Priatelia a obrancovia - Bjørnson a Seton-Watson
24. 6. 2010 | videné 1394-krát
Na Ministerstve zahraničných vecí SR v Bratislave bol 22. júna medzinárodný seminár o diele Bjørnstjerna Bjørnsona a Roberta Williama Setona-Watsona pod názvom Priatelia a obrancovia.
Organizátormi podujatia boli Historický ústav SAV, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ústav svetovej literatúry SAV, Britské veľvyslanectvo v Bratislave a Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva v Bratislave. Zúčastnili sa na ňom štátna tajomníčka MZV SR Diana Štrofová, člen Predsedníctva SAV Miroslav Morovics, britský veľvyslanec Michael Roberts a nórska veľvyslankyňa Trine Skymoen.
Medzinárodný seminár bol venovaný životu a dielu dvoch významných spisovateľov nórskeho a britského pôvodu Bjørnstjerna Bjørnsona a Roberta Williama Setona-Watsona s názvom "Priatelia a obrancovia". Uskutočnil sa pod záštitou ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Významní slovenskí i medzinárodní prednášatelia predstavili históriu týchto dvoch spisovateľov, ktorí sa významným spôsobom podieľali na presadzovaní záujmov Slovákov a ďalších malých národov v Rakúsko-Uhorsku.
Štátna tajomníčka MZV SR Diana Štrofová povedala, že seminár sa uskutočňuje v roku, keď si pripomíname významné jubileá dvoch priateľov a ochrancov Slovákov 100. výročie úmrtia Bjørnstjerna Bjørnsona a 130. výročie narodenia Roberta Williama Setona-Watsona. Spomenula najvýznamnejšie aktivity a diela oboch osobností v prospech Slovákov.
Potom Diana Štrofová pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia odovzdala Zlatú plaketu Ministerstva zahraničných vecí SR in memoriam britskému spisovateľovi R. W. Setonovi-Watsonovi. Cenu prevzala jeho vnučka.
Nórska veľvyslankyňa v SR Trine Skymoen zdôraznila, že Bjørnsonova podpora Slovákom vychádzala z jeho principiálneho postoja proti utláčaniu. Bol predovšetkým zanieteným obhajcom utláčaných národov, preto bojoval za ich právo používať svoj materinský jazyk. "Odlúčiť deti od ich materinského jazyka je totožné s ich odtrhnutím od prsníka svojej matky", zdôraznila Skymoen slová tohto významného nórskeho spisovateľa oceneného Nobelovou cenou za literatúru.
"Seton-Watsonov príspevok k slovenskej štátnosti nie je dostatočne známy súčasnej generácii, pričom práve Seton-Watson upozornil na tragédiu v Černovej z roku 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku," povedal o. i. britský veľvyslanec na Slovensku Michael Roberts. Seton-Watson, povedal ďalej britský veľvyslanec, bol jedným z tých, ktorí stáli za zrodom Československa, patril medzi tých, ktorí robili dejiny.
Prvú časť medzinárodného seminára organizátori venovali Bjørnstjernovi Bjørnsonovi a jeho aktivitám proti národnostnému útlaku v Rakúsko-Uhorsku. Profesor politológie z Univerzity v Oslo Bernt Hagtvet v príspevku sa sústredil na časť Bjørnsonových aktivít v období rokov 1890 až 1910. Vyzdvihol najmä jeho v oblasti ochrany minoritných práv a vládu zákona v európskej politike. Pohľad na tvorbu Bjørnstjerna Bjørnsona a preklady jeho diel do slovenčiny bol jadrom príspevku Milana Žitného z Ústavu svetovej literatúry SAV. Aspektom prekladovej recepcie B. Bjørnsona na Slovensku sa venovala Eva Bubnášová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako odznelo v príspevkoch, práce B. Bjørnsona na Slovensku nie sú také známe ako by bolo vhodné predpokladať, preklady síce existujú, ale celý vedecký a výskumný proces by si žiadal prehĺbiť.
Druhú časť podujatia organizátori venovali Robertovi Williamovi Setonovi-Watsonovi, známeho aj pod pseudonymom Scotus Viator. Dušan Kováč z Historického ústavu SAV v príspevku hovoril najmä o postojoch Setona-Watsona k národnostnému útlaku v Uhorsku. Zaoberal sa aj o jeho podiele na zrode Československa, pričom na konkrétnych výsledkoch výskumu poukázal na prínos k významným zmenám na Slovensku. Zástupkyňa riaditeľa Historického ústavu SAV Edita Ivaničková, ktorá garantovala seminár za jedného z hlavných organizátorov, nadviazala na príspevok Dušana Kováča. Seton-Watson v medzivojnovom období podnikal mnohé aktivity najmä v politickej oblasti, pričom sa sútredil na vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi.
Hosť z Českej republiky, český historik, univerzitný profesor, pôsobiaci v Ústave českých dejín Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe, prof. Jan Rychlík doplnil príspevky popredných slovenských historikov o činnosť Setona-Watsona období druhej svetovej vojny so zameraním na slovenskú otázku.
Slovenský historik prof. Roman Holec, pôsobiaci na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v príspevku poukázal na maďarskú historiografiu Setona-Watsona. Zdôraznil, že v Maďarsku sa o tomto vedcovi, spisovateľovi a ochrancovi práv nevyjadrujú s obdivom a pristupujú k nemu ako k nepriateľovi Maďarov. Možnože nové výskumy v Maďarsku prinesú viac objektivity o tejto mimoriadnej osobnosti života a dejín strednej Európy.
Organizátormi podujatia boli Historický ústav SAV, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ústav svetovej literatúry SAV, Britské veľvyslanectvo v Bratislave a Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva v Bratislave. Zúčastnili sa na ňom štátna tajomníčka MZV SR Diana Štrofová, člen Predsedníctva SAV Miroslav Morovics, britský veľvyslanec Michael Roberts a nórska veľvyslankyňa Trine Skymoen.
Medzinárodný seminár bol venovaný životu a dielu dvoch významných spisovateľov nórskeho a britského pôvodu Bjørnstjerna Bjørnsona a Roberta Williama Setona-Watsona s názvom "Priatelia a obrancovia". Uskutočnil sa pod záštitou ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Významní slovenskí i medzinárodní prednášatelia predstavili históriu týchto dvoch spisovateľov, ktorí sa významným spôsobom podieľali na presadzovaní záujmov Slovákov a ďalších malých národov v Rakúsko-Uhorsku.
Štátna tajomníčka MZV SR Diana Štrofová povedala, že seminár sa uskutočňuje v roku, keď si pripomíname významné jubileá dvoch priateľov a ochrancov Slovákov 100. výročie úmrtia Bjørnstjerna Bjørnsona a 130. výročie narodenia Roberta Williama Setona-Watsona. Spomenula najvýznamnejšie aktivity a diela oboch osobností v prospech Slovákov.
Potom Diana Štrofová pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia odovzdala Zlatú plaketu Ministerstva zahraničných vecí SR in memoriam britskému spisovateľovi R. W. Setonovi-Watsonovi. Cenu prevzala jeho vnučka.
Nórska veľvyslankyňa v SR Trine Skymoen zdôraznila, že Bjørnsonova podpora Slovákom vychádzala z jeho principiálneho postoja proti utláčaniu. Bol predovšetkým zanieteným obhajcom utláčaných národov, preto bojoval za ich právo používať svoj materinský jazyk. "Odlúčiť deti od ich materinského jazyka je totožné s ich odtrhnutím od prsníka svojej matky", zdôraznila Skymoen slová tohto významného nórskeho spisovateľa oceneného Nobelovou cenou za literatúru.
"Seton-Watsonov príspevok k slovenskej štátnosti nie je dostatočne známy súčasnej generácii, pričom práve Seton-Watson upozornil na tragédiu v Černovej z roku 1907 ako dôsledok národnostného útlaku v Uhorsku," povedal o. i. britský veľvyslanec na Slovensku Michael Roberts. Seton-Watson, povedal ďalej britský veľvyslanec, bol jedným z tých, ktorí stáli za zrodom Československa, patril medzi tých, ktorí robili dejiny.
Prvú časť medzinárodného seminára organizátori venovali Bjørnstjernovi Bjørnsonovi a jeho aktivitám proti národnostnému útlaku v Rakúsko-Uhorsku. Profesor politológie z Univerzity v Oslo Bernt Hagtvet v príspevku sa sústredil na časť Bjørnsonových aktivít v období rokov 1890 až 1910. Vyzdvihol najmä jeho v oblasti ochrany minoritných práv a vládu zákona v európskej politike. Pohľad na tvorbu Bjørnstjerna Bjørnsona a preklady jeho diel do slovenčiny bol jadrom príspevku Milana Žitného z Ústavu svetovej literatúry SAV. Aspektom prekladovej recepcie B. Bjørnsona na Slovensku sa venovala Eva Bubnášová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako odznelo v príspevkoch, práce B. Bjørnsona na Slovensku nie sú také známe ako by bolo vhodné predpokladať, preklady síce existujú, ale celý vedecký a výskumný proces by si žiadal prehĺbiť.
Druhú časť podujatia organizátori venovali Robertovi Williamovi Setonovi-Watsonovi, známeho aj pod pseudonymom Scotus Viator. Dušan Kováč z Historického ústavu SAV v príspevku hovoril najmä o postojoch Setona-Watsona k národnostnému útlaku v Uhorsku. Zaoberal sa aj o jeho podiele na zrode Československa, pričom na konkrétnych výsledkoch výskumu poukázal na prínos k významným zmenám na Slovensku. Zástupkyňa riaditeľa Historického ústavu SAV Edita Ivaničková, ktorá garantovala seminár za jedného z hlavných organizátorov, nadviazala na príspevok Dušana Kováča. Seton-Watson v medzivojnovom období podnikal mnohé aktivity najmä v politickej oblasti, pričom sa sútredil na vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi.
Hosť z Českej republiky, český historik, univerzitný profesor, pôsobiaci v Ústave českých dejín Filozofickej fakulty Karlovej Univerzity v Prahe, prof. Jan Rychlík doplnil príspevky popredných slovenských historikov o činnosť Setona-Watsona období druhej svetovej vojny so zameraním na slovenskú otázku.
Slovenský historik prof. Roman Holec, pôsobiaci na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, v príspevku poukázal na maďarskú historiografiu Setona-Watsona. Zdôraznil, že v Maďarsku sa o tomto vedcovi, spisovateľovi a ochrancovi práv nevyjadrujú s obdivom a pristupujú k nemu ako k nepriateľovi Maďarov. Možnože nové výskumy v Maďarsku prinesú viac objektivity o tejto mimoriadnej osobnosti života a dejín strednej Európy.