Aktuality

Koniec roka sa pre Mgr. Petra Vršanského, PhD.,(Ústav vied o Zemi SAV) spája s dvoma zaujímavými výstupmi. Decembrový článok na titulnej strane bbc.com píše o jeho skúsenostiach z ekvádorského pralesa, pričom sa zameriava na tzv. „chodiace stromy“. A European Journal of Entomology informoval o projekte, pri ktorom sa podarilo stlačenej skameneline dvoma nezávislými metódami obnoviť tretí rozmer.

Tajomstvá tretieho rozmeru

„Geológovia z Prírodovedeckej fakulty UK robia extenzívny výskum na lokalite Cerová-Lieskové, kde sú približne 16 miliónov rokov staré sedimenty hovoriace o tom, že kedysi tam bolo až do 400 metrov hlboké more,“ hovorí P. Vršanský. Popri tom objavili fosíliu bzdochy z čeľade hrabavcovité. Ako hovorí P. Vršanský, žila, podobne ako dnes, v suchozemskom prostredí. A keďže sa zachovala na mieste, kde bolo veľmi hlboké more, vedci predpokladajú, že letela nad morom, padla do vody a veľmi rýchlo klesla na dno. „Nič ju nezožralo, nerozložila sa a veľmi rýchlo musela byť pokrytá nejakým sedimentom, pretože ju nerozložili ani dnové organizmy,“ vysvetľuje tento vedec. Pôsobením tlaku sa stala takmer dvojrozmernou, kvôli obraznosti by sa dalo opísať, že tretí rozmer ukazuje rozdiely najviac 0,3 milimetra. V takom stave sa ju vedci rozhodli opísať a skúsiť vyobraziť v čo najvernejšie podobe. Ich poľský kolega bzdochu ako nový druh opísal, doktorandi Tomáš Mlynský a Peter Barna ju odfotografovali a nakreslili. Potom sa rozhodli posunúť sa ešte ďalej. „Lebo toto je iba druhá naša spracovaná vzorka hmyzu, podobného tomu, ktorý tu dnes žije,“ hovorí P. Vršanský.

Hľadali ďalšie možnosti. Posunuli sa vďaka spolupráci s bratislavskou firmou Kvant, ktorá – v rámci iného projektu – zostavila konfokálny profilometer. „A vyvinula k nemu nový softvér, vďaka ktorému sa podarilo zostaviť prvú kompletnú 3D mapu nášho živočícha,“ spomína tento vedec. Po publikovaní výsledkov sa ozvala ďalšia firma - 5S, ktorá sa špecializuje na 3D modely a použila inú metódu. Laicky: vzorku zo všetkých strán nafotila a z tisícov fotiek vytvorila 3D model. Podľa slov P. Vršanského výsledkom je, že zobrazenie bzdochy pomocou aplikácie v tabletoch je až stokrát presnejšie, než ako mohli vedci doteraz pozorovať aj cez ten najlepší mikroskop.

Pomoc pre prales

Druhou zaujímavou publikáciou bol decembrový článok bbc.com (Trees that can walk up to 20m per year). V ňom autor, na základe podkladov od P. Vršanského upozorňuje na zistenia dvoch expedícií tohto slovenského vedca do UNESCO rezervácie Sumaco v ekvádorskom pralese (Správy SAV 2/2015, Priezračná banka údajov). Okrem iného aj na takzvané chodiace palmy. „Pôda eroduje a strom pustí nové korene, ktoré nájdu pevnejšie miesto,“ hovorí P. Vršanský. „Keď už sú tam usadené, strom pomaly ̓zdvihne̓ staré korene a postupne sa presunie.“ Aj o 20 metrov za rok.

Tento vedec však dodáva, že jeho cieľom nebolo objaviť sa na titulke bbc.com. „Článok upozorňuje na situáciu v  pralese,“ vysvetľuje. Ide o to, že ekvádorská vláda motivuje vlastníkov pôdy v pralese, aby ho klčovali – inak by o ňu mohli prísť. Okrem iného to znamená ohrozenie miesta, ktoré sa môže pochváliť najväčšou biodiverzitou na Zemi. „Čiže tam žije v prepočte najviac ̓foriem̓ organizmov. A tento prístup môže znamenať ich koniec,“ pripomína P. Vršanský. Po zverejnení článku už má ohlasy organizácií a jednotlivcov z viacerých končín sveta, ktorí prejavili záujem o záchranu tejto rezervácie a kúpu najohrozenejších častí.

(pod)

PRAMEŇ: Správy SAV 6/2015

http://www.bbc.com/travel/story/20151207-ecuadors-mysterious-walking-trees