, od r. 1984 vedie spolu s významným slovenským hudobníkom Romanom Bergerom seminár Matematika a hudba. Je tiež fanatický propagátor slovenskej knihy, najmä matematickej literatúry.

PhDr. Elena Várossová, CSc. (*1926) – Filozofický ústav
Elena Várossová požíva uznanie tak domácej, ako aj medzinárodnej vedeckej komunity a patrí medzi veľké, medzinárodne rešpektované postavy našej filozofie v 20. storočí. Svoje pôsobenie vo vede začala na Filozofickom ústave SAV, kde nastúpila v roku 1951 ešte v rámci SAVU a patrí medzi jeho zakladajúcich členov. V r. 1953-1970 tu pôsobila ako vedúca oddelenia dejín filozofie. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa zamerala na oblasť dejín filozofického myslenia na Slovensku, osobitne dejín slovenského obrodeneckého myslenia. Je autorkou monografie Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey(1963), rozsiahlej state o školskej filozofii na Slovensku v 17. storočí Reformatorisches Schulwesen und reformatorische Schulphilosophie in der Slowakei im 17. Jahrhundert uverejnenej v novom vydaní Überwegových dejín filozofie, editorkou Kapitol z dejín slovenskej filozofie (1957), Prehľadu dejín slovenskej filozofie (1965), Antologie z dějin českého a slovenského filosofického myšlení I, slovenská časť (1982), Antologija češskoj i slovackoj filosofii, slovenská časť,(Moskva 1982), spoluautorkou Dejín filozofického myslenia na Slovensku I (1987). Jej snahou pri výskume slovenského obrodeneckého myslenia bola metodologická presnosť, zohľadňovanie celej šírky pramenného materiálu a vyhýbanie sa dobovému ideologickému schematizmu. Uznanie získala doma i v zahraničí, čo vyjadruje Zlatá plaketa Ľ. Štúra za Zásluhy v spoločenských vedách v roku 1996, ako aj Herderová cena v roku 1993. Práce Eleny Várossovej patria medzi najcitovanejšie v príslušnej vedeckej oblasti. Je autorkou mnohých inšpiratívnych štúdií o Kantovi, Hegelovi, Fichtem, Hobbesovi, Rousseauovi, Marcelovi i K. R. Popperovi. V roku 2005 vo vydavateľstve Veda vyšiel v knižnej podobe rozsiahly výber z jej najlepších štúdií pod názvom Filozofia vo svete - svet filozofie u nás. Bola editorkou i autorkou úvodu k 6. zväzku Antológie z diel svetových filozofov (Novoveká racionalistická filozofia) 1970.

Prof. PhDr. Bohuslav Chropovský, DrSc. (*1926) – Archeologický ústav
V Archeologickom ústave SAV v Nitre pôsobí od r.1957. V oblasti základného výskumu sú s jeho osobou späté rozsiahle viacetapové terénne výskumy realizované prednostne v mikroregióne staroslávnej Nitry. V odbornej profilácii zasa dominuje riešenie problematiky starších národných dejín a postavenia Slovanov v širšom európskom kontexte. Výsledky tejto činnosti sú zverejnené vo vyše dvoch stovkách vedecko-populárnych príspevkov, odborných štúdií a v dvoch desiatkach monografií. V rokoch 1970-1990 vykonával funkciu riaditeľa ústavu. Popri tom koncepčne a metodicky usmerňoval archeologické bádanie v celom bývalom Československu, pôsobil ako prezident UISPP pri UNESCO a rokoch 1988-1991 ako generálny sekretár UIAS. Významná je aj jeho dlhoročná pedagogická činnosť. Spomedzi množstva ocenení, ktorých sa mu za jeho plodný život dostalo, k najvýznamnejším patrí „Pribinov kríž I. stupňa“, ktorý mu v roku 2004 udelil prezident Slovenskej republiky za celoživotný vedecko-výskumný prínos v oblasti archeológie.

Prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc. (*1931) – Ústav hudobnej vedy
Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti súčasnej muzikológie v medzinárodných súvislostiach. Jeho dielo zasahuje do všetkých dôležitých muzikologických disciplín vrátane teórie a systematiky hudobnej vedy. Ohlas na jeho dielo charakterizuje rad funkcií v mnohých medzinárodných muzikologických organizáciách. Podčiarknuť možno jeho pôsobenie vo funkcii predsedu vedeckej rady European Folklore Institute UNESCO a členstvo v European Academy, Londýn. Je významným editorom a angažuje sa v projektoch hudobných encyklopédií svetového významu ako MGG, Grove a Garlandia Encyclopaedy of Music. Významná je jeho pedagogická a prednášková činnosť nielen doma, ale aj v zahraničí (Budapešť, Viedeň, Hamburg). Je nositeľom Herderovej ceny. Odborná činnosť prof. Elscheka je od začiatku spojená s Ústavom hudobnej vedy, kde celé desaťročia viedol etnomuzikologické oddelenie. Od roku 1954 pôsobil v ústave ako zástupca riaditeľa a od r. 1990, kedy obnovil existenciu ústavu ako samostatnej organizácie jeho vyčlenením z Umenovedného ústavu, až do roku 1997 ako riaditeľ. Počas svojej vedeckej práce bol vedúci mnohých výskumných projektov, spomedzi ktorých možno spomenúť napr. Analýza a klasifikácia ľudovej hudby, Ľudová kultúra strednej Európy, Akustický výskum hudobných nástrojov, Dejiny stredoeurópskej hudby, a Systematické dejiny hudobnej vedy. Zatiaľ k posledným patrí projekt Fujara, vyvrcholením ktorého bolo zaradenie fujary do svetového zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO.

Doc. PhDr. Ella Sekaninová, DrSc. (*1926) – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra
Doc. Ella Sekaninová je popredná reprezentantka slovenskej lingvistiky, ktorej vedecké práce sa vyznačujú jednak prísunom množstva faktografických poznatkov, jednak prinášaním metodologických podnetov aj ucelených teórií. Štúdium slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte v Bratislave predurčilo aj jej vedeckú orientáciu - konfrontačné štúdium týchto dvoch jazykov. Po príchode do SAV sa Ella Sekaninová stala veľmi rýchlo členkou lexikografickej skupiny, ktorá sa formovala okolo Veľkého rusko-slovenského slovníka. Je spoluautorkou všetkých piatich zväzkov tohto slovníka, autorkou alebo spoluautorkou viacerých praktických a školských rusko-slovenských slovníkov a hlavnou redaktorkou Veľkého slovensko-ruského slovníka. Vďaka jej monografii Sémantická analýza predponového slovesa v ruštine a slovenčine(1980) disponujeme systematickým obrazom tohto náročného lexikálneho výseku. Svoje skúsenosti z práce na slovníkových projektoch E. Sekaninová plne využila pri budovaní teórie dvojjazyčnej lexikografie. Vyvrcholením a zároveň sumarizáciou výsledkov jej bádania na tomto poli je monografia Teória a prax dvojjazyčnej lexikografie (1993). Do slovenskej jazykovedy sa zapísala nielen ako jedna z najvýznamnejších predstaviteliek jazykovednej rusistiky, ale aj ako protagonistka modernej dvojjazyčnej lexikografie.

PhDr. Theodor Münz, CSc. (*1926) – Filozofický ústav
Osobnosť Teodora Münza je v rámci slovenského filozofického myslenia, ale aj slovenskej vedy, pokladaná za ojedinelú a výnimočnú, medzinárodne uznávanú. A jeho filozofická tvorba sa pokladá za tvorivý odkaz, ako aj metodologický základ pre ďalší výskum, najmä dejín slovenského filozofického myslenia. T. Münz po získaní vedeckej hodnosti v roku 1950 sa stal pracovníkom Filozofického ústavu SAVU, kde zotrval až do svojho odchodu do dôchodku. O jeho stále aktívnom pôsobení vo vedeckom živote svedčí skutočnosť, že v roku 2002 mu vyšla zatiaľ posledná monografia Listy filozofom. V tejto publikácii konfrontuje svoje názory a úvahy s myšlienkami klasikov filozofie. Už v počiatkoch jeho vedeckej práce sa uňho sformoval záujem o pôvodné slovenské filozofické myslenie a nemeckú klasickú filozofiu. Týmto dvom tematickým okruhom zostal verný počas celého svojho pôsobenia v SAV. Vydal šesť rozsiahlych monografických prác a viac než osemdesiat pôvodných vedeckých štúdií. Preložil do slovenčiny aj trinásť základných diel z nemeckej najmä klasickej filozofie (Kant, Hegel, Feuerbach atď.), ktoré patria do základného fondu svetovej filozofickej tvorby. Monografia Humanistická iniciatíva Feuerbachovej filozofie (1971) a štúdia Niektoré gnozeologické problémy vo filozofii šesťdesiatych rokov (1979) vyvolali v predošlom režime rozpaky a neskôr aj otvorenú nevôľu s ktorou bol opätovne tvrdo konfrontovaný. V roku 1977 mu vychádza monografia B. B. Spinoza. T. Münz sa stáva aj aktívnym prispievateľom a členom redakčnej rady Spinozovej spoločnosti vydávajúcej prestížnu ročenku Studia Spinoziana. Od roku 1972 je členom Feuerbachovej spoločnosti Societas ad Studia de Hominis Condiccione Colenda. Práca PhDr. Teodora Münza, CSc. bola v minulosti vedením SAV ocenená udelením Striebornej (1986) a Zlatej (1993) plakety Ľ. Štúra za zásluhy v spoločenských vedách, ako aj Zlatej medaily SAV (1996).

Foto: Slavomír Vailing a autorka (dve posledné)



Príhovor predsedu SAV Štefana Lubyho

Vážené dámy a páni,

vítam vás na pravidelnom kolokviu SAV. V novom funkčnom období P SAV sa jeho organizácie ujal Dr. Dušan Gálik, člen Predsedníctva SAV za III. odd. vied. Táto akcia si už získala obľubu a každoročne sa na ňu tešíme. Má jednoduché a lapidárne označenie Osobnosti. V uplynulých rokoch sme na nej predstavili významných pracovníkov SAV, ktorí posunuli dopredu markantným spôsobom vedu na Slovensku.

Dovoľte mi vrátiť sa krátko k pojmu osobnosť. Pred pár rokmi sme mali v Smoleniciach seminár pre manažérske vzdelávanie našich riaditeľov, na ktorom prednášal vtedajší veľvyslanec USA v SR p. Spielvogel. Okrem iného povedal: ak by ste prešli všetky parky a námestia sveta, nenájdete pomník venovaný komisii. Nájdu sa samozrejme súsošia, ale aj tam je spravidla jedna osobnosť, ktorá je vodcovská a ostatné sochy jej asistujú. Príkladom je súsošie Ľ. Štúra v Modre alebo Márie Terézie vo Viedni.

Voči rovnostárstvu a statike v prezentovaní osobnosti sa vzbúril aj Rembrandt, ktorý na svojom slávnom obraze Nočná hliadka dal niektorých členov hliadky do popredia a niektorí ostali v tieni. Nočná hliadka bola nočná, tieň je priveľmi tmavý, z čoho mal Rembrandt nemalé problémy.

Aj vo vedení SAV sme sa občas stretli s nepochopením, keď sme sa snažili zamerať na osobnosti lúč svetla. Žijeme v prostredí, v ktorom sa zrejme každý považuje za osobnosť a vzhľadom na charakter vedeckej práce ani nie je ďaleko od pravdy. Ide však o to identifikovať profilujúce osobnosti. Dostať sa do takejto kategórie je dnes už, vzhľadom na diverzifikovaný systém podpory vedy a dobré predpoklady medzinárodnej spolupráce, v rukách každého jednotlivca.

Vo výročnej správe SAV máme každoročne zaradenú kapitolu, ktorá zhrňuje ocenenia významnejšieho rangu, najmä z externého prostredia. Táto kapitola býva dosť bohatá a vytváraná databáza je zdrojom presvedčenia, že osobnosti sú vo vede prvoradé. Hádam sa to tak ustáli časom vo väčšej miere aj v politike.

Dnes doplníme galériu osobností SAV ďalšími obrazmi a menami. Ich zásluhy sú nemalé. Nechcem však predbiehať a ovplyvňovať Vás, lebo by to bolo, ako uvidíte, aj tak zbytočné. Prajem príjemné popoludnie.



Doc. Ing. Jozef Šimúth, DrSc.: ÓDA NA RADOSŤ Z POZNÁVANIA SVETA
(Ďakovný príhovor v mene ocenených)

Veľavážené honorability Predsedníctva Slovenskej akadémie vied,
Vzácni hostia! Milé spolupracovníčky a spolupracovníci! Drahí príbuzní!

V pôsobivej interpretácii našej moderátorky ste počuli fragmenty z nášho osobného i profesného života tak, ako boli zaznamenané na film, ktorý má pre každého z nás svoju špecificitu. Má však aj svoju univerzalitu v dobe, ktorú sme spoločne prežili.
Sme deti vojen.

Prvé písmena našej abecedy prerušovali bomby druhej svetovej vojny a naše maturity i vysokoškolské štúdia boli obklopené štítmi studenej vojny dvoch ideológii.

Tento film vo vedeckej oblasti zaznamenáva naše prvé kroky v nastupujúcej vedecko-technickej revolúcii, aby sa v poslednej štvrtine minulého storočia rozvinul do vedeckej postmoderny.

Človek siaha po novom rozmere.

Čím ďalej, tým viac sa vzďaľuje od svojich najbližších evolučných súputnikov, s ktorými ho ideologicky zväzoval materializmus a sprofanovaný darwinizmus.

Človek demonštruje svoj duchovný rozmer a dáva najavo svoje poslanie v ovládaní prírody a zvýrazňuje svoje postavenie vo vesmíre.

Človek získal jedinečnú výsadu - môže využívať prírodné zákony vo svoj prospech. Napĺňa takto svoje poslanie podľa knihy Genesis , kde sa hovorí či doslova prikazuje, aby si človek podmanil prírodu, aby mu slúžila vo všetkých jej formách.

Sledujeme ako multidisciplinarita sa stala fenoménom dnešnej vedy. Dnes je niekedy ťažko rozlíšiť či vedeckú prácu zaoberajúcou sa mechanizmami vzniku rakoviny, píše lekár, fyziológ, bioinformatik či fyzik.

Ak by sme písali teraz scénar pre tento náš pofesný príbeh, tak by v ňom dominoval prvok, ktorý exponenciálne akceleruje súčasný vedecký pokrok .

Je to inovácia technológii uplatnením nových vedeckých poznatkov plynúcich z výskumu na molekulárnej a subatomárnej úrovni, ktorý na Slovensku vinou nesprávnej vednej politiky štátu má zatiaľ len stacionárny charakter. Musíme sa urýchlene prispôsobiť tempu, ktoré diktuje dynamizmus našej doby.

Veď len počítačová kapacita, ktorá dnes dosahuje úroveň mozgu pavúka v roku 2 025 by mala dosiahnúť úroveň ľudského mozgu. Ak hovoríme o exponencionálnom raste vedeckých poznatkov , treba zdôrazniť, že v tých istých exponenciálnych dimenziách sa musí rozvíjať aj kapacita ľudského poznania a myslenia.

Tieto súvislosti vystihuje starý príbeh o kráľovi, ktorý sľúbil matematikovi, že ho odmení za preukazanú službu hocičím, čo si len bude želať.
Matematik si žiadal šachovnicu s jedným zrnkom ryže na prvom poli, dvoma na druhom, štyrmi na treťom, šestnástimi na štvrtom, atď... Na šesťdesiatom štvrtom poli by potreboval dvadsať miliónov miliónov zrniek ryže - teda neskutočne veľké množstvo ryže....

Tak je to aj s nami. Aj my jubilanti, aj vy naši príbuzní a spolupracovníci, sme svojou prácou pestovali zrnká poznania, aby sme nimi zapĺňali políčka šachovnice vedy. Koľko ich bolo, to nespočíta nik, vieme len, že ich bude potrebné ešte veľmi veľa, kým sa naplní posledné pole poznania tajomnej šachovnice nekonečného vesmíru.

Čo všetko človeka na tejto ceste za poznaním čaká, nevieme.

Vieme však, že ho bude sprevádzať radosť z každého nového zrnka poznania. Tak ako hovorí paleontológ svetového mena a teológ-jezuita Pierre Teilhard de Chardin „Nájsť túto radosť, ktorá je zo všetkého, čo je človeku dané, tým najviac božským“.

Áno, je to tá radosť, ktorá bola aj pre nás odmenou, za každý úspešný experiment, nové poznanie, ktoré sme zdieľali s Vami naši rodičia, súrodenci, manželka, manžel, syn , dcéra, vnučka, vnuk, naši najbližší príbuzní a spolupracovníci.

Veľmi Vám ďakujeme, že ste nám pomáhali na našej životnej púti.

Nuž, nech radosť sprevádza Vás všetkých, ktorí ste prijali pozvanie na toto stretnutie s nami, ktorých Predsedníctvo SAV poctilo ako významné osobnosti SAV v roku 2006.
Všetci Vám úprimne ďakujeme za túto poctu, ako aj tým, ktorí toto podujatie vzorne pripravili.

Osobitne si pri tejto príležitosti spomíname na tých našich kolegov, ktorí sa nedožili tejto chvíle, kedy im vzdávame hold a úprimné uznanie ich vedeckej práci.

Želáme všetkým pracovníkom Slovenskej akadémie vied, ale i celej vedeckej komunite na Slovensku veľa úspechov a hlavne radosť v presvedčení, že náš vzostup od linearity k exponencionalite vo vede, myslení a konaní nás zaradí medzi najlepších v Európe a vo svete.

Príloha

Elena Várossová, veľká, aj medzinárodne rešpektovaná osobnosť našej filozofie v 20. storočí, prijíma blahoželanie od predsedu SAV Štefana Lubyho.
Príloha

Kytice vďaky a hrejivé slová potešili. Vzácnych jubilantov sme zastihli práve vo chvíli, keď k nim prehovorila hudba.
Príloha

Krásnym popoludním prítomných sprevádzala moderátorka Ester Danelová.
Príloha

Predseda SAV Štefan Luby sa v úvodnom príhovore zamyslel nad úlohou osobností nielen vo vede.
Príloha

Slová vďaky pre nestora slovenskej geobotaniky Jána Michalka tlmočil predseda SAV Štefan Luby jeho synovi RNDr. Martinovi Michalkovi (vpravo).
Príloha

Aj za doc. MUDr. Juliána Podobu oceneného in memoriam prišiel pocty prevziať syn PhDr. Juraj Podoba, CSc. (vpravo). Odovzávajú mu ich predseda SAV Štefan Luby a podpredseda SAV pre II. odd. vied Ivan Záhradník.
Príloha

Riaditeľ Ústavu anorganickej chémie prof. Pavol Šajgalík (vpravo) zastúpil rodinu už nežijúceho docenta Kamila Matiašovského.
Príloha

Prof. Eberhard Borsig (vpravo) stál pri zrode Ústavu polymérov SAV.
Príloha

Srdečné blahoželania od podpredsedu SAV Ivana Zahradníka a predsedu SAV prijíma odborníčka na opravné procesy poškodenej DNA v kvasinkách Ing. Jela Brozmanová.
Príloha

Kytica v rukách lekára a vynikajúceho vedca docenta I. Ruttkaya-Nedeckého.
Príloha

Chémia a včela predurčili jeho vedeckú činnosť - docent Jozef Šimúth (vpravo).
Príloha

Krasológ docent Jozef Jakál (vpravo) z Geografického ústavu SAV, prijíma gratuláciu od Igora Túnyiho, zástupcu podpredsedu SAV pre 1. oddelenie vied SAV.
Príloha

Špičkový hydrológ, odborník na hydrodynamiku, Ing. Karol Kosorin (vpravo). V ústave hydrológie SAV pracuje od r. 1963.
Príloha

Profesor Lubomír Kubáček sa nemohol zúčastniť. Zastúpil ho syn RNDr. Zbyněk Kubáček, CSc.
Príloha

Učarovala mu nielen matematika, ale aj hudba. Profesor Beloslav Riečan.
Príloha

Legenda slovenskej archeológie profesor Bohuslav Chropovský.
Príloha

Náš najvýznamnejší muzikológ profesor Oskár Elschek (vpravo) a Dušan Kováč.
Príloha

Popredná reprezentantka slovenskej lingvistiky docentka Ella Sekaninová. Na obrázku prijíma blahoželanie od Dušana Kováča.
Príloha

Ďalší náš vynikajúci filozof - Teodor Münz (vpravo).
Príloha

Za všetkých ocenených jubilantov sa poďakoval docent Jozef Šimúth.
Príloha

Violončelista Eugen Prochác a akordeonista Rajmund Kákoni svojou hudbou výrazne dotvorili slávnostnú atmosféru.
Príloha

Predsedníčka Snemu SAV Lyda Rychlá (vľavo) a predseda SAV Štefan Luby v zajatí tónov hudby. Susediaci prof. Eberhard Borsig, Jela Brozmanová a I. Ruttkay-Nedecký si tiež vychutnávajú slávnostné chvíle.
Príloha

Podpredseda SAV Dušan Kováč (celkom vľavo), vedľa neho hlavný organizátor podujatia člen P SAV Dušan Gálik. Pred nimi spokojnosť (zrejme aj z vydareného podujatia) potleskom demonštruje popredseda SAV Ivan Zahradník. Na ruky prvého podpredsedu SAV Jána Slezáka nevidíme, ale jeho tvár vypovedá dostatočne. Kolokvium sa vydarilo.