Povaha súčasnej filozofie a jej metódy
12. 2. 2010 | videné 1197-krát
Dňa 8. februára 2010 sa na pôde Filozofického ústavu SAV konala medzinárodná konferencia študentov doktorandského štúdia v rámci 7. ročníka cyklu "Mladá filozofia" a niesla názov Povaha súčasnej filozofie a jej metódy.
Na konferencii sa zúčastnilo päťdesiattri referujúcich, najmä zo Slovenska, Čiech a Poľska. Svoje príspevky predniesli v dvoch sekciách.
Sekcia Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie a interdisciplinárne presahy vo filozofii bola rozdelená na tri pracovné skupiny skupinu "A", "B" a "C". Druhou sekciou bola sekcia s názvom Analytická filozofia, logika a metodológia vedy.
Po otvorení konferencie a príhovore riaditeľa Filozofického ústavu SAV, prof. Tibora Pichlera sa začali súčasne v štyroch miestnostiach prednášať referáty z najrôznejších oblastí systematickej filozofie, dejín filozofie, sociálnej a politickej filozofie, etiky, estetiky, logiky a metodológie vedy, z interdisciplinárnych presahov filozofie.
V skupine "A" sekcie Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie a interdisciplinárne presahy ako prvá vystúpila Eva Prokešová s príspevkom Rola racionality v morálke z pohľadu Carlesa Taylora. Pragmatizmus v etike a pragmatickú metódu skúmania morálnych pojmov a konceptov ilustrovala na prácach súčasnej americkej filozofky Marilyn Smiley v príspevku Analytická etika a poznatky evolučných vied Michaela Ujházyová. S príspevkom O (i)racionalite morálneho súdenia vystúpila Jana Rončáková, venovala sa v ňom úlohe tzv. morálnych emócií v procese morálneho súdenia, ktorým sa v porovnaní s kognitívnou zložkou nedostáva primeraná pozornosť, ani dôvera. Eva Žáčková zo Západočeskej univerzity sa v príspevku Shaked reality – (Ne)Reální koktejl? zamerala na interpretáciu pojmu hyperreality U. Eca a pojmu simulacra J. Baudrillarda v súvislosti s koncepciou tzv. zmiešanej reality a virtuálneho kontinua.
V skupine "B" sekcie Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie, interdisciplinárne presahy vo filozofii, odzneli prevažne príspevky zaoberajúce sa problémami na pomedzí filozofie, etiky, politiky, práva, sociológie a náboženstva. V úvode odprezentoval Michal Slamena príspevok Koncepcie moci, v ktorom priblížil koncepty moci významných filozofických smerov. Kristína Šabíková rozoberala Rawlsov koncept medzinárodnej spolupráce ako tolerancie, ktorý porovnávala so známejšou predstavou národnej sociálnej kooperácie. Monika Majčínová sa vo svojom vystúpení na tému Zoon politikon zamerala na Aristotelov koncept človeka, ktorý problematizovala na pozadí rozdielu fyzis a nomos.
Ako prvý príspevok v časti "C" odznel príspevok s názvom, Vilém Flusser a filozofia technických obrazov. Peter Chrenka v ňom predstavil filozofickú koncepciu technických obrazov V. Flussera, poukázal na špecifičnosť technických obrazov ako kultúrny fenomén v dejinách, ktorý sa svojim významom vyrovná vynálezu písma. Norbert Mikláš v príspevku Úvod do teórie filozofického štýlu načrtol svoju snahu o spochybnenie definitívnosti postmoderného sebaobrazu filozofie, kriticky rozanalyzoval dogmatizmus, ktorý vidí prítomný v štýle tvorby niektorých filozofov.
V sekcii Analytická filozofia, logika a metodológia vedy ako prvá vystúpila Mária Sačková, ktorá referovala o pragmatike a sémantike v príspevku s názvom Sémantika: Vety versus výpovede. Martin Vozák predstavil v referáte Viete, čo sú prirodzené druhy? rôzne prístupy k sémantickej analýze mien prirodzených druhov, sformuloval vlastné výhrady k niektorým z analýz a navrhol ich riešenie.
Na konferencii odznelo spolu päťdesiattri zaujímavých a podnetných príspevkov. Podrobnejšiu charakteristiku jednotlivých príspevkov ponúkame po kliknutí na farebný text alebo v prílohe.
Text: Eva Dvoranová, Filozofický ústav SAV, Soňa Klamová
Foto: Eva Dvoranová
Na konferencii sa zúčastnilo päťdesiattri referujúcich, najmä zo Slovenska, Čiech a Poľska. Svoje príspevky predniesli v dvoch sekciách.
Sekcia Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie a interdisciplinárne presahy vo filozofii bola rozdelená na tri pracovné skupiny skupinu "A", "B" a "C". Druhou sekciou bola sekcia s názvom Analytická filozofia, logika a metodológia vedy.
Po otvorení konferencie a príhovore riaditeľa Filozofického ústavu SAV, prof. Tibora Pichlera sa začali súčasne v štyroch miestnostiach prednášať referáty z najrôznejších oblastí systematickej filozofie, dejín filozofie, sociálnej a politickej filozofie, etiky, estetiky, logiky a metodológie vedy, z interdisciplinárnych presahov filozofie.
V skupine "A" sekcie Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie a interdisciplinárne presahy ako prvá vystúpila Eva Prokešová s príspevkom Rola racionality v morálke z pohľadu Carlesa Taylora. Pragmatizmus v etike a pragmatickú metódu skúmania morálnych pojmov a konceptov ilustrovala na prácach súčasnej americkej filozofky Marilyn Smiley v príspevku Analytická etika a poznatky evolučných vied Michaela Ujházyová. S príspevkom O (i)racionalite morálneho súdenia vystúpila Jana Rončáková, venovala sa v ňom úlohe tzv. morálnych emócií v procese morálneho súdenia, ktorým sa v porovnaní s kognitívnou zložkou nedostáva primeraná pozornosť, ani dôvera. Eva Žáčková zo Západočeskej univerzity sa v príspevku Shaked reality – (Ne)Reální koktejl? zamerala na interpretáciu pojmu hyperreality U. Eca a pojmu simulacra J. Baudrillarda v súvislosti s koncepciou tzv. zmiešanej reality a virtuálneho kontinua.
V skupine "B" sekcie Kontinentálna filozofia, dejiny filozofie, interdisciplinárne presahy vo filozofii, odzneli prevažne príspevky zaoberajúce sa problémami na pomedzí filozofie, etiky, politiky, práva, sociológie a náboženstva. V úvode odprezentoval Michal Slamena príspevok Koncepcie moci, v ktorom priblížil koncepty moci významných filozofických smerov. Kristína Šabíková rozoberala Rawlsov koncept medzinárodnej spolupráce ako tolerancie, ktorý porovnávala so známejšou predstavou národnej sociálnej kooperácie. Monika Majčínová sa vo svojom vystúpení na tému Zoon politikon zamerala na Aristotelov koncept človeka, ktorý problematizovala na pozadí rozdielu fyzis a nomos.
Ako prvý príspevok v časti "C" odznel príspevok s názvom, Vilém Flusser a filozofia technických obrazov. Peter Chrenka v ňom predstavil filozofickú koncepciu technických obrazov V. Flussera, poukázal na špecifičnosť technických obrazov ako kultúrny fenomén v dejinách, ktorý sa svojim významom vyrovná vynálezu písma. Norbert Mikláš v príspevku Úvod do teórie filozofického štýlu načrtol svoju snahu o spochybnenie definitívnosti postmoderného sebaobrazu filozofie, kriticky rozanalyzoval dogmatizmus, ktorý vidí prítomný v štýle tvorby niektorých filozofov.
V sekcii Analytická filozofia, logika a metodológia vedy ako prvá vystúpila Mária Sačková, ktorá referovala o pragmatike a sémantike v príspevku s názvom Sémantika: Vety versus výpovede. Martin Vozák predstavil v referáte Viete, čo sú prirodzené druhy? rôzne prístupy k sémantickej analýze mien prirodzených druhov, sformuloval vlastné výhrady k niektorým z analýz a navrhol ich riešenie.
Na konferencii odznelo spolu päťdesiattri zaujímavých a podnetných príspevkov. Podrobnejšiu charakteristiku jednotlivých príspevkov ponúkame po kliknutí na farebný text alebo v prílohe.
Text: Eva Dvoranová, Filozofický ústav SAV, Soňa Klamová
Foto: Eva Dvoranová