Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

.

Slovenskí podnikatelia v EÚ

22. 3. 2010 | videné 2296-krát
"Podnikateľské prostredie v EÚ" – to bola téma posledného Eurofóra s členom hospodárskeho a socálneho výboru EÚ a zároveň prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska Jánom Oravcom,PhD.

Zorganizovalo ho Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied. Prezident Združenia Ján Oravec odpovedal na otázky Tlačového odboru SAV:

  • V čom spočíva význam jednotného chápania širokého pojmu podnikateľské prostredie v priestore EÚ?


  • Podnikateľské prostredie v EÚ sa dnes skladá z podnikateľských prostredí 27 členských krajín EÚ a z legislatívy EÚ, z ktorej sa časť snaží vytvoriť jednotný vnútorný trh EÚ, pričom iná časť legislatívy EÚ ho zasa narúša. V súčasnosti sa uvádza, že až 80 % legislatívnej aktivity na úrovni jednotlivých členských krajín má svoj pôvod v EÚ legislatíve. Aj z tohto pohľadu je preto pre podnikateľov veľmi dôležité,aby EÚ legislatíva, ktorá vytvára rámec pre podnikateľské prostredie v celej EÚ, spĺňala základnú požiadavku: aby odstraňovala ešte stále existujúce bariéry pre pohyb 4 základných ekonomických slobôd: slobodu pohybu tovarov, kapitálu, služieb a pracovných síl, teda tých slobôd, ktoré stáli pri zrode EÚ. Nie všetka EÚ legislatíva túto požiadavku spĺňa. Navyše, pri aplikácii EÚ legislatívy členskými krajinami sa stretávame s celým radom neduhov, ktoré sa opakujú tak často, že už majú svoje označenie. Ako príklad uvediem tzv. gold plating, teda aj u nás známu techniku sprísňovania (vinou snaživých úradníkov či niektorých nátlakových skupín, spotrebiteľských či ochranárskych združení) ustanovení EÚ smerníc pri ich preberaní do nášho právneho rámca, alebo cherry-picking, teda preberanie len tých častí smerníc, ktoré domácim vládam vyhovujú a ignorovanie iných, ktoré im nevyhovujú.

  • Aké sú špecifiká slovenského podnikateľského prostredia v rámci EÚ.


  • Slovensko je v porovnaní s tzv. starými členskými krajinami EÚ ešte stále relatívne málo výkonnou ekonomikou a chudobnou krajinou. Preto je pre nás ešte dôležitejšie mať priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré nám pomôže dobiehať vyspelejšie krajiny. Z tohto pohľadu nie je podnikateľské prostredie len pre podnikateľov, ale v ešte väčšej miere pre občanov ako spotrebiteľov, ktorí jeho prostredníctvom budú mať lepšie vyhliadky na vyššiu životnú úroveň a kvalitnejšie tovary a služby.

  • Čo vymedzuje pojem "dobré" podnikateľské prostredie, aké výhody a riziká so sebou prináša?


  • Definícia "dobrého" alebo priaznivého podnikateľského prostredia je veľmi dôležitá. Často totiž rôzni ľudia, ktorí tento pojem používajú, majú na mysli niečo úplne iné. Pre jedných je podnikateľské prostredie dobré vtedy, ak je dobré pre nich, pre ich firmu, či pre ich odvetvie. A často sa tomu snažia napomôcť prostredníctvom vládou a parlamentom schválených privilégií, výnimiek, zvýhodnení a pod. Takto chápané podnikateľské prostredie však v žiadnom prípade nemožno považovať za dobré. Je deformované selektívnou politikou zvýhodnení, ktoré poskytujú konkurenčnú výhodu vybraným podnikom či odvetviam. Ide to na úkor všetkých ostatných, ktorí sú znevýhodnení. Priaznivé podnikateľské prostredie je teda prostredie, ktoré vytvára rovnako priaznivé podmienky pre všetkých, bez ohľadu na to odkiaľ pochádzajú, akú majú právnu formu, veľkosť atď. Túto elementárnu pravdu dnes nechápe veľa politikov zodpovedných za hospodársku politiku, ale aj veľa podnikateľov, ktorí krátkozrako uprednostňujú „dobré“ prostredie pre seba. Pokiaľ sa toto nezmení, tak skoro sa zásadného zlepšenia podnikateľského prostredia nedočkáme.

  • Aké najčastejšie problémy prináša harmonizácia verzus konkurencia pri vytváraní podnikateľského prostredia v rámci EÚ.


  • Dnes existujú dve základné – a zároveň úplne protikladné – predstavy o tom, ako by sa malo vyvíjať podnikateľské prostredie v EÚ. Jednou je harmonizácia, druhou vnútorná konkurencia v rámci EÚ. Hoci pre budúcnosť EÚ a jej členských krajín by bolo životne dôležité, aby si zachovala vnútornú konkurenciu, prevládajúcou tendenciou dneška je tlak na harmonizáciu, ktorý sa pretavil aj do schválenej Lisabonskej zmluvy. Jej oficiálnym zdôvodnením je urýchlenie integračných procesov. Neoficiálnym a tým skutočným dôvodom je ale najmä snaha odborov a politikov z tzv. starých členských krajín zabrániť presunu ekonomických aktivít z ich krajín do krajín východnej Európy, ktoré poskytujú nižšie náklady a lepšie podmienky pre podnikanie. Ak by sa zharmonizovali napr. dane či mzdy na úrovni Francúzska či Nemecka, bol by to určite účinný spôsob, ako presunu fabrík v rámci EÚ zabrániť. Bol by to ale krok, ktorý by nás výrazne poškodil, pretože by zastavil prísun investorov k nám a nastavil by základné parametre ekonomiky tak vysoko, že by nás to mohlo zruinovať. Pochopiteľne, v praxi k takému rozhodnutiu nepríde, pretože to – zatiaľ - nie je možné bez nášho súhlasu, ale tento príklad ilustruje, kam vedie harmonizácia.

    Harmonizácia je hľadanie kompromisného rozhodnutia politickým rozhodnutím, ktoré by vždy bolo v prospech „silnejších“, v prípade nášho príkladu by harmonizácia viedla k vyššiemu daňovému zaťaženiu a mzdovým nákladom než by bolo vhodné nielen pre nás, ale aj pre celú EÚ.
    S konkurenciou je to úplne opačne: aj pri zachovaní vnútornej konkurencie dochádza postupne k zbližovaniu napr. daňových sadzieb či miezd, konkurencia ich však tlačí k nižším priemerným úrovniam. A to by bolo nielen v našom záujme, ale najmä v záujme celej EÚ. Ak si totiž v EÚ zlikvidujeme vnútornú konkurenciu, túto hybnú silu, bez ktorej nie je možná a predstaviteľná konkurencieschopná ekonomika, sami si pod sebou podrežeme konár, na ktorom všetci sedíme a v súťaži na globálnych trhoch sa definitívne zaradíme medzi porazených. Ešte stále však dúfam, že sa v poslednej chvíli spamätáme a že sa tak napokon nestane. Máme na to potenciál, musíme však vytvoriť podmienky na jeho realizáciu.

    Pripravila: S. Klamová