Galileo štartuje... A čo Slovensko?
2. 7. 2008 | videné 2124-krát
Európsky parlament v Bruseli 12. júna zorganizoval public hearing o európskom satelitnom navigačnom systéme GALILEO.
Akcii pod názvom GALILEO/EGNOS applications and services - The way forward predsedal slovenský europoslanec Ján Hudacký, člen výboru ITRE pre priemysel, výskum a energetiku. Zo Slovenska sa na nej zúčastnili aj prof. Ján Hefty zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Účelom akcie bolo oboznámiť verejnosť s projektom Galileo a nespočetnými aplikáciami satelitných navigačných technológií pre každodenný život modernej spoločnosti. Na vybudovanie systému Európska komisia vyčlenila 3,405 miliardy eur, z nich je 400 miliónov k dispozícii cez Siedmy rámcový program EÚ. Systém vybudujú v rokoch 2007-2013, pričom na verejnej súťaži o dodávky sa môžu zúčastniť firmy a inštitúcie z celej EÚ. V záujme rovnosti šancí Európska komisia obmedzila podiel dodávok veľkých konzorcií na 60%, o zvyšných 40% sa môžu uchádzať malé a stredné podniky.
V nadväznosti na bruselskú akciu europoslanec Ján Hudacký navštívil Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach, ktoré sa satelitnými technológiami zaoberá už 35 rokov a prispelo k početným vesmírnym misiám viacerých svetových kozmických agentúr, predovšetkým ruskej RKA, európskej ESA a čínskej CNSA. Účelom návštevy bola diskusia o problémoch slovenskej kozmickej vedy a technológie v kontexte európskej vesmírnej politiky, o existujúcej infraštruktúre a know-how v tejto oblasti a ich využití pre ďalší rozvoj kozmických aktivít na Slovensku.
"Zásadným problémom Slovenska je malý podiel výstupov s vysokou pridanou hodnotou na jeho hospodárskom raste. Ak má Slovensko naďalej ekonomicky rásť a udržať sa medzi vyspelými krajinami, nemôže svoju ekonomiku stavať len na montážnych linkách zahraničných investorov, ale musí sa orientovať na znalostnú ekonomiku, založenú na vzdelanosti, výskume a vývoji," zdôraznil Ján Hudacký počas diskusie.
Kozmické technológie sú v znalostnej ekonomike príkladom par excellence na využitie vedy pre bežný život. Spomeňme satelitnú televízia, meteorologické spravodajstvo, diaľkový prieskum, telekomunikácie, navigačné systémy. Významný je aj kozmický materiálový výskum, mnoho vynikajúcich materiálov, pôvodne vyvinutých pre kozmické aplikácie, našlo bohaté využitie v každodennom živote. K nim patrí napríklad známy teflon, nemenej významné sú mnohé ďalšie špičkové plasty, zliatiny či keramické materiály.
"My sa v rámci základného výskumu snažíme prebádať najmä komplexné fyzikálne vzťahy systému Slnko – Zem. Podmienky v kozme, dané hlavne variabilnou slnečnou aktivitou, tvoria tzv. kozmické počasie s odvekým vplyvom na pozemské životné prostredie, jeho význam však rastie s technologickým rozvojom a kozmickými letmi. Galileo nepochybne zohrá významnú rolu aj v základnom kozmickom výskume, my by sme ho radi využili ako aktívnu súčasť monitoringu kozmického počasia," povedal prof. Karel Kudela, vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF.
Rozvoj kozmického priemyslu na Slovensku rozhodne nie je utopickou víziou, ale nutnosťou, ktorej sa skôr-neskôr nevyhneme. Aj keď je košické pracovisko dobre známe v zahraničí, kde sa podieľalo na mnohých kozmických misiách, podporu kozmických aktivít na Slovensku hodnotí ako minimálnu. Prirodzenou cestou, ako naštartovať kozmické aktivity slovenských výskumných, vzdelávacích a priemyselných subjektov na širšej báze, by bola oficiálna spolupráca Slovenska s Európskou kozmickou agentúrou ESA a snaha o neskoršie riadne členstvo. "V tomto nás už riadne predbehli všetci okolití susedia – Česko, Poľsko, Maďarsko, ba aj Rumunsko. Česká republika je vôbec najďalej, už v roku 2009 bude riadnym členom. My sa na projektoch ESA zatiaľ podieľame len nepriamo, cez zahraničných partnerov," poznamenal na margo problému Ján Baláž, vedecký pracovník ÚEF. "Ak by sa ale situácia pohla týmto smerom a slovenské subjekty by sa mohli začať priamo podieľať na kozmických projektoch ESA, radi sa podelíme o naše dlhoročné technologické či organizačné skúsenosti,“ doplnil. Zatiaľ je však Slovensko na mape krajín ESA len bielym miestom...
Niekoľko zaujímavých stránok k projektu Galileo:
http://www.gsa.europa.eu
http://www.galileo-masters.eu
http://www.esa.int/esaNA/galileo.html
http://www.navobs.com
http://www.galileoconf.eu
Foto: J.Baláž, I.Strhárský, archív ESA
Akcii pod názvom GALILEO/EGNOS applications and services - The way forward predsedal slovenský europoslanec Ján Hudacký, člen výboru ITRE pre priemysel, výskum a energetiku. Zo Slovenska sa na nej zúčastnili aj prof. Ján Hefty zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Účelom akcie bolo oboznámiť verejnosť s projektom Galileo a nespočetnými aplikáciami satelitných navigačných technológií pre každodenný život modernej spoločnosti. Na vybudovanie systému Európska komisia vyčlenila 3,405 miliardy eur, z nich je 400 miliónov k dispozícii cez Siedmy rámcový program EÚ. Systém vybudujú v rokoch 2007-2013, pričom na verejnej súťaži o dodávky sa môžu zúčastniť firmy a inštitúcie z celej EÚ. V záujme rovnosti šancí Európska komisia obmedzila podiel dodávok veľkých konzorcií na 60%, o zvyšných 40% sa môžu uchádzať malé a stredné podniky.
V nadväznosti na bruselskú akciu europoslanec Ján Hudacký navštívil Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach, ktoré sa satelitnými technológiami zaoberá už 35 rokov a prispelo k početným vesmírnym misiám viacerých svetových kozmických agentúr, predovšetkým ruskej RKA, európskej ESA a čínskej CNSA. Účelom návštevy bola diskusia o problémoch slovenskej kozmickej vedy a technológie v kontexte európskej vesmírnej politiky, o existujúcej infraštruktúre a know-how v tejto oblasti a ich využití pre ďalší rozvoj kozmických aktivít na Slovensku.
"Zásadným problémom Slovenska je malý podiel výstupov s vysokou pridanou hodnotou na jeho hospodárskom raste. Ak má Slovensko naďalej ekonomicky rásť a udržať sa medzi vyspelými krajinami, nemôže svoju ekonomiku stavať len na montážnych linkách zahraničných investorov, ale musí sa orientovať na znalostnú ekonomiku, založenú na vzdelanosti, výskume a vývoji," zdôraznil Ján Hudacký počas diskusie.
Kozmické technológie sú v znalostnej ekonomike príkladom par excellence na využitie vedy pre bežný život. Spomeňme satelitnú televízia, meteorologické spravodajstvo, diaľkový prieskum, telekomunikácie, navigačné systémy. Významný je aj kozmický materiálový výskum, mnoho vynikajúcich materiálov, pôvodne vyvinutých pre kozmické aplikácie, našlo bohaté využitie v každodennom živote. K nim patrí napríklad známy teflon, nemenej významné sú mnohé ďalšie špičkové plasty, zliatiny či keramické materiály.
"My sa v rámci základného výskumu snažíme prebádať najmä komplexné fyzikálne vzťahy systému Slnko – Zem. Podmienky v kozme, dané hlavne variabilnou slnečnou aktivitou, tvoria tzv. kozmické počasie s odvekým vplyvom na pozemské životné prostredie, jeho význam však rastie s technologickým rozvojom a kozmickými letmi. Galileo nepochybne zohrá významnú rolu aj v základnom kozmickom výskume, my by sme ho radi využili ako aktívnu súčasť monitoringu kozmického počasia," povedal prof. Karel Kudela, vedúci Oddelenia kozmickej fyziky ÚEF.
Rozvoj kozmického priemyslu na Slovensku rozhodne nie je utopickou víziou, ale nutnosťou, ktorej sa skôr-neskôr nevyhneme. Aj keď je košické pracovisko dobre známe v zahraničí, kde sa podieľalo na mnohých kozmických misiách, podporu kozmických aktivít na Slovensku hodnotí ako minimálnu. Prirodzenou cestou, ako naštartovať kozmické aktivity slovenských výskumných, vzdelávacích a priemyselných subjektov na širšej báze, by bola oficiálna spolupráca Slovenska s Európskou kozmickou agentúrou ESA a snaha o neskoršie riadne členstvo. "V tomto nás už riadne predbehli všetci okolití susedia – Česko, Poľsko, Maďarsko, ba aj Rumunsko. Česká republika je vôbec najďalej, už v roku 2009 bude riadnym členom. My sa na projektoch ESA zatiaľ podieľame len nepriamo, cez zahraničných partnerov," poznamenal na margo problému Ján Baláž, vedecký pracovník ÚEF. "Ak by sa ale situácia pohla týmto smerom a slovenské subjekty by sa mohli začať priamo podieľať na kozmických projektoch ESA, radi sa podelíme o naše dlhoročné technologické či organizačné skúsenosti,“ doplnil. Zatiaľ je však Slovensko na mape krajín ESA len bielym miestom...
Niekoľko zaujímavých stránok k projektu Galileo:
http://www.gsa.europa.eu
http://www.galileo-masters.eu
http://www.esa.int/esaNA/galileo.html
http://www.navobs.com
http://www.galileoconf.eu
Foto: J.Baláž, I.Strhárský, archív ESA