Ohrozeným gaštanom na Slovensku svitá nová nádej
25. 5. 2010 | videné 3849-krát
Pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen, Pobočky biodrevín Nitra v týchto dňoch organizujú na ich záchranu rozsiahle akcie.
Gaštan jedlý je na Slovensku od roku 1976 ohrozený mikroskopickou hubou Cryphonectria parasitica, ktorá spôsobuje rakovinu kôry gaštana jedlého.
V ohrození je aj jedna z najväčších lokalít tejto kultúrnej dreviny v Modrokamenskej oblasti. Z celkového počtu cca 3500 starých, v minulosti dobre plodiacich stromov, je poškodených asi 80%.
Mestu Modrý Kameň sa podarilo získať z eurofondov v spolupráci so samosprávou v maďarskom Nagymarosi cezhraničný projekt s názvom V „24 hodine“ spoločne za záchranu miestnych gaštanov jedlých.
Cieľom projektu podľa vyjadrenia doc. Ing. Gabriely Juhásovej, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen je prezentovať pestovateľom gaštana jedlého metódu biologickej ochrany, aby ich získali na spoluprácu pri realizácii ochranných opatrení. Základom biologickej ochrany je nájsť v prírode nevirulentnú tzv. hypovirulentnú formu huby Cryphonectria parasitica. Po sérii laboratórnych postupov sa z hypovirulentných kmeňov vyrobia očkovacie pasty, alebo pelety, ktorými sa ošetria rakovinové rany. Ošetrenie rakovinových rán je teoreticky jednoduché – oveľa zložitejšia je jej realizácia. Rakovinové rany sa utvárajú nielen na kmeni ale v celej korune stromu. Rana sa musí ošetriť priamo na mieste, kde sa vyskytuje. Ošetrenie starých a mohutných stromov je preto veľmi náročné, môžu to robiť len pracovníci, ktorí majú oprávnenie na výškové ,práce.
V rámci riešenia cezhraničného projektu (HUSK - CHESTNUTSAVE) v Modrom Kameni sa založila na 3000m2 pokusná plocha. Odstránili sa všetky suché a vysokým stupňom poškodené stromy. Zo stromov poškodených 1 až 3 stupňom sa vypestovala huba Cryphonectria parasitica a priebežne sa robia laboratórne práce. Ich výsledkom bude očkovacia látka, ktorá sa použije na ošetrenie rakovinových rán. Tento istý postup dodržiavajú aj v Nagymarosi.
Významnou časťou projektu je aj príprava študijných materiálov pre pestovateľov gaštana jedlého, pre ktorých je pripravený cyklus prednášok o pestovaní a ochrane tejto dreviny. Založí sa web stránka, kde pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen zverejnia doterajšie výsledky výskumu gaštana jedlého a budú odpovedať na otázky záujemcom na uvedenú tému.
Doteraz obidve samosprávy zabezpečili podrobné hodnotenie poškodenia gaštana jedlého ešte v roku 2007. Výsledky tohto hodnotenia potvrdili, že je veľmi dôležité na dotknutých územiach postupovať jednotne. Spoločne vytýčené ciele a štruktúra projektu sú dobrým základom pre záchranu tejto dreviny v Modrokamenskej oblasti a následne aj na ďalších územiach Slovenska. Finančné prostriedky pre slovenskú stranu (s ohľadom na plánované úlohy) predstavujú 44,5% z celkového objemu projektu
Na základe doterajších poznatkov je reálny predpoklad, že táto huba do Modrého Kameňa dostala práve z Maďarska. Spolupráca pri riešení tejto problematiky je podľa slov doc. Juhásovej prospešná, pretože v Maďarsku majú oveľa lepšie výsledky s liečením gaštana jedlého ako na Slovensku. Tzv. hypovirulentné kmene, ktoré sa používajú na liečenie rakovinových rán na napadnutých stromov sa v Maďarsku vyskytujú masovo, stromy sa tam na viacerých lokalitách liečia bez zásahu človeka. Huba Cryphonectria parasitica sa do Maďarska dostala zo Srbska a Slovinska, cca o 10 rokov skôr ako sa objavila na Slovensku. Neskôr sa preniesli k nim aj hypovirulentné kmene. Na Slovensku sa zatiaľ hypovirulentné izoláty tejto huby vyskytujú len sporadicky.
Projekt je dôležitý aj preto, že po tejto prvej etape sa bude kontinuálne pracovať na ďalšej oveľa náročnejšej etape, ktorou je likvidácia suchých a vysokým stupňom poškodených stromov v Modrom Kameni a tým i samotných ohnísk nákazy. Na to sa však musia získať ďalšie prostriedky vo výške najmenej 1 milión eur (30 miliónov korún).
Gaštan jedlý patrí medzi vyhľadávané ovocné dreviny. Na Slovensku sa pestuje oddávna a tu žijúcemu obyvateľstvu poskytoval bohatú úrodu jedlých plodov. Plody obsahujú cenné výživné látky a majú jedinečnú a len pre toto ovocie príznačnú chuť. V súčasnosti sa stále zvyšuje význam gaštana jedlého ako základnej suroviny v potravinovom reťazci. Vo vyspelom potravinárskom priemysle stále patrí medzi vyhľadávané a cenné ovocie, po ktorom sa každoročne zvyšuje dopyt. Drevo sa kvalitou vyrovná drevu dubovému. Je ľahko spracovateľné, štiepateľné, jadro dobre odoláva hnilobe. Možno z neho získať aj celulózu a umelé vlákno. Horí takmer bez dymu a má vysoký obsah tanínu. Z listov zbieraných pred a v priebehu kvitnutia sa robí čaj, ktorý sa predáva ako Castaneae folium. Je veľmi účinný proti kašľu. Plody sa konzumujú priamo a v mnohých mestách vôňa pečených gaštanov na jeseň vyvoláva zvláštnu náladu. V krajinách, kde sa gaštan jedlý pestuje na obrovských plochách (Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko) vo veľkom využíva na výrobu cukríkov a ako náplne do bonbónov. Existuje mnoho receptov na výrobu cukrárenských výrobkov. Na Slovensku už niekoľko rokov sa s týmito výrobkami môžu návštevníci oboznámiť na Gaštanových slávnostiach v Modrom Kameni, ktorú organizuje Mesto Modrý Kameň a Občianske združenie SATIVA. Odbornú časť - seminár o pestovaní a ochrane gaštana jedlého pripravujú pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen.
Na Slovensku je zaznamenaných 237 lokalít gaštana jedlého, z nich sa rakovina kôry vyskytuje na 44 lokalitách a v rámci nich na 147 stanovištiach. Ak sa získajú dobré výsledky pri realizácii projektu HUSK pod názvom CHESTNUTSAVE, iste to bude povzbudením pre pestovateľov, aby svojim gaštanom venovali väčšiu pozornosť ako doteraz. Ekológovia sa aj s vakcínami vrátia do gaštanice v júni. Prvé príznaky ozdravného procesu by sa mali na stromoch prejaviť do šiestich mesiacov.
Pripravila: Soňa Klamová
Gaštan jedlý je na Slovensku od roku 1976 ohrozený mikroskopickou hubou Cryphonectria parasitica, ktorá spôsobuje rakovinu kôry gaštana jedlého.
V ohrození je aj jedna z najväčších lokalít tejto kultúrnej dreviny v Modrokamenskej oblasti. Z celkového počtu cca 3500 starých, v minulosti dobre plodiacich stromov, je poškodených asi 80%.
Mestu Modrý Kameň sa podarilo získať z eurofondov v spolupráci so samosprávou v maďarskom Nagymarosi cezhraničný projekt s názvom V „24 hodine“ spoločne za záchranu miestnych gaštanov jedlých.
Cieľom projektu podľa vyjadrenia doc. Ing. Gabriely Juhásovej, CSc. z Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen je prezentovať pestovateľom gaštana jedlého metódu biologickej ochrany, aby ich získali na spoluprácu pri realizácii ochranných opatrení. Základom biologickej ochrany je nájsť v prírode nevirulentnú tzv. hypovirulentnú formu huby Cryphonectria parasitica. Po sérii laboratórnych postupov sa z hypovirulentných kmeňov vyrobia očkovacie pasty, alebo pelety, ktorými sa ošetria rakovinové rany. Ošetrenie rakovinových rán je teoreticky jednoduché – oveľa zložitejšia je jej realizácia. Rakovinové rany sa utvárajú nielen na kmeni ale v celej korune stromu. Rana sa musí ošetriť priamo na mieste, kde sa vyskytuje. Ošetrenie starých a mohutných stromov je preto veľmi náročné, môžu to robiť len pracovníci, ktorí majú oprávnenie na výškové ,práce.
V rámci riešenia cezhraničného projektu (HUSK - CHESTNUTSAVE) v Modrom Kameni sa založila na 3000m2 pokusná plocha. Odstránili sa všetky suché a vysokým stupňom poškodené stromy. Zo stromov poškodených 1 až 3 stupňom sa vypestovala huba Cryphonectria parasitica a priebežne sa robia laboratórne práce. Ich výsledkom bude očkovacia látka, ktorá sa použije na ošetrenie rakovinových rán. Tento istý postup dodržiavajú aj v Nagymarosi.
Významnou časťou projektu je aj príprava študijných materiálov pre pestovateľov gaštana jedlého, pre ktorých je pripravený cyklus prednášok o pestovaní a ochrane tejto dreviny. Založí sa web stránka, kde pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen zverejnia doterajšie výsledky výskumu gaštana jedlého a budú odpovedať na otázky záujemcom na uvedenú tému.
Doteraz obidve samosprávy zabezpečili podrobné hodnotenie poškodenia gaštana jedlého ešte v roku 2007. Výsledky tohto hodnotenia potvrdili, že je veľmi dôležité na dotknutých územiach postupovať jednotne. Spoločne vytýčené ciele a štruktúra projektu sú dobrým základom pre záchranu tejto dreviny v Modrokamenskej oblasti a následne aj na ďalších územiach Slovenska. Finančné prostriedky pre slovenskú stranu (s ohľadom na plánované úlohy) predstavujú 44,5% z celkového objemu projektu
Na základe doterajších poznatkov je reálny predpoklad, že táto huba do Modrého Kameňa dostala práve z Maďarska. Spolupráca pri riešení tejto problematiky je podľa slov doc. Juhásovej prospešná, pretože v Maďarsku majú oveľa lepšie výsledky s liečením gaštana jedlého ako na Slovensku. Tzv. hypovirulentné kmene, ktoré sa používajú na liečenie rakovinových rán na napadnutých stromov sa v Maďarsku vyskytujú masovo, stromy sa tam na viacerých lokalitách liečia bez zásahu človeka. Huba Cryphonectria parasitica sa do Maďarska dostala zo Srbska a Slovinska, cca o 10 rokov skôr ako sa objavila na Slovensku. Neskôr sa preniesli k nim aj hypovirulentné kmene. Na Slovensku sa zatiaľ hypovirulentné izoláty tejto huby vyskytujú len sporadicky.
Projekt je dôležitý aj preto, že po tejto prvej etape sa bude kontinuálne pracovať na ďalšej oveľa náročnejšej etape, ktorou je likvidácia suchých a vysokým stupňom poškodených stromov v Modrom Kameni a tým i samotných ohnísk nákazy. Na to sa však musia získať ďalšie prostriedky vo výške najmenej 1 milión eur (30 miliónov korún).
Gaštan jedlý patrí medzi vyhľadávané ovocné dreviny. Na Slovensku sa pestuje oddávna a tu žijúcemu obyvateľstvu poskytoval bohatú úrodu jedlých plodov. Plody obsahujú cenné výživné látky a majú jedinečnú a len pre toto ovocie príznačnú chuť. V súčasnosti sa stále zvyšuje význam gaštana jedlého ako základnej suroviny v potravinovom reťazci. Vo vyspelom potravinárskom priemysle stále patrí medzi vyhľadávané a cenné ovocie, po ktorom sa každoročne zvyšuje dopyt. Drevo sa kvalitou vyrovná drevu dubovému. Je ľahko spracovateľné, štiepateľné, jadro dobre odoláva hnilobe. Možno z neho získať aj celulózu a umelé vlákno. Horí takmer bez dymu a má vysoký obsah tanínu. Z listov zbieraných pred a v priebehu kvitnutia sa robí čaj, ktorý sa predáva ako Castaneae folium. Je veľmi účinný proti kašľu. Plody sa konzumujú priamo a v mnohých mestách vôňa pečených gaštanov na jeseň vyvoláva zvláštnu náladu. V krajinách, kde sa gaštan jedlý pestuje na obrovských plochách (Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko) vo veľkom využíva na výrobu cukríkov a ako náplne do bonbónov. Existuje mnoho receptov na výrobu cukrárenských výrobkov. Na Slovensku už niekoľko rokov sa s týmito výrobkami môžu návštevníci oboznámiť na Gaštanových slávnostiach v Modrom Kameni, ktorú organizuje Mesto Modrý Kameň a Občianske združenie SATIVA. Odbornú časť - seminár o pestovaní a ochrane gaštana jedlého pripravujú pracovníci Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen.
Na Slovensku je zaznamenaných 237 lokalít gaštana jedlého, z nich sa rakovina kôry vyskytuje na 44 lokalitách a v rámci nich na 147 stanovištiach. Ak sa získajú dobré výsledky pri realizácii projektu HUSK pod názvom CHESTNUTSAVE, iste to bude povzbudením pre pestovateľov, aby svojim gaštanom venovali väčšiu pozornosť ako doteraz. Ekológovia sa aj s vakcínami vrátia do gaštanice v júni. Prvé príznaky ozdravného procesu by sa mali na stromoch prejaviť do šiestich mesiacov.
Pripravila: Soňa Klamová