Zimné kliešte Slovenského krasu
13. 2. 2008 | videné 4266-krát
Parazitologický ústav SAV v Košiciach na tlačovej besede informoval o kliešťoch, ktoré sú nebezpečné aj cez zimu.
Že po zimnom spánku s nástupom teplých jarných dní ožívajú aj kliešte, je známe. Málokto však vie, že na Slovensku máme aj kliešte, ktoré sú aktívne v zimných mesiacoch. V utorok 5. februára parazitológovia usporiadali stretnutie s novinármi po niekoľkých návštevách Slovenského krasu, kde našli nielen tzv. zimné kliešte, ale aj niektoré iné druhy, priskoro zobudené teplým počasím. Riaditeľ ústavu doc. Branislav Peťko a vedecká pracovníčka Viktória Majláthová pripravili zaujímavú prezentáciu, ktorá utvrdila novinárov a prostredníctvom nich aj verejnosť v tom, že kliešte môžu byť nebezpečné tiež v zime.
Kliešte v zime v Zádielskej doline
Dospelé samičky kliešťa lesostepného, odborne Haemaphysalis inermis, číhajú na svojich hostiteľov aj v zimných mesiacoch, od októbra do júna, kým ich potomstvo - larvy a nymfy - sa vyvíjajú od jari do jesene. Samček zase číha na hostiteľov preto, aby tam našiel cicajúcu samičku a počas jej hodovania ju oplodnil. Kliešť lesostepný je niečo menší a svetlejší ako kliešť obyčajný, od ktorého sa na prvý pohľad líši okrúhlejším bruškom. Kliešť obyčajný sa podobá jablkovému jadierku.
Už slovenský názov "kliešť lesostepný" prezrádza, kde sa s ním môžeme stretnúť. Sú to suchšie lesostepné biotopy na juhu Slovenska. Jednou z atraktívnych a turisticky známych oblastí, kde sa vyskytuje, je Slovenský kras. Kliešť lesostepný patrí medzi rarity aj Zádielskej doliny, kde spestruje pomerne bohatý zoznam vzácnych až endemických druhov živočíchov i rastlín.
Kliešť lesostepný však nie je jediný externý kliešť, s ktorým sa počas roka môžeme stretnúť v Slovenskom krase. Je ich tam celé kvarteto. Žije tu aj jeho blízky príbuzný kliešť stepný (Haemaphysalis punctata), ktorý uprednostňuje ešte suchšie stepné biotopy, lúky s rozptýleným krovím. V Slovenskom krase sa tiež vyskytuje pijak stepný, náš najväčší kliešť, priam obor medzi kliešťami. Patrí do rodu Dermacentor. Jeho hnedo-biele sfarbenie chrbtového štítka mu vyslúžilo prezývku "maskáčový kliešť". Tiež uprednostňuje suchšie stepné oblasti s rozptýlenou krovitou vegetáciou a Slovenský kras je jeho najznámejšou lokalitou na Slovensku. Kliešťové kvarteto dopĺňa nám všetkým dobre známy kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý má radšej listnaté lesy, no nepohrdne ani tienistými pásmi krovia Slovenského krasu.
Možno si niekto pomyslí, či sa tieto kliešte nepobijú medzi sebou, keď sa vyskytujú na rovnakom území a navyše číhajú na tých istých hostiteľov. Múdra príroda to zariadila tak, že im podelila miesta výskytu i ročné obdobia. Vedci tento fenomén pomenovali "ekologická nika". Podelenie si času hodovania nazvali "sezónnou nikou" a "priestorovú niku" na Slovensku prezrádzajú ich slovenské názvy: stepný, lesostepný, lužný, obyčajný. A to nie je všetko. Podelili si aj hostiteľov - niektorý má radšej cicavce, iný vtáky či dokonca jašterice. Alebo aj všetko naraz.
Kliešť obyčajný má rád mierne teplé a mierne vlhké prostredie listnatých lesov. Prebúdza sa v marci až apríli, v máji a júni je ich v prírode najviac, v horúcich letných mesiacoch má "siestu" a opäť sa preberie počas babieho leta. O niečo otužilejší je pijak stepný. Ten ožíva po roztopení sa snehu koncom februára a v marci, v apríli má vrchol aktivity a k sieste sa uloží po odkvitnutí agátov. Tú na rozdiel od kliešťa obyčajného dodržuje dôkladne. Opäť sa prebudí až v jeseni a môžeme ho stretnúť až do napadnutia snehu a ojedinele i počas miernych zím. V posledných rokoch vplyvom globálneho otepľovania sa jeho zimný spánok výrazne skracuje. Náš prvý spomenutý kliešť lesostepný je ľadovým medveďom medzi kliešťami. Dospelé jedince sú aktívne od októbra do júna a prestávku nemajú ani v zime a nevadia im ani tvrdšie mrazy. Stačí mu trocha teplých slnečných lúčov.
V jarnom období a v jeseni mu čiastočne v suchších stepných biotopoch sekunduje kliešť stepný. V neskorej jeseni a na jar sa môžeme stretnúť so všetkými štyrmi druhmi kliešťov naraz. Ak by sme dobre hľadali, tak v psích búdach, a to aj počas zimy, by sme našli aj piaty druh - kliešťa ježieho. Na rozdiel od predošlých externých (pasienkových) kliešťov je tento hniezdno-norovým druhom. Tých je na Slovensku väčšina a určite sú aj v Zádielskej doline, ktorá národným parkom. Jednou z jej rarít je tiež bohaté spektrum kliešťov.
Z externých slovenských druhov zostali už len dva druhy: kliešť lužný a pijak lužný. Tie si však "máčajú" nohy v lužných lesoch pozdĺž Dunaja a v Medzibodroží.
Na tlačovej besede odznela informácia, že kliešte prenikajú aj do mestských, najmä neudržiavaných parkov a parazitológovia ich už našli v Košiciach, Michalovciach a v Trebišove. Vplyvom klimatických zmien sa na Slovensku posúva hranica ich výskytu stále vyššie, vedci ich objavili v nadmorskej výške 1000 metrov, niektorí dokonca udávajú až 1200 metrov.
Súčasťou tlačovej besedy bol pre záujemcov z radov novinárov aj výjazd priamo do terénu - do Zádielskej doliny.
Spracovala: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková a archív Parazitologického ústavu SAV
Že po zimnom spánku s nástupom teplých jarných dní ožívajú aj kliešte, je známe. Málokto však vie, že na Slovensku máme aj kliešte, ktoré sú aktívne v zimných mesiacoch. V utorok 5. februára parazitológovia usporiadali stretnutie s novinármi po niekoľkých návštevách Slovenského krasu, kde našli nielen tzv. zimné kliešte, ale aj niektoré iné druhy, priskoro zobudené teplým počasím. Riaditeľ ústavu doc. Branislav Peťko a vedecká pracovníčka Viktória Majláthová pripravili zaujímavú prezentáciu, ktorá utvrdila novinárov a prostredníctvom nich aj verejnosť v tom, že kliešte môžu byť nebezpečné tiež v zime.
Kliešte v zime v Zádielskej doline
Dospelé samičky kliešťa lesostepného, odborne Haemaphysalis inermis, číhajú na svojich hostiteľov aj v zimných mesiacoch, od októbra do júna, kým ich potomstvo - larvy a nymfy - sa vyvíjajú od jari do jesene. Samček zase číha na hostiteľov preto, aby tam našiel cicajúcu samičku a počas jej hodovania ju oplodnil. Kliešť lesostepný je niečo menší a svetlejší ako kliešť obyčajný, od ktorého sa na prvý pohľad líši okrúhlejším bruškom. Kliešť obyčajný sa podobá jablkovému jadierku.
Už slovenský názov "kliešť lesostepný" prezrádza, kde sa s ním môžeme stretnúť. Sú to suchšie lesostepné biotopy na juhu Slovenska. Jednou z atraktívnych a turisticky známych oblastí, kde sa vyskytuje, je Slovenský kras. Kliešť lesostepný patrí medzi rarity aj Zádielskej doliny, kde spestruje pomerne bohatý zoznam vzácnych až endemických druhov živočíchov i rastlín.
Kliešť lesostepný však nie je jediný externý kliešť, s ktorým sa počas roka môžeme stretnúť v Slovenskom krase. Je ich tam celé kvarteto. Žije tu aj jeho blízky príbuzný kliešť stepný (Haemaphysalis punctata), ktorý uprednostňuje ešte suchšie stepné biotopy, lúky s rozptýleným krovím. V Slovenskom krase sa tiež vyskytuje pijak stepný, náš najväčší kliešť, priam obor medzi kliešťami. Patrí do rodu Dermacentor. Jeho hnedo-biele sfarbenie chrbtového štítka mu vyslúžilo prezývku "maskáčový kliešť". Tiež uprednostňuje suchšie stepné oblasti s rozptýlenou krovitou vegetáciou a Slovenský kras je jeho najznámejšou lokalitou na Slovensku. Kliešťové kvarteto dopĺňa nám všetkým dobre známy kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý má radšej listnaté lesy, no nepohrdne ani tienistými pásmi krovia Slovenského krasu.
Možno si niekto pomyslí, či sa tieto kliešte nepobijú medzi sebou, keď sa vyskytujú na rovnakom území a navyše číhajú na tých istých hostiteľov. Múdra príroda to zariadila tak, že im podelila miesta výskytu i ročné obdobia. Vedci tento fenomén pomenovali "ekologická nika". Podelenie si času hodovania nazvali "sezónnou nikou" a "priestorovú niku" na Slovensku prezrádzajú ich slovenské názvy: stepný, lesostepný, lužný, obyčajný. A to nie je všetko. Podelili si aj hostiteľov - niektorý má radšej cicavce, iný vtáky či dokonca jašterice. Alebo aj všetko naraz.
Kliešť obyčajný má rád mierne teplé a mierne vlhké prostredie listnatých lesov. Prebúdza sa v marci až apríli, v máji a júni je ich v prírode najviac, v horúcich letných mesiacoch má "siestu" a opäť sa preberie počas babieho leta. O niečo otužilejší je pijak stepný. Ten ožíva po roztopení sa snehu koncom februára a v marci, v apríli má vrchol aktivity a k sieste sa uloží po odkvitnutí agátov. Tú na rozdiel od kliešťa obyčajného dodržuje dôkladne. Opäť sa prebudí až v jeseni a môžeme ho stretnúť až do napadnutia snehu a ojedinele i počas miernych zím. V posledných rokoch vplyvom globálneho otepľovania sa jeho zimný spánok výrazne skracuje. Náš prvý spomenutý kliešť lesostepný je ľadovým medveďom medzi kliešťami. Dospelé jedince sú aktívne od októbra do júna a prestávku nemajú ani v zime a nevadia im ani tvrdšie mrazy. Stačí mu trocha teplých slnečných lúčov.
V jarnom období a v jeseni mu čiastočne v suchších stepných biotopoch sekunduje kliešť stepný. V neskorej jeseni a na jar sa môžeme stretnúť so všetkými štyrmi druhmi kliešťov naraz. Ak by sme dobre hľadali, tak v psích búdach, a to aj počas zimy, by sme našli aj piaty druh - kliešťa ježieho. Na rozdiel od predošlých externých (pasienkových) kliešťov je tento hniezdno-norovým druhom. Tých je na Slovensku väčšina a určite sú aj v Zádielskej doline, ktorá národným parkom. Jednou z jej rarít je tiež bohaté spektrum kliešťov.
Z externých slovenských druhov zostali už len dva druhy: kliešť lužný a pijak lužný. Tie si však "máčajú" nohy v lužných lesoch pozdĺž Dunaja a v Medzibodroží.
Na tlačovej besede odznela informácia, že kliešte prenikajú aj do mestských, najmä neudržiavaných parkov a parazitológovia ich už našli v Košiciach, Michalovciach a v Trebišove. Vplyvom klimatických zmien sa na Slovensku posúva hranica ich výskytu stále vyššie, vedci ich objavili v nadmorskej výške 1000 metrov, niektorí dokonca udávajú až 1200 metrov.
Súčasťou tlačovej besedy bol pre záujemcov z radov novinárov aj výjazd priamo do terénu - do Zádielskej doliny.
Spracovala: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková a archív Parazitologického ústavu SAV