Keď odvaha mladých ľudí pomohla priniesť slobodu všetkým
Spoločné vyhlásenie rektora Slovenskej technickej univerzity, rektora Univerzity Komenského a predsedu Slovenskej akadémie vied k výročiu 17. novembra
Sled udalostí, ktoré si v týchto dňoch pripomíname, sa začína v Prahe 28. októbra 1939. V deň výročia založenia demokratického československého štátu, ktorý vtedy už pol roka neexistoval, sa v okupovanej Prahe konali masové protinacistické demonštrácie a ich násilné potlačenie malo tragické následky. Zastrelený bol Václav Sedláček a na ťažké zranenia neskôr zomiera aj študent medicíny Ján Opletal. Jeho pohreb 15. novembra 1939 vyburcoval tisíce študentov českých vysokých škôl, medzi nimi aj mnoho slovenských študentov, ktorí vyšli do ulíc, aby protestovali a postavili sa na odpor totalitnému režimu.
Temná hodina
Odveta nacistov bola krutá. Dňa 17. novembra 1939 brutálne vtrhli do internátov, vrátane Štefánikovej koleje, centra slovenského študentského života v Prahe. Ešte v ten deň popravili osem študentských predstaviteľov, jedného profesora, stovky študentov deportovali do koncentračného tábora, a zatvorili všetky české vysoké školy.
Správa o barbarskom útoku proti vzdelanosti vyvolala pobúrenie po celom svete a pomoc českým študentom v tom čase organizovali aj študenti na Slovensku. Rozhorievajúca sa druhá svetová vojna sa tak stala i zápasom o slobodu vedy a univerzít.
Na podnet československého zahraničného odboja sa z výročia 17. novembra 1939 stal Medzinárodný deň študentstva. V tom čase ho podporilo množstvo významných osobností, vrátane Eleanor Rooseveltovej, manželky vtedajšieho amerického prezidenta, a pripomínal sa na školách po celom slobodnom svete.
Nová nádej
O 50 rokov neskôr, 16. novembra 1989 sa pri tejto príležitosti udiala v Bratislave spontánna, nepovolená demonštrácia študentov Univerzity Komenského. Niekoľko sto mladých ľudí vytvorilo živú reťaz, kričali politické heslá a odvážne došli až k ministerstvu školstva, kde sa ich protest skončil nečakanou diskusiou s komunistickým pohlavárom.
V piatok 17. novembra 1989 zorganizovali spomienkové zhromaždenie aj pražskí vysokoškoláci a začali zapálením sviečok na hrobe básnika Karla Hynka Máchu. Pokojné zhromaždenie sa premenilo na pochod tisícov študentov do centra Prahy. Tam došlo k brutálnemu zásahu policajných zložiek, stovky zbitých mladých ľudí skončili s ťažkými zraneniami v nemocniciach. A to bol začiatok konca komunistického režimu v Československu.
Kultúra, pamäť a vzdelanie ako záruka ľudskosti
Je pozoruhodné, že na začiatku novembrových udalostí roku 1989 je práve kultúra, snaha o uchovanie pamäti na básnika a na študentov, ktorí sa dokázali v roku 1939 postaviť zlu, nespravodlivosti a prenasledovaniu. Jedným z historických posolstiev týchto udalostí, ktoré si chceme a musíme pripomínať je, že práve kultúra, pamäť a vzdelanie sú tým základom, ktorý dokáže pretrvať a uchovať univerzálne hodnoty spravodlivosti a slobody, aj napriek desiatkam rokov policajnej brutality a politickej totality.
Ako akademickí funkcionári nesieme zodpovednosť nie len za budúcnosť vedy a univerzitného vzdelávania, ale aj za uchovávanie pamäti a odkazu minulosti. Uvedomujeme si, že študenti a mladí ľudia predstavujú v našich moderných dejinách hybnú silu, ktorá dokázala zmeniť aj zdanlivo nemožné.
Spomienku na nich si nesieme trvalo v sebe, snahu o jej pravdivé uchovanie podporujeme vo vnútri našich inštitúcií, no v tejto chvíli chceme najmä vyjadriť úctu voči všetkým študentom a mladým ľuďom, ktorí sa aj pod hrozbou represií a brutálneho násilia – v situácii, keď ich chcel ktosi pripraviť o ich vlastnú budúcnosť – dokázali postaviť za svoju pravdu, za hodnoty demokracie a slobody, aby obhájili ľudskosť a slušnosť pred zlovôľou a násilím.
Vyjadrujeme tým našu úctu pred odvahou a utrpením tých, ktorí sa vzopreli, aby priniesli slobodu všetkým.
Miroslav Fikar, rektor STU
Marek Števček, rektor UK
Pavol Šajgalík , predseda SAV