Galéria portrétov predsedov SAV - a nielen o nej
19. 5. 2010 | videné 3597-krát
Inštitúcie si vytvárajú svoje múzeá, galérie a sústreďujú pamiatkové fondy v obdobiach svojej stability a spravidla po pár desiatkach rokov existencie. Ako si túto úlohu plní SAV?
Na Slovensku v takýchto aktivitách spravidla nevynikáme. Súvisí to s dlhými obdobiami bez štátnosti v našej histórii. Príkladom medzi slovenským inštitúciami je Unverzita Komenského - nedávno skompletizovala rozsiahlu galériu portrétov svojich rektorov, ktorá má pohnutú a politicky poznačenú históriu. Slovenská akadémia vied nastúpila podobnú cestu v 70-tych rokoch, v období svojráznej politickej a ekonomickej stability normalizačného obdobia.
V roku 1975 vznikol portrét v poradí druhého predsedu SAV, filozofa Andreja Sirackého, ktorý si vybral maliarku Zuzku Medveďovú (*1897 - †1988), narodenú v Báčskom Petrovcii, kde Siracký predtým dlho pôsobil.
Ďalšie dve zákazky dostal špičkový majster a oficiálny portrétista svojej doby Ladislav Čemický (*1909 - †2000), ktorý v r. 1977 vytvoril obrazy prvého predsedu SAV, pedagóga Ondreja Pavlíka a tretieho v poradí – virológa Dionýza Blaškoviča.
Roku 1978 sa dostala k slovu znova Zuzka Medveďová. Namaľovala štvrtého a piateho predsedu SAV – matematika Štefana Schwarza a kardiológa Karola Šišku. Pamätníkov týchto akcií je málo. Alexander Ujváry, vtedajší riaditeľ sekretariátu Predsedníctva SAV spomína, že "Medveďovú mu niekto odporúčal".
Tieto portréty, či hĺbku a energiu vyžarujúce diela Čemického alebo statické obrazy Medveďovej, ktorej rukopis identifikuje aj laik, majú predsa spoločného menovateľa – cena každého z nich bola 31 250,- Kčs, o čom svedčia pasporty na rube.
Portréty Blaškoviča a nepriazňou osudu postihnutého Šišku, ktorý odstúpil z funkcie predsedu r. 1974 kvôli emigrácii svojho syna, viseli dlho v priestoroch II. oddelenia vied SAV, kam obaja odborne patrili. (Visel tu aj portrét onkológa Viliama Thurzu, ktorý podľa Jána Slezáka namaľovala portrétistka Emília Urbanová (*1952). Portrét je v depozite Úradu SAV.) O ostatných troch portrétoch predsedov SAV sa dlhšie nevedelo.
R. 1997 sa vedúcim Smolenického zámku stal Karol Volner. Otvoril tzv. trinástu komnatu, najvyššiu miestnosť vo veži pod terasou, ktorú mala v minulosti k dispozícii armáda. Bola to pozorovateľňa okolia vrátane jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Našli sa v nej pozostatky po vojakoch, staré "ešusy", a v uzamykateľnej malej miestnosti pod točitým schodišťom portréty Pavlíka, Sirackého a Schwarza. K. Volner, ktorý v zámku pracoval aj predtým, si nepamätá, žeby tieto obrazy niekedy viseli. Kedy a kto ich ukryl sa nezistilo, aj keď obdobie normalizácie napovedá, že mohlo ísť o politické dôvody, osobitne u Ondreja Pavlíka, ktorý upadol do politickej nemilosti a v 50-tych rokoch funkcie predsedu SAV bol zbavený. U ostatných dvoch sa hľadajú takéto dôvody ťažšie.
Nález troch obrazov bol impulzom na vytvorenie galérie predsedov SAV. Na tento účel sa upravila zasadačka na prízemí na Štefanikovej č. 49. Bola príhodná doba, pretože SAV sa postupne stabilizovala a r. 2002 sa konečne schválil zákon o SAV 133/2002 Z.z.
V roku 2001 zhotovil Jan Berger (*1944) portrét prvého porevolučného predsedu SAV, endokrinológa Ladislava Macha a o rok neskôr Milan Rašľa (*1946) portrét druhého predsedu SAV, tiež endokrinológa Branislava Lichardusa. Bolo potrebné domaľovať portrét predsedu SAV – fyzika Vladimíra Hajka. R. 2002 sa toho ujal košický portrétista Štefan Roškoványi (*1946 - †2002), ktorý skoro potom tragicky zahynul. Svižný rukopis portrétu Hajka v košeli zaujme na prvý pohľad. V. Hajko spomína, že obraz vznikol mimoriadne rýchlo.
Kurátorom portrétovania v Bratislave bol podpredseda SAV Ján Slezák, ktorý oslovil Ľudovíta Hološku (*1943) vo veci portrétu ďalšieho predsedu SAV – Štefana Lubyho. Portrét vznikol r. 2006 a odhalený bol po ukončení funkčného obdobia r. 2010.
Medzitým bol do galérie predsedov SAV zaradený – trocha neorganicky ale mimoriadne záslužne - zakladateľ a generálny sekretár Slovenskej akadémie vied a umení, jazykovedec Ľudovít Novák. Bolo to pri jeho storočnici r. 2008. Ľudovít Hološka sa tu pasoval s ťažkým zadaním, maľoval podľa náhodne zachovaných fotografií.
V SAV máme ešte portrét internistu Ladislava Dérera, ktorý je v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV. R. 1958 ho namaľoval národný umelec Ján Mudroch (*1909 - †1968). Pre SAV ho zakúpil Úrad Predsedníctva SAV o rok neskôr za 9 000,- Kčs, oficiálne bol ocenený na trojnásobne vyššiu sumu.
Pri 50. výročí úmrtia Jura Hronca dostal spoluorganizátor spomienkovej konferencie, Matematický ústav SAV, od Hroncovej rodnej obce Gočovo a akademikovho prasynovca Ondreja Hronca kópiu Hroncovho portrétu zo začiatku 40-tych rokov. Autorom originálu je významný slovenský portrétista Maximilián Schurmann (*1890 - †1960).
V dobe, keď kompletná galéria portrétov predsedov nebola ešte na dosah, prišli Zuzana Bartošová z Ústavu dejín umenia SAV a Ján Slezák s ideou vytvoriť kolekciu čiernobielych fotografických zväčšenín s maliarskymi zásahmi Rudolfa Filu. Osem portrétov sme vystavili v zasadačke Predsedníctva SAV na II. poschodí budovy na Štefánikovej ulici. Okrem šiestich predrevolučných predsedov SAV a Ľudovíta Nováka sa do nej dostal predseda SAVU, chemik František Valentín. Vstupy R. Filu sú jeho videním osobnosti modelu. Šišku zdobí silné žlté svetlo pripomínajúce reflektor v operačnej sále, Schwarza matematický výraz, Blaškoviča svojrázne znázornená skrutkovica DNA a p. Vernisáž bola v decembri 2000 a SAV k nej vydala katalóg.
V SAV máme aj busty významných osobností. Vo vestibule Úradu SAV sme odhalili r. 2006 busta Mateja Bela od Alexandra Ilečka (*1937). Bel sa tak stal neoficiálnym patrónom SAV, v čom súperíme s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bel však na svojich "polyhistorických" pleciach obe tieto inštitúcie unesie. ("Kult" Bela sa v SAV udomácnil vďaka sérií diel Encyklopedického ústavu SAV – encyklopédií Beliana.)
Pri storočnici fyzika Dionýza Ilkoviča v januari 2008 umiestnilo Predsedníctvo SAV v spolupráci s Chemickým ústavom SAV a ďalšími ústavmi v ústrednej budove na Dúbravskej ceste vrátane Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý Ilkovič založil, sklenený reliéf nášho významného fyzikálneho chemika a fyzika. Vytvorila ho jeho dcéra akad. sochárka Eva Potfajová.
R. 2006, tesne pred skončením funkčného obdobia vtedajšej vlády SR odhalili sme s ministrom kultúry SR Rudolfom Chmelom bustu Ľudovíta Štúra na budove Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV na Panskej ul. Bolo to v Štúrovom roku 2006 pri 150. výročí jeho úmrtia. Aj túto bustu vytvoril Alexander Ilečko. Na priečelí ústavu nájdeme aj pamätnú tabuľu Hrihorijova S. Skovorodu, ukrajinského filozofa. Tabuľa sa sem dostala pri 280. výročí jeho narodenia. (Skovoroda navštívil vtedajšie Uhorsko ako člen misie, ktorá zabezpečovala pre cársky dvor tokajské víno, a bol aj v Bratislave. Požiadavka Veľvyslanectva Ukrajiny umiestniť na budove túto tabuľu urýchlila snaženie ústavu o bustu L. Štúra.) V riaditeľni ústavu majú okrem toho aj portrét Ľ. Štúra z roku 1958, ktorý získali z fondov SAV r. 1967, keď sa presťahovali do súčasnej budovy na Panskej ulici.
Niektoré ústavy SAV si bustou uctili svojich zakladateľov. Bustu D. Blaškoviča umiestnili vo vestibule Virologického ústavu SAV pri jeho nedožitých 90-tych narodeninách r. 2003. Jej autorom je Boris Môťovský(*1957). Podobne vo vestibule Ústavu pre výskum srdca SAV nájdeme bustu - plaketu Karola Šišku zhotovenú pri jeho 70-tych narodeninách, od Ladislava Ľudovíta Polláka (*1912, †2002), absolventa pražskej školy sochárstva prof. Kafku. V tomto priestore je aj busta Jána Jessenia z roku 1969 od Aliny Fernandy (*1926 - †2002). Dostala sa sem r. 1975 pri nasťahovaní ústavu do novej budovy, predtým bola v evidencii Úradu Predsedníctva SAV.
Na budove SAV na Štefánikovej ul. 49 v Bratislave je jedna z mnohých búst resp. pamätných tabúľ Milana Rastislava Štefánika. Umiestnili ju sem r. 1990 a jej autorom je Vojtech Remeň (*1928). V júli 2010 pri príležitosti 130. výročia narodenia M. R. Štefánika bude iste predmetom záujmu mnohých tých, ktorí mu budú chcieť vzdať poctu.
Nemožno zabudnúť na pamätnú tabuľu k 50. výročiu vzniku Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá je osadená na dome č. 9 na Štúrovej ul. v Bratislave, kde SAVU sídlila v rokoch 1943 - 1953. Tabuľu odhalili vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič a predseda SAV Branislav Lichardus v r. 1993. Nad ňou je od r. 2004 pamätná tabuľa Ladislavovi Novomeskému, predsedovi SAVU v rokoch 1950 – 1951, osadená pri jeho storočnici.
V Košiciach si pamätnou tabuľou uctili zakladateľa Parazitologického (Helmintologického) ústavu SAV, prof. MVDr. Jána Hovorku, DrSc. Tabuľa bola odhalená na pôvodnej budove ústavu na Ul. protifašistických bojovníkov 5 pri jeho nedožitých 90. narodeninách r. 2004.
V pripomínaní svojich osobností sú aktívnu naši matematici a osobitne Beloslav Riečan. Prvému riaditeľovi Matematického ústavu SAV Antonovi Kotzigovi umiestnili roku 1999 pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome v Kočovciach. Podieľali sa aj na pamätnej tabuli Jurovi Hroncovi na jeho rodnom dome v Gočovom. Štefan Schwarz má pamätnú tabuľu vo vestibule Fakulty architektúry STU, kde pôsobil na katedre matematiky. Na tabuli osadenej roku 1997 sa uvádza, že bol akdemikom SAV aj ČSAV. Dušan Čaplovič bol spoluorganizátorom pamätnej tabule Ľudovítovi Novákovi na jeho rodnom dome v Skalici. Bolo to pri jeho nedožitej deväťdesiatke r. 1998. Na observatóriu Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese máme pamätnú dosku Dr. Antonínovi Bečvářovi, zakladateľovi a organizátorovi výstavby tohto objektu. Jej autorom je Juraj Zverko, bývalý riaditeľ ústavu a osadili ju r. 2005. (Po Bečvářovi je nazvaný jeden z kráterov na odvrátenej strane mesiaca a asteroid č. 4567. Takýchto pôct sa však slovenským astronómom ušlo viacero.)
Patrilo by sa zmapovať aj pamätné dosky a tabule na počesť pracovníkov SAV v miestach ich bydliska. Dočkajú sa ich skôr v menších sídlach. Príkladom je pamätná tabuľa Vojtecha Rušina v Spišských Hanušovciach. Vo väčších mestách sa podľa vedeckých pracovníkov a pedagógov pomenúvajú ulice. V Bratislave máme ulice Andreja Mráza, Andrusovovu, Bakošovu, Ladislava Dérera, Ilkovičovu, Juraja Hronca, Ľudmily Pajdušákovej, križovatku Jozefa Čabelku a ulice ďalších osobností, ktoré neuvádzame, lebo nemali bezprostrednú väzbu na SAVU alebo SAV.
Inou formou pripomenutia si osobností vedy sú pamätné známky. Roku 2000 pri príležitosti svetového roka matematiky vydala Slovenská pošta známku s dvojportrétom J. Hronca a Š. Schwarza od J Baláža a F. Horniaka. Podoba Schwarza je azda o niečo lepšia ako v galérii predsedov SAV, zdá sa však, že stvárnenie tohto skvelého matematika nie je pre výtvarníkov také triviálne, ako boli mnohé matematické otázky pre neho. Aktívny vo vydávaní známok s témami vedy je Marián Reiffers.
Doterajšie úsilie SAV v dokumentovaní svojej histórie a pripomínaní si osobností vedy je, verme, iba štartom do ďalších činov v nastávajúcich rokoch a to najmä v smere vytvorenia ďalších spomienkových predmetov ale aj lepšieho zmapovania doterajšieho stavu. Rád v tomto smere prijmem pripomienky a doplnky.
Aj také galérie, aké nájdeme v nemeckej Walhalle pri Regensburgu alebo na Dómskom námestí v Szegede (kde sa dokumentujú aj osobnosti narodené v čase Uhorska na Slovensku) vznikajú postupne, krok za krokom.
Štefan Luby
máj 2010
Za informácie ďakujem Z. Bartošovej, P. Dubinskému, A Dvurečenskému, F. Jaglovi, J. Kľačkovi, S. Ondrejovičovi, J. Pastorkovi, B. Riečanovi, V. Rušinovi, J. Slezákovi, J. Stykovi, A. Ujvárimu, K. Volnerovi. Autorom fotografií je V. Šmihula.
Na Slovensku v takýchto aktivitách spravidla nevynikáme. Súvisí to s dlhými obdobiami bez štátnosti v našej histórii. Príkladom medzi slovenským inštitúciami je Unverzita Komenského - nedávno skompletizovala rozsiahlu galériu portrétov svojich rektorov, ktorá má pohnutú a politicky poznačenú históriu. Slovenská akadémia vied nastúpila podobnú cestu v 70-tych rokoch, v období svojráznej politickej a ekonomickej stability normalizačného obdobia.
V roku 1975 vznikol portrét v poradí druhého predsedu SAV, filozofa Andreja Sirackého, ktorý si vybral maliarku Zuzku Medveďovú (*1897 - †1988), narodenú v Báčskom Petrovcii, kde Siracký predtým dlho pôsobil.
Ďalšie dve zákazky dostal špičkový majster a oficiálny portrétista svojej doby Ladislav Čemický (*1909 - †2000), ktorý v r. 1977 vytvoril obrazy prvého predsedu SAV, pedagóga Ondreja Pavlíka a tretieho v poradí – virológa Dionýza Blaškoviča.
Roku 1978 sa dostala k slovu znova Zuzka Medveďová. Namaľovala štvrtého a piateho predsedu SAV – matematika Štefana Schwarza a kardiológa Karola Šišku. Pamätníkov týchto akcií je málo. Alexander Ujváry, vtedajší riaditeľ sekretariátu Predsedníctva SAV spomína, že "Medveďovú mu niekto odporúčal".
Tieto portréty, či hĺbku a energiu vyžarujúce diela Čemického alebo statické obrazy Medveďovej, ktorej rukopis identifikuje aj laik, majú predsa spoločného menovateľa – cena každého z nich bola 31 250,- Kčs, o čom svedčia pasporty na rube.
Portréty Blaškoviča a nepriazňou osudu postihnutého Šišku, ktorý odstúpil z funkcie predsedu r. 1974 kvôli emigrácii svojho syna, viseli dlho v priestoroch II. oddelenia vied SAV, kam obaja odborne patrili. (Visel tu aj portrét onkológa Viliama Thurzu, ktorý podľa Jána Slezáka namaľovala portrétistka Emília Urbanová (*1952). Portrét je v depozite Úradu SAV.) O ostatných troch portrétoch predsedov SAV sa dlhšie nevedelo.
R. 1997 sa vedúcim Smolenického zámku stal Karol Volner. Otvoril tzv. trinástu komnatu, najvyššiu miestnosť vo veži pod terasou, ktorú mala v minulosti k dispozícii armáda. Bola to pozorovateľňa okolia vrátane jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Našli sa v nej pozostatky po vojakoch, staré "ešusy", a v uzamykateľnej malej miestnosti pod točitým schodišťom portréty Pavlíka, Sirackého a Schwarza. K. Volner, ktorý v zámku pracoval aj predtým, si nepamätá, žeby tieto obrazy niekedy viseli. Kedy a kto ich ukryl sa nezistilo, aj keď obdobie normalizácie napovedá, že mohlo ísť o politické dôvody, osobitne u Ondreja Pavlíka, ktorý upadol do politickej nemilosti a v 50-tych rokoch funkcie predsedu SAV bol zbavený. U ostatných dvoch sa hľadajú takéto dôvody ťažšie.
Nález troch obrazov bol impulzom na vytvorenie galérie predsedov SAV. Na tento účel sa upravila zasadačka na prízemí na Štefanikovej č. 49. Bola príhodná doba, pretože SAV sa postupne stabilizovala a r. 2002 sa konečne schválil zákon o SAV 133/2002 Z.z.
V roku 2001 zhotovil Jan Berger (*1944) portrét prvého porevolučného predsedu SAV, endokrinológa Ladislava Macha a o rok neskôr Milan Rašľa (*1946) portrét druhého predsedu SAV, tiež endokrinológa Branislava Lichardusa. Bolo potrebné domaľovať portrét predsedu SAV – fyzika Vladimíra Hajka. R. 2002 sa toho ujal košický portrétista Štefan Roškoványi (*1946 - †2002), ktorý skoro potom tragicky zahynul. Svižný rukopis portrétu Hajka v košeli zaujme na prvý pohľad. V. Hajko spomína, že obraz vznikol mimoriadne rýchlo.
Kurátorom portrétovania v Bratislave bol podpredseda SAV Ján Slezák, ktorý oslovil Ľudovíta Hološku (*1943) vo veci portrétu ďalšieho predsedu SAV – Štefana Lubyho. Portrét vznikol r. 2006 a odhalený bol po ukončení funkčného obdobia r. 2010.
Medzitým bol do galérie predsedov SAV zaradený – trocha neorganicky ale mimoriadne záslužne - zakladateľ a generálny sekretár Slovenskej akadémie vied a umení, jazykovedec Ľudovít Novák. Bolo to pri jeho storočnici r. 2008. Ľudovít Hološka sa tu pasoval s ťažkým zadaním, maľoval podľa náhodne zachovaných fotografií.
V SAV máme ešte portrét internistu Ladislava Dérera, ktorý je v Ústave normálnej a patologickej fyziológie SAV. R. 1958 ho namaľoval národný umelec Ján Mudroch (*1909 - †1968). Pre SAV ho zakúpil Úrad Predsedníctva SAV o rok neskôr za 9 000,- Kčs, oficiálne bol ocenený na trojnásobne vyššiu sumu.
Pri 50. výročí úmrtia Jura Hronca dostal spoluorganizátor spomienkovej konferencie, Matematický ústav SAV, od Hroncovej rodnej obce Gočovo a akademikovho prasynovca Ondreja Hronca kópiu Hroncovho portrétu zo začiatku 40-tych rokov. Autorom originálu je významný slovenský portrétista Maximilián Schurmann (*1890 - †1960).
V dobe, keď kompletná galéria portrétov predsedov nebola ešte na dosah, prišli Zuzana Bartošová z Ústavu dejín umenia SAV a Ján Slezák s ideou vytvoriť kolekciu čiernobielych fotografických zväčšenín s maliarskymi zásahmi Rudolfa Filu. Osem portrétov sme vystavili v zasadačke Predsedníctva SAV na II. poschodí budovy na Štefánikovej ulici. Okrem šiestich predrevolučných predsedov SAV a Ľudovíta Nováka sa do nej dostal predseda SAVU, chemik František Valentín. Vstupy R. Filu sú jeho videním osobnosti modelu. Šišku zdobí silné žlté svetlo pripomínajúce reflektor v operačnej sále, Schwarza matematický výraz, Blaškoviča svojrázne znázornená skrutkovica DNA a p. Vernisáž bola v decembri 2000 a SAV k nej vydala katalóg.
V SAV máme aj busty významných osobností. Vo vestibule Úradu SAV sme odhalili r. 2006 busta Mateja Bela od Alexandra Ilečka (*1937). Bel sa tak stal neoficiálnym patrónom SAV, v čom súperíme s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici. Bel však na svojich "polyhistorických" pleciach obe tieto inštitúcie unesie. ("Kult" Bela sa v SAV udomácnil vďaka sérií diel Encyklopedického ústavu SAV – encyklopédií Beliana.)
Pri storočnici fyzika Dionýza Ilkoviča v januari 2008 umiestnilo Predsedníctvo SAV v spolupráci s Chemickým ústavom SAV a ďalšími ústavmi v ústrednej budove na Dúbravskej ceste vrátane Fyzikálneho ústavu SAV, ktorý Ilkovič založil, sklenený reliéf nášho významného fyzikálneho chemika a fyzika. Vytvorila ho jeho dcéra akad. sochárka Eva Potfajová.
R. 2006, tesne pred skončením funkčného obdobia vtedajšej vlády SR odhalili sme s ministrom kultúry SR Rudolfom Chmelom bustu Ľudovíta Štúra na budove Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV na Panskej ul. Bolo to v Štúrovom roku 2006 pri 150. výročí jeho úmrtia. Aj túto bustu vytvoril Alexander Ilečko. Na priečelí ústavu nájdeme aj pamätnú tabuľu Hrihorijova S. Skovorodu, ukrajinského filozofa. Tabuľa sa sem dostala pri 280. výročí jeho narodenia. (Skovoroda navštívil vtedajšie Uhorsko ako člen misie, ktorá zabezpečovala pre cársky dvor tokajské víno, a bol aj v Bratislave. Požiadavka Veľvyslanectva Ukrajiny umiestniť na budove túto tabuľu urýchlila snaženie ústavu o bustu L. Štúra.) V riaditeľni ústavu majú okrem toho aj portrét Ľ. Štúra z roku 1958, ktorý získali z fondov SAV r. 1967, keď sa presťahovali do súčasnej budovy na Panskej ulici.
Niektoré ústavy SAV si bustou uctili svojich zakladateľov. Bustu D. Blaškoviča umiestnili vo vestibule Virologického ústavu SAV pri jeho nedožitých 90-tych narodeninách r. 2003. Jej autorom je Boris Môťovský(*1957). Podobne vo vestibule Ústavu pre výskum srdca SAV nájdeme bustu - plaketu Karola Šišku zhotovenú pri jeho 70-tych narodeninách, od Ladislava Ľudovíta Polláka (*1912, †2002), absolventa pražskej školy sochárstva prof. Kafku. V tomto priestore je aj busta Jána Jessenia z roku 1969 od Aliny Fernandy (*1926 - †2002). Dostala sa sem r. 1975 pri nasťahovaní ústavu do novej budovy, predtým bola v evidencii Úradu Predsedníctva SAV.
Na budove SAV na Štefánikovej ul. 49 v Bratislave je jedna z mnohých búst resp. pamätných tabúľ Milana Rastislava Štefánika. Umiestnili ju sem r. 1990 a jej autorom je Vojtech Remeň (*1928). V júli 2010 pri príležitosti 130. výročia narodenia M. R. Štefánika bude iste predmetom záujmu mnohých tých, ktorí mu budú chcieť vzdať poctu.
Nemožno zabudnúť na pamätnú tabuľu k 50. výročiu vzniku Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá je osadená na dome č. 9 na Štúrovej ul. v Bratislave, kde SAVU sídlila v rokoch 1943 - 1953. Tabuľu odhalili vtedajší predseda NR SR Ivan Gašparovič a predseda SAV Branislav Lichardus v r. 1993. Nad ňou je od r. 2004 pamätná tabuľa Ladislavovi Novomeskému, predsedovi SAVU v rokoch 1950 – 1951, osadená pri jeho storočnici.
V Košiciach si pamätnou tabuľou uctili zakladateľa Parazitologického (Helmintologického) ústavu SAV, prof. MVDr. Jána Hovorku, DrSc. Tabuľa bola odhalená na pôvodnej budove ústavu na Ul. protifašistických bojovníkov 5 pri jeho nedožitých 90. narodeninách r. 2004.
V pripomínaní svojich osobností sú aktívnu naši matematici a osobitne Beloslav Riečan. Prvému riaditeľovi Matematického ústavu SAV Antonovi Kotzigovi umiestnili roku 1999 pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome v Kočovciach. Podieľali sa aj na pamätnej tabuli Jurovi Hroncovi na jeho rodnom dome v Gočovom. Štefan Schwarz má pamätnú tabuľu vo vestibule Fakulty architektúry STU, kde pôsobil na katedre matematiky. Na tabuli osadenej roku 1997 sa uvádza, že bol akdemikom SAV aj ČSAV. Dušan Čaplovič bol spoluorganizátorom pamätnej tabule Ľudovítovi Novákovi na jeho rodnom dome v Skalici. Bolo to pri jeho nedožitej deväťdesiatke r. 1998. Na observatóriu Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese máme pamätnú dosku Dr. Antonínovi Bečvářovi, zakladateľovi a organizátorovi výstavby tohto objektu. Jej autorom je Juraj Zverko, bývalý riaditeľ ústavu a osadili ju r. 2005. (Po Bečvářovi je nazvaný jeden z kráterov na odvrátenej strane mesiaca a asteroid č. 4567. Takýchto pôct sa však slovenským astronómom ušlo viacero.)
Patrilo by sa zmapovať aj pamätné dosky a tabule na počesť pracovníkov SAV v miestach ich bydliska. Dočkajú sa ich skôr v menších sídlach. Príkladom je pamätná tabuľa Vojtecha Rušina v Spišských Hanušovciach. Vo väčších mestách sa podľa vedeckých pracovníkov a pedagógov pomenúvajú ulice. V Bratislave máme ulice Andreja Mráza, Andrusovovu, Bakošovu, Ladislava Dérera, Ilkovičovu, Juraja Hronca, Ľudmily Pajdušákovej, križovatku Jozefa Čabelku a ulice ďalších osobností, ktoré neuvádzame, lebo nemali bezprostrednú väzbu na SAVU alebo SAV.
Inou formou pripomenutia si osobností vedy sú pamätné známky. Roku 2000 pri príležitosti svetového roka matematiky vydala Slovenská pošta známku s dvojportrétom J. Hronca a Š. Schwarza od J Baláža a F. Horniaka. Podoba Schwarza je azda o niečo lepšia ako v galérii predsedov SAV, zdá sa však, že stvárnenie tohto skvelého matematika nie je pre výtvarníkov také triviálne, ako boli mnohé matematické otázky pre neho. Aktívny vo vydávaní známok s témami vedy je Marián Reiffers.
Doterajšie úsilie SAV v dokumentovaní svojej histórie a pripomínaní si osobností vedy je, verme, iba štartom do ďalších činov v nastávajúcich rokoch a to najmä v smere vytvorenia ďalších spomienkových predmetov ale aj lepšieho zmapovania doterajšieho stavu. Rád v tomto smere prijmem pripomienky a doplnky.
Aj také galérie, aké nájdeme v nemeckej Walhalle pri Regensburgu alebo na Dómskom námestí v Szegede (kde sa dokumentujú aj osobnosti narodené v čase Uhorska na Slovensku) vznikajú postupne, krok za krokom.
Štefan Luby
máj 2010
Za informácie ďakujem Z. Bartošovej, P. Dubinskému, A Dvurečenskému, F. Jaglovi, J. Kľačkovi, S. Ondrejovičovi, J. Pastorkovi, B. Riečanovi, V. Rušinovi, J. Slezákovi, J. Stykovi, A. Ujvárimu, K. Volnerovi. Autorom fotografií je V. Šmihula.