Odišiel Ján Koška
15. 5. 2006 | videné 2433-krát
Zomrel významný slovenský literárny vedec, básnik a prekladateľ Ján Koška, riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV.
Dňa 11. mája 2006 nás po krátkej a ťažkej chorobe navždy opustil významný slovenský literárny vedec, básnik a prekladateľ PhDr. Ján Koška, DrSc, Dr. h. c., dlhoročný riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV.
Ján Koška sa narodil 1. decemra 1936 v Budinej okres Lučenec. Na vedeckú činnosť sa začal pripravovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore slovenčina -- dejepis. O jeho celoživotnej vedeckej orientácii rozhodol študijný pobyt na Štátnej univerzite v Sofii v rokoch 1958 -1959, kde sa venoval štúdiu bulharského jazyka a literatúry. Už počas štúdia uverejňoval články o bulharskej literatúre a prekladal bulharské literárne diela. Bulharistika sa stala trvalou súčasťou jeho bádateľskej orientácie a publikačnej činnosti (literárna veda a kritika, preklady, pôvodná básnická tvorba).
Po krátkom pôsobení v redakcii denníka Smena sa stal Ján Koška pracovníkom Československo-sovietskeho inštitútu, kde sa venoval slavistickému výskumu. Roku 1961 nastúpil do Slovenskej akadémie vied, kde pracoval väčšinu života. V tom istom roku začal pôsobiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave ako externý pedagóg. V rokoch 1961-1990 viedol prednášky a semináre v odbore dejín bulharskej literatúry, kultúry a prekladania. Vychoval niekoľko generácií slovenských bulharistov.
Ján Koška bol popredným odborníkom na dejiny bulharskej literatúry a oblasť slovensko-bulharských literárnych a kultúrnych vzťahov. Výsledky bádateľskej práce zverejnil vo vedeckých monografiích Bulharská básnická moderna (1972), Slovenské pohľady na bulharský juh (1876-1878) vydanej roku 1978, Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1985) a Recepcia ako tvorba. Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826 – 1989) z roku 2003. Jeho vedecké práce sa vyznačujú nezávislým myslením o skúmanej problematike. Vychádzali nielen doma, ale aj v zahraničí. Ich prostredníctvom, ako aj aktívnou účasťou na medzinárodných vedeckých podujatiach, prispieval k propagovaniu výsledkov slovenskej slavistiky a literárnej vedy v inonárodných vedeckých komunitách.
Svoj výskum Ján Koška realizoval v rámci domácich a medzinárodných vedeckých projektov. V posledných rokoch bol vedúcim riešiteľom úspešných grantových úloh Historické medziliterárne spoločenstvá a centrizmy slovenskej literatúry a Tvorivosť literárnej recepcie. Nezastupitelné bolo jeho miesto v procese vedeckej výchovy a doktorandského studia. Od roku 1996 viedol doktorandský seminár na školiacom pracovisku v Ústave svetovej literatúry SAV a bezprostredne riadil vedeckú prípravu.
Ján Koška je nositeľom viacerých domácich a zahraničných ocenení ako je Cena SAV za vedecko-výskumnú činnosť (1979), Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách SAV (1986), Cena Jána Hollého za prekladateľskú činnsť (1987), Čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky Za prínos pre rozvoj a popularizáciu bulharskej kultúry (1996), Titul Doctor honoris causa Sofijskej univerzity sv. Klimenta Ochridského za vedecké dielo v oblasti literárnej vedy (1997), Rad Starej Planiny 1. st. prezidenta Bulharskej republiky za "mimoriadne veľké zásluhy o výskum a popularizovanie modernej a novej bulharskej literatúry" (2000) a mnoho ďalších.
Slovenskú literárnu vedu zastupoval v Národnom komitéte bulharistov a v rôznych koordinačných výboroch spoločného výskumu Ústavu svetovej literatúry SAV a niektorých zahraničných vedeckovýskumných centier. Bol členom redakčnej rady bulharského vedeckého časopisu Ezik i literatura a šéfredaktorom vedeckého časopisu Ústavu svetovej literatúry SAV Slovak Review.
Portrét Jána Košku by nebol úplný, keby sme vynechali jeho básnickú a prekladateľskú činnosť. Je autorom piatich pôvodných básnických zbierok: Snívanie o zbraniach, (1967), Oheň s bukmi (1970), Prírodniny (1972), Účasť (1973) a Letopočet (1987), v ktorých stvárnil osobné i spoločenské témy. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť z ruštiny, najmä však z bulharčiny. Vydal niekoľko desiatok knižných prekladov, ku ktorým napísal erudované doslovy. Pod názvom Slnečná Marica roku 1961 vydal reportážnu knihu o Bulharsku.
O intenzívnom záujme Jána Košku o aktuálne dianie v slovenskej spoločnosti a kultúre svedčia jeho publicistické články. Charakterizuje ich angažovanosť pre ideály demokracie, úcta ku kultúrnym tradíciám svojho národa, záujem o pozitívne javy inonárodných kultúr a zanietenosť za všeľudské hodnoty.
Ján Koška sa svojou mnohostrannou tvorivou aktivitou zaradil medzi významné osobnosti slovenskej vedy a kultúry. Nezastupiteľné miesto mu patrí predovšetkým v rozvoji slovenskej bulharistiky, ktorú pozdvihol na vysokú profesionálnu úroveň. Jeho náhly odchod je pre všetkých, ktorí ho poznali a mali česť s ním spolupracovať, nenahraditeľnou stratou.
Rozlúčka so zosnulým bude dňa 16. mája 2006 o 15.00 hod. v Bratislave na cintoríne v Petržalke.
Ústav svetovej literatúry SAV
KONDOLENČNÁ KNIHA
Dňa 11. mája 2006 nás po krátkej a ťažkej chorobe navždy opustil významný slovenský literárny vedec, básnik a prekladateľ PhDr. Ján Koška, DrSc, Dr. h. c., dlhoročný riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV.
Ján Koška sa narodil 1. decemra 1936 v Budinej okres Lučenec. Na vedeckú činnosť sa začal pripravovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore slovenčina -- dejepis. O jeho celoživotnej vedeckej orientácii rozhodol študijný pobyt na Štátnej univerzite v Sofii v rokoch 1958 -1959, kde sa venoval štúdiu bulharského jazyka a literatúry. Už počas štúdia uverejňoval články o bulharskej literatúre a prekladal bulharské literárne diela. Bulharistika sa stala trvalou súčasťou jeho bádateľskej orientácie a publikačnej činnosti (literárna veda a kritika, preklady, pôvodná básnická tvorba).
Po krátkom pôsobení v redakcii denníka Smena sa stal Ján Koška pracovníkom Československo-sovietskeho inštitútu, kde sa venoval slavistickému výskumu. Roku 1961 nastúpil do Slovenskej akadémie vied, kde pracoval väčšinu života. V tom istom roku začal pôsobiť na Filozofickej fakulte UK v Bratislave ako externý pedagóg. V rokoch 1961-1990 viedol prednášky a semináre v odbore dejín bulharskej literatúry, kultúry a prekladania. Vychoval niekoľko generácií slovenských bulharistov.
Ján Koška bol popredným odborníkom na dejiny bulharskej literatúry a oblasť slovensko-bulharských literárnych a kultúrnych vzťahov. Výsledky bádateľskej práce zverejnil vo vedeckých monografiích Bulharská básnická moderna (1972), Slovenské pohľady na bulharský juh (1876-1878) vydanej roku 1978, Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1985) a Recepcia ako tvorba. Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826 – 1989) z roku 2003. Jeho vedecké práce sa vyznačujú nezávislým myslením o skúmanej problematike. Vychádzali nielen doma, ale aj v zahraničí. Ich prostredníctvom, ako aj aktívnou účasťou na medzinárodných vedeckých podujatiach, prispieval k propagovaniu výsledkov slovenskej slavistiky a literárnej vedy v inonárodných vedeckých komunitách.
Svoj výskum Ján Koška realizoval v rámci domácich a medzinárodných vedeckých projektov. V posledných rokoch bol vedúcim riešiteľom úspešných grantových úloh Historické medziliterárne spoločenstvá a centrizmy slovenskej literatúry a Tvorivosť literárnej recepcie. Nezastupitelné bolo jeho miesto v procese vedeckej výchovy a doktorandského studia. Od roku 1996 viedol doktorandský seminár na školiacom pracovisku v Ústave svetovej literatúry SAV a bezprostredne riadil vedeckú prípravu.
Ján Koška je nositeľom viacerých domácich a zahraničných ocenení ako je Cena SAV za vedecko-výskumnú činnosť (1979), Strieborná čestná plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách SAV (1986), Cena Jána Hollého za prekladateľskú činnsť (1987), Čestné uznanie ministra kultúry Bulharskej republiky Za prínos pre rozvoj a popularizáciu bulharskej kultúry (1996), Titul Doctor honoris causa Sofijskej univerzity sv. Klimenta Ochridského za vedecké dielo v oblasti literárnej vedy (1997), Rad Starej Planiny 1. st. prezidenta Bulharskej republiky za "mimoriadne veľké zásluhy o výskum a popularizovanie modernej a novej bulharskej literatúry" (2000) a mnoho ďalších.
Slovenskú literárnu vedu zastupoval v Národnom komitéte bulharistov a v rôznych koordinačných výboroch spoločného výskumu Ústavu svetovej literatúry SAV a niektorých zahraničných vedeckovýskumných centier. Bol členom redakčnej rady bulharského vedeckého časopisu Ezik i literatura a šéfredaktorom vedeckého časopisu Ústavu svetovej literatúry SAV Slovak Review.
Portrét Jána Košku by nebol úplný, keby sme vynechali jeho básnickú a prekladateľskú činnosť. Je autorom piatich pôvodných básnických zbierok: Snívanie o zbraniach, (1967), Oheň s bukmi (1970), Prírodniny (1972), Účasť (1973) a Letopočet (1987), v ktorých stvárnil osobné i spoločenské témy. Rozsiahla je jeho prekladateľská činnosť z ruštiny, najmä však z bulharčiny. Vydal niekoľko desiatok knižných prekladov, ku ktorým napísal erudované doslovy. Pod názvom Slnečná Marica roku 1961 vydal reportážnu knihu o Bulharsku.
O intenzívnom záujme Jána Košku o aktuálne dianie v slovenskej spoločnosti a kultúre svedčia jeho publicistické články. Charakterizuje ich angažovanosť pre ideály demokracie, úcta ku kultúrnym tradíciám svojho národa, záujem o pozitívne javy inonárodných kultúr a zanietenosť za všeľudské hodnoty.
Ján Koška sa svojou mnohostrannou tvorivou aktivitou zaradil medzi významné osobnosti slovenskej vedy a kultúry. Nezastupiteľné miesto mu patrí predovšetkým v rozvoji slovenskej bulharistiky, ktorú pozdvihol na vysokú profesionálnu úroveň. Jeho náhly odchod je pre všetkých, ktorí ho poznali a mali česť s ním spolupracovať, nenahraditeľnou stratou.
Rozlúčka so zosnulým bude dňa 16. mája 2006 o 15.00 hod. v Bratislave na cintoríne v Petržalke.
Ústav svetovej literatúry SAV
KONDOLENČNÁ KNIHA