Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Eurokomisár Vladimír Špidla (vpravo) a hlavný organizátor Eurofóra doc. Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV.

Európsky cieľ je plná zamestnanosť

23. 12. 2008 | videné 2439-krát
Predvianočné Eurofórum EÚ SAV venovalo pozornosť zamestnanosti a pomoci Európskeho sociálneho fondu pre Slovensko.

V zasadacej miestnosti Domu Európskej únie (Európske informačné centrum) v Bratislave bolo 22. decembra Eurofórum, ktoré usporiadali Ekonomický ústav SAV a Zastúpenie Európskej komisie (EK) v Slovenskej republike. Hlavným hosťom bol člen Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovné príležitosti Vladimír Špidla.

Vedúca Zastúpenia EK v SR Andrea Elscheková-Matisová na úvod Eurofóra informovala o novom spôsobe spolupráce Ekonomického ústavu SAV so Zastúpením EK v tematických oblastiach hospodárskych otázok Európy. Na predvianočnom stretnutí hovorili o dvoch témach. O politika zamestnanosti EÚ a jej relevancii pri znižovaní dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku a o Európskom sociálnom fonde a možnosti jeho využitia pri znižovaní dlhodobej nezamestnanosti v SR. Zúčastnila sa na ňom aj podpredsedníčka SAV Viera Rosová.

Na úvod prvej témy Vladimír Špidla upozornil, že zamestnanosť, napriek úzkym vzťahom na ekonomiku, je koncepcia politická a sociálna. "V rámci štruktúry Európskej únie existuje cieľ- plná zamestnanosť," povedal eurokomisár. "To znamená, že žiadny človek nie je natrvalo vyradený z trhu práce. Ďalej, moderná európska spoločnosť je založená na aktivite, ktorá umožňuje fungovanie sociálnych väzieb a sociálnych systémov. Preto európskou politikou je začleniť čo najviac ľudí do ekonomickej aktivity. Pravdou je, že medzi členskými krajinami EÚ sú podstatné rozdiely. Kandidátske krajiny majú približne 70 percent podielu na trhu práce z ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Slovensko má minimálne dvadsaťpercentnú rezervu na trhu práce."

Eurokomisár Vladimír Špidla tiež povedal, že v slovenskej nezamestnanosti je prítomný silný štrukturálny prvok, o charakteristikách ktorého sa oplatí premýšľať, najmä z akého konca by ho bolo možné politicky využiť.

Vlastníctvo bytov a mobilita ľudí

Okrúhly stôl pokračoval diskusiou, v ktorej vystúpili poprední odborníci z politického, spoločenského a hospodárskeho života Slovenska. Poslankyňa NR SR Oľga Nachtmannová upriamila pozornosť na možnosti presunu ľudí za prácou v rámci Slovenska. Upozornila, že nevhodnou bytovou politikou, keď prevažná väčšina bytov je vo vlastníctve občanov, je odchod za pracou do iného regiónu zložitejší, pričom nájomné bývanie je v súčasnosti iba okrajové. Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti hovoril o vplyve súčasnej krízy na trh práce predovšetkým ako možnosti na ďalšie vzdelávanie či rekvalifikáciu.

Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Milan Šikula zdôraznil, že systém fungovania ekonomiky má prirodzené väzby a charakteristiky sociálneho rozmeru. podčiarkol význam ekonomickej aktivity, ktorá znamená najhumánnejší spôsob kultivácie využívania ľudského faktora.

Riešeniu otázok nezamestnanosti prostredníctvom uvoľnenia niektorých podmienok pre podnikateľov, napríklad odstránenie hraníc pracovného času, či odstránene ďalších smerníc, ktoré bránia zvyšovaniu zamestnanosti sa zaoberal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Dhodobá nezamestnosť a trenie na trhu práce

Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Sihelský poukázal na niektoré aspekty dlhodobej nezamestnanosti. Zdôraznil, že na Slovensku máme veľké regionálne rozdiely v možnostiach zamestnávania ľudí. Štatistika Ústredia práce ukazuje, pokračoval Ján Sihelský, že u nás sú vážne problémy v rodinnej nezamestnanosti, ktorá tvorí práve veľkú skupinu dlhodobo nezamestnaných. Riešenie vidí v ich motivácii smerom k mobilite, t.j. hľadania si zamestnania mimo región svojho bydliska.

O problematike zamestnávania ľudí vo veku nad 50 rokov hovoril predseda Vedeckej rady Ekonomického ústavu SAV doc. Viliam Páleník. Z oblasti teórie informoval o treniach na trhu práce, ktoré vznikajú najmä pri strate zamestnania alebo pri hľadaní práce. Kým sa človek opätovne nastúpi do práce, prebehne mnoho udalostí, ktoré práve n trhu práce pôsobia ako trecie plochy.

Ľubica Gajdošová z odboru implementácie lisabonskej stratégie zamestnanosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR načrtla históriu zamestnávania a zamestnanosti na Slovensku. Vysvetlila princípy týchto vzťahov v priereze rokov od polovice minulého storočia.

Vzdelávanie zamestnancov v podmienkach SR

Diskusia v druhej časti okrúhleho stola sa orientovala na Európsky sociálny fond. Ivan Okáli z Ekonomického ústavu SAV hovoril o problémoch malých a stredných podnikateľov na Slovensku. Napríklad vzdelávanie zamestnancov. Podľa neho veľké firmy si môžu vytvoriť možnosti na vzdelávanie svojich zamestnancov, menšie firmy sú odkázané na vzdelávanie, ktoré zabezpečuje štát. A práve to je problém Slovenska, pretože štát nevenuje pozornosť odbornému vzdelávaniu v tzv. učňovských školách.

Riaditeľ EÚ SAV prof. Milan Šikula v ďalšej časti hovoril o globalizácii, o tom, že ekonomická moc prekračuje hranice štátov, pričom politická moc, otázky demokracie, sociálne, environmentálne, ostávajú v národných rámcoch. Mnoho problémov tak ostáva vo vnútri štátu, čo ovplyvňuje riešenia v rôznych kontextoch.