Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vystúpenia parazitológov a epidemiológov pozorne sledovali (sprava) riaditeľ Parazitologického ústavu Branislav  Peťko, riaditeľ IVVL v Košiciach Jozef Pokorný, predseda Slovenskej parazitologickej spoločnosti Pavol Dubinský a riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dunajskej Strede Dušan Rajský...

Komáre - nová hrozba pre zdravie...

14. 11. 2008 | videné 7443-krát
...konštatovali to parazitológovia v Košiciach na odbornej - ale i tlačovej - konferencii venovanej dvom slovenským epidemiológom.

Slovenská parazitologická spoločnosť pri SAV s partnerskými inštitúciami zo SAV, univerzít, veterinárstva a zdravotníctva organizovali v dňoch 3.- 5. novembra 2008 v Košiciach konferenciu Prírodne ohniskové nákazy. Bola venovaná nedožitým 85. narodeninám prof. MUDr. Emila Kmetyho, DrSc. a prof. MUDr. Rastislava Pospíšila, CSc. - dvom nestorov epidemiológie na Slovensku.

Parazitológom, organizátorom odborných podujatí, sa doteraz na spropagovanie nosných tém mimoriadne osvedčili tlačové besedy. Redaktori z médií, pôsobiacich v Košiciach vedia, že sa vždy oboznámia s nejakou novinkou, ktorá bude veľmi príťažlivá pre ich divákov, poslucháčov i čitateľov, a preto na tlačovú besedu venovanú tomuto odbornému podujatiu ešte počas prvého dňa, prišli naozaj v hojnom počte.

Tentoraz sa riaditeľ Parazitologického ústavu SAV v Košiciach doc. Branislav Peťko, CSc., jeho kolegyňa - odborníčka na zoonózy Martina Miterpáková a Násir Jalili z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zamerali na komáre. Odborník na tropické choroby Násir Jalili, pôvodom z Afganistanu, novinárov najprv prekvapil výbornou slovenčinou (žije u nás už 18 rokov) a potom upozornením, že ochorenie na maláriu je potenciálne možné aj v našich končinách. Zatiaľ sú akútne ohrození tí, ktorí vycestovali do rizikových (malarických) oblastí, akou je predovšetkým subsaharská Afrika i juhovýchodná Ázia.

Na území Slovenska sa malária vyskytovala endemicky ešte v prvej polovici minulého storočia. Posledný pacient s autochtónnou maláriou na Slovensku bol registrovaný v r. 1959. V roku 1963 bola malária na Slovensku vyhlásená za zlikvidovanú. Potom až do roku 1990 sme ju zaznamenali ako importovanú, najmä u cudzincov. Po revolúcii si ju priniesli predovšetkým naši občania z ciest po svete. "Zaznamenali sme importovanú maláriu zhruba u piatich občanov Slovenska ročne, jedna mladá žena z východného Slovenska na ňu dokonca zomrela," povedal doktor Jalili. "Podľa WHO je maláriou ohrozená takmer polovica ľudstva, v 109 krajinách sveta, rok čo rok sa zaznamenáva 1-2 miliónov úmrtí." Pôvodcami sú parazitické prvoky rodu Plasmodium a prenášačmi komáre rodu Anopheles, z ktorých 18 druhov sa vyskytuje v Európe a z nich 6 aj na Slovensku. Stačí, ak si komár sadne na človeka infikovaného plazmódiami, "pohostí sa" jeho krvou a potom ide "na hostinu" na iného jedinca. Je osožné vedieť, že po prvých príznakoch, ako sú bolesť hlavy, svalov, zvracanie nasleduje malarický záchvat s triaškou, vysokou horúčkou a kŕčmi. Pri tropickej malárii zlyháva mozog a obličky. Bez liečby sa záchvaty opakujú.

Európski odborníci sa začali obávať návratu tejto choroby, lebo sa znovu vyskytli prípady autochtónnej malárie napr. v Turecku, Grécku, Bulharsku, Taliansku, Rusku, na Ukrajine, aj inde. Môže byť len otázkou času, kedy sa tak stane u nás. Nutnou podmienkou však je importovanie živých plasmódií na Slovensko ľuďmi s akútnou maláriou, napr. turistami, imigrantami a pod., na ktorých by sa napili krvi "domáce" komáre rodu Anopheles. Tie by potom mohli šíriť plazmódiá na ďalších ľudí a vytvoriť ohnisko endemickej malárie na Slovensku.

"Vyše desať rokov nikto nesledoval výskyt komárov na východnom Slovensku," poznamenal Násir Jalili, ktorý je od roku 1997 odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR na boj proti kalamitnému výskytu komárov: "Som rád, že vďaka grantu už dva roky spolupracujeme s Parazitologickým ústavom SAV na sledovaní komárov hlavne na juhu Slovenska."

Komáre sú prenášačom aj dirofilariózy, ktorá môže viesť k oslepnutiu alebo poškodeniu ciev v pľúcach. Ako uviedla Martina Miterpáková, ide o úplne nové parazitárne ochorenie ľudí a zvierat na Slovensku. Jej pôvodcom sú nitkovité červy rodu Dirofilaria., ktorých prvé nálezy u psov na Slovensku sú z roku 2005. Larvy nitkovitých červov prenášajú komáre na psy, ale i na človeka, u ktorého sa môže vyskytnúť podkožná, očná alebo pľúcna forma. "Zatiaľ sa na Slovensku vyskytli len dva prípady tohto ochorenia u ľudí, jeden bol diagnostikovaný v roku 2007 a druhý v tomto roku. Alarmujúce však je, že pri prvom rozsiahlom výskume sme zistili výskyt týchto parazitov až u 35 percent psov, vyšetrených na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Následne sme zistili, že až 50 percent psov služobných plemien má tohto parazita," uviedla Martina Miterpáková. Doložila, že u zvierat sa ako účinné preventívne opatrenie i ako liečba osvedčilo podávanie antihelmintík. U ľudí ako prevencia slúži používanie repelentných prípravkov proti komárom, eliminácia kalamitného výskytu komárov a redukcia nákazy v populácii psov.

Obaja odborníci – Násir Jalili aj Martina Miterpáková – vystúpili na konferencii "Prírodne ohniskové nákazy", ktorá sa konala za účasti 65 slovenských a 12 zahraničných účastníkov z okolitých krajín v Inštitúte vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach. Konferenciu otvoril doc. Branislav Peťko, po ňom k účastníkom prihovoril predseda Slovenskej parazitologickej spoločnosti pri SAV profesor Pavol Dubinský, ocenený v tomto roku štátnym vyznamenaním Pribinov kríž.

Cieľom odbornej konferencie bolo zhrnutie doterajších poznatkov o výskyte prírodne-ohniskových nákaz na Slovensku a v strednej Európe na základe vlastných výsledkov výskumu a načrtnutie dopadov klimatických zmien na šírenie týchto nákaz u nás. Celkove odznelo 36 odborných prednášok, k nahliadnutiu bolo inštalovaných 25 posterových prezentácií.

Bližšie informácie na:www.saske.sk

Text a foto: Katarína Čižmáriková
Foto (2) – internet