Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Najvýznamnejším hosťom sympózia bol prof. A.W. Wolfendale. Na snímke je pri prezentácii výsledkov, ktoré ukazujú veľké otázniky nad súvislosťami medzi kozmickým žiarením a nízkou oblačnosťou. O tejto otázke sa veľmi intenzívne diskutuje v posledných rokoch. Spoluautormi referátu boli aj slovenskí odborníci.

Košice sú centrom kozmického sveta...

18. 9. 2008 | videné 2384-krát
...povedal svetoznámy vedec A. W. Wolfendale na margo 21. Európskeho sympózia o kozmickom žiarení v Košiciach (9.- 12. 9. 2008).

Aula maxima a priľahlé priestory Technickej univerzity v Košiciach patrili minulý týždeň takmer 150-tim fyzikom a odborníkom z vedeckých pracovísk a univerzít 28-ich krajín, ktorí sa tu zišli na 21. Európskom sympóziu o kozmickom žiarení (ECRS). Spoločne ho zorganizovali Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, Fakulta elektrotechniky a informatiky TU (FEI TU), Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Slovenská fyzikálna spoločnosť a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Pričom termín a miesto konania boli dohodnuté ešte pred dvoma rokmi a príslušnej vedeckej komunite oznámené už na predchádzajúcom sympóziu v Lisabone v septembri 2006.

Ako nás informoval predseda organizačného výboru ECRS 2008 prof. Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV na košickom ECRS sa vedci zaoberali takými vytipovanými aktuálnymi otázkami ako sú napr. vzťahy kozmického žiarenia k životnému prostrediu, energetické častice a magnetosféra Zeme, častice v heliosfére, slnečno-zemské vzťahy na rôznych časových škálach, kozmické žiarenie vysokých energií v rôznych energetických oblastiach, interakcie častíc vysokých energií, astronómia gama žiarenia a hovorilo sa tiež európskych projektoch vzťahujúcich sa na kozmické žiarenie.

Na sympóziu sa zúčastnili mnohí významní vedci z tejto oblasti výskumu ako aj mladí vedeckí pracovníci. Najvýznamnejším hosťom sympózia bol bezpochyby svetoznámy britský astrofyzik prof. Sir Arnold Whittaker Wolfendale, predseda IAC (International Advisory Committee), ktorého prínos pri výskume kozmických častíc, najmä muonov, v spolupráci s indickými a japonskými vedcami znamená prielom v ich poznaní a prof. Wolfendala radí medzi svetové špičky v tejto výskumnej oblasti. Obrovský význam majú aj jeho výskumy gama žiarenia, najmä pre pochopenie základných otázok pôvodu a existencie vesmíru, Zeme aj ľudstva. S košickými vedcami z Ústavu experimentálnej fyziky SAV spolupracuje najmä pri výskume vzťahu medzi kozmickým žiarením a oblačnosťou. Ale k vzácnym hosťom patril aj Dr. Peter Kiraly, podpredseda IAC (International Advisory Committee) ECRS.

Stretnutia každé dva roky

"Európske sympóziá o kozmickom žiarení (ECRS) sa konajú každé dva roky. Prvé bolo súčasne v Berne a Lodži v r. 1968. V bývalom Československu bolo len jedno, a to práve v Košiciach v roku 1984. Na týchto sympóziách sa prezentujú dôležité nové výsledky štúdia kozmického žiarenia, získané predovšetkým v laboratóriách európskych krajín, ale aj inde vo svete. Sú tiež vynikajúcou príležitosťou pre diskusie o aktuálnych aspektoch výskumu kozmického žiarenia, ktorého storočnicu objavenia si čoskoro pripomenieme. A v neposlednom rade je to tiež fórum na diskusie o možnej spolupráci v tomto výskume", zdôrazňuje rôzne aspekty týchto významných vedeckých stretnutí prof. Kudela, pre ktorého bolo tohtoročné sympózium ECRS v poradí už deviate. Opýtali sme sa preto, ktoré z nich bolo preňho najpamätnejšie?

"Pre mňa osobne je najpamätnejším moje celkom prvé sympózium v roku 1978 v Kieli. Ale pre nás, pre Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV, je asi dodnes najdôležitejším sympózium, ktoré bolo v roku 1982 v Ríme. Na tom som sa síce nezúčastnil, ale kolega z Ruska na ňom informoval o prvom meraní odozvy od slnečných neutrónov na zemskom povrchu. A to sa robilo práve u nás, na Slovensku, v observatóriu ÚEF SAV na Lomnickom štíte, kde dodnes pracuje neutrónový monitor. Jeho úlohou je detekovať a zaznamenávať minútu po minúte neutróny vznikajúce interakciou kozmického žiarenia s časticami v horných vrstvách zemskej atmosféry. Tento neutrónový monitor je dodnes súčasťou celosvetovej siete podobných zariadení," hovorí s neskrývanou hrdosťou prof. Karel Kudela.

A prečo Košice?...

Možno práve vďaka neutrónovému monitoru dodávajúcemu informácie o kozmickom žiarení do celého sveta, sir Arnold Wolfendal na otázku denníka Korzár prečo boli za miesto konania tohtoročného sympózia vybrané znovu Košice, odpovedal s úsmevom, že "...preto, lebo sú centrom kozmického sveta. A už vážnejšie dodal, že košický Ústav experimentálnej fyziky je významným európskym a svetovým pracoviskom v oblasti výskumu kozmického žiarenia, ktoré dosahuje unikátne vedecké výsledky v rámci širokej medzinárodnej spolupráce". (Kurzíva – citát z článku "Európske sympózium o kozmickom žiarení (rm)", Korzár 10. 9. 2008).

Text: Adela Štrpková
Foto: Ján Baláž
Text pod fotografie: Karel Kudela