Hradiská severného Potisia – Hradisko Zemplín
17. 9. 2009 | videné 2808-krát
Na konferencii tohto mena prezentovali vedci nové poznatky o zemplínskom hradisku. Usporiadalo ju košické pracovisko Archeologického ústavu SAV spolu s ďalšími piatimi organizáciami a obcou Zemplín.
Obec Zemplín patrí k významným stredoeurópskym archeologickým náleziskám. Jej intravilán a blízke okolie bolo intenzívne osídľované od mladšej doby kamennej. K aj dnes v teréne neprehliadnuteľným pamiatkam patrí návršie Hradisko na východnom okraji obce s dobre zachovaným valovým opevnením. Strategicky výhodná poloha bola od 5. tisícročia pred Kr. opakovane využívaná pre osídlenie, ale opevnená bola až v 1. stor. pred Kr. V tom čase vznikol na území dnešnej obce sídliskový komplex s etnicky zmiešaným keltsko-dáckym obyvateľstvom. Komplex pozostával z hradiska obklopeného menšími výrobnými osadami.
Od konca 9. až do 11. stor. využili priestor niekdajšieho keltsko-dáckeho hradiska Slovania. Staršie valové opevnenie na východnej strane doplnili a po celom obvode spevnili. Na mieste slovanského hradiska vznikol neskôr hrad. Hradisko v 11. storočí a hrad do konca 13. storočia patrili uhorským kráľom. Bola to významná pevnosť na severnej hranici formujúceho sa uhorského štátu, sídlo župana a centrum komitátu Zemplín. V súčasnosti sa venuje hradisku v Zemplíne zvýšená pozornosť. Urobilo sa nové zameranie celého návršia a spracúvajú sa archeologické nálezy zo starších výskumov.
Archeologický ústav SAV, pracovisko Košice v spolupráci s Ústavom geodézie, kartografie a geografických informačných systémov, Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity (FBERG TU) v Košiciach, Pamiatkovým úradom SR, Slovenskou archeologickou spoločnosťou podporenou Radou SVTS a obcou Zemplín usporiadali 4. septembra 2009 v Kráľovskom Chlmci medzinárodnú konferenciu pod názvom Hradiská severného Potisia – Hradisko Zemplín. Záštitu nad konferenciou prevzal podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý sa v roku 1984 tiež podieľal na archeologickom výskume v Zemplíne. Na konferencii sa zúčastnili archeológovia z Poľska, Ukrajiny, Slovenska a prizvaní hostia z Odboru kultúry Košického samosprávneho kraja a Kultúrneho centra Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci.
Cieľom konferencie bola prezentácia nových poznatkov o zemplínskom hradisku a vyvolanie diskusie ako túto významnú pamiatku dostať do povedomia širšej verejnosti. Pracovné rokovanie bolo v budove tzv. Župného domu, ktorý bol až do začiatku 90-tych rokov využívaný ako sýpka. Dnes je už čiastočne rekonštruovaný, ale o jeho histórii sa vie veľmi málo. Pravdepodobne je pozostatkom väčšej stavby, ktorej dispozíciu môže objasniť iba archeologický výskum. Miesto sme zvolili práve pre jeho zvláštnu atmosféru.
Pracovné rokovanie bolo rozdelené na tri časti. Prvá časť bola venovaná prezentácii výstupu čiastkovej úlohy projektu agentúry VEGA č.1/0179 Priestorová vizualizácia keltsko-dáckeho a včasnostredovekého hradiska Zemplín využitím moderných informačných technológií. Jeho nositeľom je Ústav geodézie, kartografie a geografických informačných systémov, FBERG TU v Košiciach a spoluriešiteľom Archeologický ústav SAV (AÚ SAV).
Prednášky sa zaoberali osídlením polohy Hradisko od praveku až po vrcholný stredovek (L. Luštíková / E. Miroššayová, AÚ SAV), výsledkami nového geodetického zamerania hradiska, priestorovou vizualizáciou nálezov (J. Sabová / K. Pukanská, Ústav geodézie, kartografie a geografických informačných systémov, FBERG TU) a perspektívami ďalšieho výskumu, dokumentácie, prezentácie a ochrany (M. Pristáš, Pamiatkový úrad SR). Výsledky geofyzikálnych meraní v severnej časti hradiska a okolí tzv. Župného domu boli dokumentované na posteri (J. Tirpák, AÚ SAV).
V druhej časti rokovania sa hovorilo o možnosti ako propagovať a využiť archeologické náleziská pre širšiu verejnosť. Prínosom bola prednáška Jána Gancarského, riaditeľa Podkarpatského múzea v poľskom Krosne, ktorý na hradisku Wały Królewskie v Trzcinici (jv. Poľsko) a v priestore pod ním buduje archeologický skanzen Karpatská Trója.
V tretej časti odzneli prednášky o výsledkoch výskumu na Somotorskej hore v Somotore, románskeho kostola v Malej Bare a kaštieľa v Borši (J. Chovanec, Vlastivedné múzeum Trebišov) a o výšinnom sídlisku „typu Zemplín“ v Nitre (G. Březinová, AÚ SAV. Blok prednášok kolegov z Užhorodskej univerzity v Užhorode bol venovaný dáckym hradiskám horného Potisia, predovšetkým novým odborne zaujímavým nálezom z dáckeho hradiska Malá Kopaňa (V. Kotigoroško), písomným prameňom o hradoch (O. Gomoljak) a keramickým komplexom z 10. – 12. storočia (I. Prochnenko) z územia Zakarpatskej Ukrajiny.
Po ukončení rokovania sa účastníci presunuli na hradisko a prezreli si vnútorný areál a valové opevnenie.
Text: Elena Miroššayová, AÚ SAV
Foto: Alica Marková, Ivan Kuzma
Obec Zemplín patrí k významným stredoeurópskym archeologickým náleziskám. Jej intravilán a blízke okolie bolo intenzívne osídľované od mladšej doby kamennej. K aj dnes v teréne neprehliadnuteľným pamiatkam patrí návršie Hradisko na východnom okraji obce s dobre zachovaným valovým opevnením. Strategicky výhodná poloha bola od 5. tisícročia pred Kr. opakovane využívaná pre osídlenie, ale opevnená bola až v 1. stor. pred Kr. V tom čase vznikol na území dnešnej obce sídliskový komplex s etnicky zmiešaným keltsko-dáckym obyvateľstvom. Komplex pozostával z hradiska obklopeného menšími výrobnými osadami.
Od konca 9. až do 11. stor. využili priestor niekdajšieho keltsko-dáckeho hradiska Slovania. Staršie valové opevnenie na východnej strane doplnili a po celom obvode spevnili. Na mieste slovanského hradiska vznikol neskôr hrad. Hradisko v 11. storočí a hrad do konca 13. storočia patrili uhorským kráľom. Bola to významná pevnosť na severnej hranici formujúceho sa uhorského štátu, sídlo župana a centrum komitátu Zemplín. V súčasnosti sa venuje hradisku v Zemplíne zvýšená pozornosť. Urobilo sa nové zameranie celého návršia a spracúvajú sa archeologické nálezy zo starších výskumov.
Archeologický ústav SAV, pracovisko Košice v spolupráci s Ústavom geodézie, kartografie a geografických informačných systémov, Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity (FBERG TU) v Košiciach, Pamiatkovým úradom SR, Slovenskou archeologickou spoločnosťou podporenou Radou SVTS a obcou Zemplín usporiadali 4. septembra 2009 v Kráľovskom Chlmci medzinárodnú konferenciu pod názvom Hradiská severného Potisia – Hradisko Zemplín. Záštitu nad konferenciou prevzal podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý sa v roku 1984 tiež podieľal na archeologickom výskume v Zemplíne. Na konferencii sa zúčastnili archeológovia z Poľska, Ukrajiny, Slovenska a prizvaní hostia z Odboru kultúry Košického samosprávneho kraja a Kultúrneho centra Medzibodrožia a Použia v Kráľovskom Chlmci.
Cieľom konferencie bola prezentácia nových poznatkov o zemplínskom hradisku a vyvolanie diskusie ako túto významnú pamiatku dostať do povedomia širšej verejnosti. Pracovné rokovanie bolo v budove tzv. Župného domu, ktorý bol až do začiatku 90-tych rokov využívaný ako sýpka. Dnes je už čiastočne rekonštruovaný, ale o jeho histórii sa vie veľmi málo. Pravdepodobne je pozostatkom väčšej stavby, ktorej dispozíciu môže objasniť iba archeologický výskum. Miesto sme zvolili práve pre jeho zvláštnu atmosféru.
Pracovné rokovanie bolo rozdelené na tri časti. Prvá časť bola venovaná prezentácii výstupu čiastkovej úlohy projektu agentúry VEGA č.1/0179 Priestorová vizualizácia keltsko-dáckeho a včasnostredovekého hradiska Zemplín využitím moderných informačných technológií. Jeho nositeľom je Ústav geodézie, kartografie a geografických informačných systémov, FBERG TU v Košiciach a spoluriešiteľom Archeologický ústav SAV (AÚ SAV).
Prednášky sa zaoberali osídlením polohy Hradisko od praveku až po vrcholný stredovek (L. Luštíková / E. Miroššayová, AÚ SAV), výsledkami nového geodetického zamerania hradiska, priestorovou vizualizáciou nálezov (J. Sabová / K. Pukanská, Ústav geodézie, kartografie a geografických informačných systémov, FBERG TU) a perspektívami ďalšieho výskumu, dokumentácie, prezentácie a ochrany (M. Pristáš, Pamiatkový úrad SR). Výsledky geofyzikálnych meraní v severnej časti hradiska a okolí tzv. Župného domu boli dokumentované na posteri (J. Tirpák, AÚ SAV).
V druhej časti rokovania sa hovorilo o možnosti ako propagovať a využiť archeologické náleziská pre širšiu verejnosť. Prínosom bola prednáška Jána Gancarského, riaditeľa Podkarpatského múzea v poľskom Krosne, ktorý na hradisku Wały Królewskie v Trzcinici (jv. Poľsko) a v priestore pod ním buduje archeologický skanzen Karpatská Trója.
V tretej časti odzneli prednášky o výsledkoch výskumu na Somotorskej hore v Somotore, románskeho kostola v Malej Bare a kaštieľa v Borši (J. Chovanec, Vlastivedné múzeum Trebišov) a o výšinnom sídlisku „typu Zemplín“ v Nitre (G. Březinová, AÚ SAV. Blok prednášok kolegov z Užhorodskej univerzity v Užhorode bol venovaný dáckym hradiskám horného Potisia, predovšetkým novým odborne zaujímavým nálezom z dáckeho hradiska Malá Kopaňa (V. Kotigoroško), písomným prameňom o hradoch (O. Gomoljak) a keramickým komplexom z 10. – 12. storočia (I. Prochnenko) z územia Zakarpatskej Ukrajiny.
Po ukončení rokovania sa účastníci presunuli na hradisko a prezreli si vnútorný areál a valové opevnenie.
Text: Elena Miroššayová, AÚ SAV
Foto: Alica Marková, Ivan Kuzma