Pri rozhodovaní o očkovaní sú dôležití všeobecní lekári
Pri rozhodovaní o očkovaní proti koronavírusu sú dôležití všeobecní lekári. Ich názor je pre respondentov najdôležitejší hneď po najbližšej rodine a sú najdôveryhodnejším zdrojom informácií. Až 41,5 percenta respondentov, ktorí sú nerozhodní alebo očkovanie odmietajú, uviedlo, že možnosť vakcinácie u všeobecného lekára by zvýšila ich ochotu dať sa zaočkovať. Zaujímavosťou je tiež rozdiel, aký vplyv majú vedci na postoj k očkovaniu medzi skupinami jeho zástancov a odporcov. Názor vedcov je dôležitý pre 67,4 percenta z tých, ktorí očkovanie plánujú, a zároveň je dôležitý len pre 14,4 percenta ľudí s odmietavým postojom.
Tieto závery prináša kontinuálny prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý sa uskutočnil od 28. januára do 2. februára. Prieskum vznikol z iniciatívy Sociologického ústavu SAV, Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, MNFORCE a Seesame.
Čo by zmenilo postoj k očkovaniu
V súvislosti s otázkou na ochotu dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 sme sa pýtali tých respondentov, ktorí sa očkovať nechcú alebo pri očkovaní ešte váhajú i na okolnosti, ktoré by zmenili ich postoj. Až 41,5 percenta z takýchto respondentov uviedlo, že možnosť vakcinácie u všeobecného lekára by zvýšila ich ochotu dať sa zaočkovať.
Respondenti odpovedali aj na otázku, čo by zmenilo ich postoj k očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. Najvýraznejšiu šancu ovplyvniť postoj k očkovaniu by mala možnosť vybrať si spomedzi vakcín používaných inde vo svete (napríklad Sputnik V). Až 30,6 percenta z respondentov, ktorí sa očkovať nechcú alebo váhajú, by pri takejto možnosti určite alebo skôr zmenilo svoj postoj. Je tiež zaujímavé, že ak by za očkovanie boli ponúknuté peniaze, svoj negatívny či nerozhodný postoj by zmenilo iba 15,7 percenta respondentov.
Dôležitá je rodina aj všeobecní lekári
Pri rozhodovaní o očkovaní je pre respondentov dôležitý najmä názor najbližšej rodiny (48,6 % respondentov ho pokladá za dôležitý). Podobne dôležité sú i názory respondentovho všeobecného lekára (46,9 %) a blízkej osoby s lekárskym či farmaceutickým vzdelaním (46,6 %). Za pomerne dôležité respondenti pokladajú i názory vedeckých inštitúcií a slovenských vedcov (42,9 %). Naopak, za menej dôležité považujú respondenti názory verejných a politických inštitúcií.
Názor vedcov je dôležitý pre tých, ktorí sa chcú dať očkovať
Zaujímavým zistením je rozdiel v pohľade na vedcov medzi ľuďmi, ktorí sa chcú dať očkovať a tými s odmietavým postom. Zatiaľ čo pre 67,4 percenta zástancov očkovania je názor vedcov dôležitý, tak len pre 14,4 percenta zo skupiny ľudí s odmietavým postojom sú vedci a ich názor relevantný. Z prieskumu tiež vyplýva, že respondenti, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, pokladajú názory iných v tejto veci za menej dôležité.
Ktoré zdroje informácií o očkovaní sú dôveryhodné
Za najdôveryhodnejší zdroj informácií očkovaní proti ochoreniu COVID-19 respondenti pokladajú svojho lekára (49,1 % ho pokladá za dôveryhodný zdroj informácií). Svojho lekára za dôveryhodný zdroj informácií považujú i v očkovaní nerozhodnutí respondenti (50,6 %) a v menšej miere i respondenti, ktorí očkovanie odmietajú (23,3 %). Podobne dôveryhodní sú i slovenskí vedci (celkovo 48 %, medzi nerozhodnutými 45,1 %), medzi odmietajúcimi očkovanie (21,8 %). Za menej dôveryhodné pokladajú respondenti informácie od slovenskej vlády (18 %), z celoštátnych televízií a denníkov (17,4 %), od osobností spoločenského života (14,4 %) a z internetu a sociálnych sietí (14,2 %).
„Ukazuje sa, že pri rozhodovaní sa o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je okrem najbližšej rodiny mimoriadne dôležitý i všeobecný lekár. Dá sa predpokladať, že ak by sa podarilo rozšíriť vakcináciu i do ambulancií všeobecných lekárov, tak by sa časť doteraz nerozhodných či očkovanie odmietajúcich ľudí dala zaočkovať," hodnotí Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
„Vplyv vedy a vedcov, prípadne blízkej osoby, ktorá má medicínske vzdelanie, na názory ľudí pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 je veľmi povzbudivý. Dokazuje to, že má zmysel, ak vo verejnom priestore a v médiách dostávajú tieto osobnosti priestor. V tejto situácii sa tak stávajú občanom jedným z najdôveryhodnejších partnerov, ktorí im dokážu zrozumiteľne vysvetliť dôležité, ale často komplikované, ale komplexné témy,“ hodnotí výsledky Michaela Benedigová z agentúry Seesame.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.
Text: Michaela Lukovičová, agentúra Seesame
Foto: TASR