Historický slovník už kompletný
10. 12. 2008 | videné 1619-krát
Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka má za sebou druhú prezentáciu. Prvá bola už počas Dňa otvorených dverí.
Viete, čo je to zábluda, zákľuka alebo zvadba? Väčšine z nás tieto slová nič už nehovoria, ale v historickej podobe slovenčiny je prvé slovo cesta, ktorá nikam nevedie alebo slepá ulička, druhé je okľuka alebo obchádzka a zvadba je zvada. A zvadci alebo zvadlivci boli tí, ktorí vyvolávali hádku. Aj tieto slová sú medzi 70 tisíc slovami obsiahnutými v siedmich zväzkoch Historického slovníka slovenského jazyka (VEDA, vydavateľstvo SAV, 2008), ktorého posledný siedmy zväzok s písmenami Z - Ž mal slávnostnú prezentáciu koncom minulého týždňa v Bratislave (v piatok 5.12. popoludní). Unikátne dielo, ktorého prvý zväzok vyšiel pred 17-timi rokmi, spracovali jazykovedci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV (JÚĽŠ SAV), z ktorých viacerí boli aj na slávnostnej prezentácii. Predsedníctvo SAV na uvádzaní slovníka do života zastupoval prof. Ján Bakoš.
Ako na prezentácii uviedol prof. Pavol Žigo, zástupca riaditeľa JÚĽŠ SAV, Historický slovník slovenského jazyka podáva obraz o slovnej zásobe slovenského národného jazyka v jeho tzv. predspisovnom období, t. j. najmä v období 15. – 18. storočia, ale dosť slov je v ňom aj zo vzdialenejšej minulosti (aj 11. st.). Slovná zásoba v slovníku je zachytená z písomných pamiatok verejnej sféry, svetského i náboženského charakteru, ku ktorým patria okrem iného napr. aj rôzne dobové predpisy, súdne spisy, útvary ľudovej slovesnosti, kázne, atď. Najcennejší je pritom fakt, že v slovníku sú zachytené všetky významy slov, v akých sa slová domáceho i cudzieho pôvodu v písomných pamiatkach a v komunikácii zachovali. A dôležité podľa jazykovedcov je najmä to, že slová sú zachytené v kontexte. Na jeho základe možno povedať, ktoré zo slov majú pokračovanie až do dneška, ktoré významy sa zachovali, ktoré sa rozšírili, zúžili, prípadne, ktoré zanikli.
Slovník má veľký význam nielen pre jazykovedcov, ale aj pre slavistov, pretože dáva možnosť porovnávať jednotlivé významy slov z nášho kultúrneho kontextu s významami iných slovanských jazykov v predspisovnom období. Po slovníku radi siahajú aj historici a archivári, pre ktorých je vzácnym zdrojom poznatkov o písomných pamiatkach spred písomného obdobia slovenčiny. Nehovoriac o tom, že slovník zachytáva nielen existenciu a život verejnej podoby slovenčiny, ale aj jazykové kontakty, v ktorých sa slovenčina vyvíjala.
Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka obsahuje slová začínajúce na dve posledné písmena Z - Ž. Okrem nich sú však v ňom tiež dodatky, ktoré doplňujú aj zväzky predchádzajúce. Všetkých sedem dielov dokopy obsahuje celkovo viac ako 34 tisíc hesiel a viac ako 70 tisíc slov, získaných z rôznych písomných pamiatok. Prvý zväzok vyšiel v r. 1991, ale práce na slovníku sa začali pred 50 rokmi. Jeho prví spracovatelia, ku ktorým patria známi jazykovedci ako Vincent Blanár, Katarína Habovštiaková a Izidor Kotulič sú už dávnejšie v dôchodku. A dôchodok poberá aj o niečo mladší vedecký redaktor slovníka a spoluautor Milan Majtán, ktorý slovník čerstvou vodou a pošibaním tujovou vetvičkou vyprevadil na cestu svetom. Týmto štyrom a ďalším 16-tim jazykovedcom z JÚĽŠ SAV, ktorí sa celkovo na Historickom slovníku slovenského jazyka v priebehu takmer 50-tich rokov podieľali, patrilo na slávnostnej prezentácii poďakovanie prof. Pavla Žiga i riaditeľa JÚĽŠ SAV Slavomíra Ondrejoviča, podľa ktorých je vydanie kompletného Historického slovníka slovenského jazyka mimoriadny čin a mimoriadna udalosť v dejinách slovenskej vedy a kultúry. Slovami prof. P. Žiga - "Je veľmi málo národov, ktoré majú historický slovník svojho jazyka a teda poznajú aj predspisovnú podobu svojho jazyka. Teší nás, že týmto slovníkom sa môžeme zaradiť medzi tie národy, ktoré takýto slovník majú a predspisovnú podobu svojho jazyka poznajú."
"Predpremiéra" už počas Dňa otvorených dverí
Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka mal síce oficiálnu slávnostnú prezentáciu v piatok 5. decembra, ale jazykovedci ho verejnosti i novinárom predstavili v predstihu po prvý raz už 26. novembra počas Dňa otvorených dverí v rámci Týždňa vedy a techniky 2008.
Deň otvorených dverí "otvorila" a návštevníkov i zástupcov médií privítala jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. A zástupca riaditeľa ústavu prof. Pavol Žigo predstavil v predpremiére 7. zväzok Historického slovníka slovenského jazyka a po ňom aj ostatné lexikografické diela, publikácie a zborníky z produkcie JÚĽŠ SAV. Nezabudol ani na ostatnú činnosť ústavu – jazykový výskum, grantové úlohy, porovnávací výskum, výskum nárečí všetkých slovanských jazykov, kde sa v 850 výskumných lokalitách skúma až 3 400 javov, najstarší slovenský jazykovedný časopis Slovenska reč i teoreticky orientovaný Jazykovedný časopis.
Prof. Žigo tiež pripomenul spoluprácu s praxou - jazykové poradenstvo pre verejnosť i inštitúcie, spoluprácu na legislatívnych dokumentoch SR i Slovenský národný korpus, ktorý fixuje do elektronickej podoby súčasnú podobu slovenského jazyka z oblasti kodifikovanej slovenčiny i jej nekodifikovanej podoby. Vďaka tomu sa môže už dnes, ale bude sa môcť aj v budúcnosti, spoľahlivo excerpovať a identifikovať jazyková situácia v konkrétnych štýloch alebo jazykových prejavoch na Slovensku.
Viete, čo je to zábluda, zákľuka alebo zvadba? Väčšine z nás tieto slová nič už nehovoria, ale v historickej podobe slovenčiny je prvé slovo cesta, ktorá nikam nevedie alebo slepá ulička, druhé je okľuka alebo obchádzka a zvadba je zvada. A zvadci alebo zvadlivci boli tí, ktorí vyvolávali hádku. Aj tieto slová sú medzi 70 tisíc slovami obsiahnutými v siedmich zväzkoch Historického slovníka slovenského jazyka (VEDA, vydavateľstvo SAV, 2008), ktorého posledný siedmy zväzok s písmenami Z - Ž mal slávnostnú prezentáciu koncom minulého týždňa v Bratislave (v piatok 5.12. popoludní). Unikátne dielo, ktorého prvý zväzok vyšiel pred 17-timi rokmi, spracovali jazykovedci z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV (JÚĽŠ SAV), z ktorých viacerí boli aj na slávnostnej prezentácii. Predsedníctvo SAV na uvádzaní slovníka do života zastupoval prof. Ján Bakoš.
Ako na prezentácii uviedol prof. Pavol Žigo, zástupca riaditeľa JÚĽŠ SAV, Historický slovník slovenského jazyka podáva obraz o slovnej zásobe slovenského národného jazyka v jeho tzv. predspisovnom období, t. j. najmä v období 15. – 18. storočia, ale dosť slov je v ňom aj zo vzdialenejšej minulosti (aj 11. st.). Slovná zásoba v slovníku je zachytená z písomných pamiatok verejnej sféry, svetského i náboženského charakteru, ku ktorým patria okrem iného napr. aj rôzne dobové predpisy, súdne spisy, útvary ľudovej slovesnosti, kázne, atď. Najcennejší je pritom fakt, že v slovníku sú zachytené všetky významy slov, v akých sa slová domáceho i cudzieho pôvodu v písomných pamiatkach a v komunikácii zachovali. A dôležité podľa jazykovedcov je najmä to, že slová sú zachytené v kontexte. Na jeho základe možno povedať, ktoré zo slov majú pokračovanie až do dneška, ktoré významy sa zachovali, ktoré sa rozšírili, zúžili, prípadne, ktoré zanikli.
Slovník má veľký význam nielen pre jazykovedcov, ale aj pre slavistov, pretože dáva možnosť porovnávať jednotlivé významy slov z nášho kultúrneho kontextu s významami iných slovanských jazykov v predspisovnom období. Po slovníku radi siahajú aj historici a archivári, pre ktorých je vzácnym zdrojom poznatkov o písomných pamiatkach spred písomného obdobia slovenčiny. Nehovoriac o tom, že slovník zachytáva nielen existenciu a život verejnej podoby slovenčiny, ale aj jazykové kontakty, v ktorých sa slovenčina vyvíjala.
Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka obsahuje slová začínajúce na dve posledné písmena Z - Ž. Okrem nich sú však v ňom tiež dodatky, ktoré doplňujú aj zväzky predchádzajúce. Všetkých sedem dielov dokopy obsahuje celkovo viac ako 34 tisíc hesiel a viac ako 70 tisíc slov, získaných z rôznych písomných pamiatok. Prvý zväzok vyšiel v r. 1991, ale práce na slovníku sa začali pred 50 rokmi. Jeho prví spracovatelia, ku ktorým patria známi jazykovedci ako Vincent Blanár, Katarína Habovštiaková a Izidor Kotulič sú už dávnejšie v dôchodku. A dôchodok poberá aj o niečo mladší vedecký redaktor slovníka a spoluautor Milan Majtán, ktorý slovník čerstvou vodou a pošibaním tujovou vetvičkou vyprevadil na cestu svetom. Týmto štyrom a ďalším 16-tim jazykovedcom z JÚĽŠ SAV, ktorí sa celkovo na Historickom slovníku slovenského jazyka v priebehu takmer 50-tich rokov podieľali, patrilo na slávnostnej prezentácii poďakovanie prof. Pavla Žiga i riaditeľa JÚĽŠ SAV Slavomíra Ondrejoviča, podľa ktorých je vydanie kompletného Historického slovníka slovenského jazyka mimoriadny čin a mimoriadna udalosť v dejinách slovenskej vedy a kultúry. Slovami prof. P. Žiga - "Je veľmi málo národov, ktoré majú historický slovník svojho jazyka a teda poznajú aj predspisovnú podobu svojho jazyka. Teší nás, že týmto slovníkom sa môžeme zaradiť medzi tie národy, ktoré takýto slovník majú a predspisovnú podobu svojho jazyka poznajú."
"Predpremiéra" už počas Dňa otvorených dverí
Siedmy zväzok Historického slovníka slovenského jazyka mal síce oficiálnu slávnostnú prezentáciu v piatok 5. decembra, ale jazykovedci ho verejnosti i novinárom predstavili v predstihu po prvý raz už 26. novembra počas Dňa otvorených dverí v rámci Týždňa vedy a techniky 2008.
Deň otvorených dverí "otvorila" a návštevníkov i zástupcov médií privítala jazykovedkyňa Sibyla Mislovičová. A zástupca riaditeľa ústavu prof. Pavol Žigo predstavil v predpremiére 7. zväzok Historického slovníka slovenského jazyka a po ňom aj ostatné lexikografické diela, publikácie a zborníky z produkcie JÚĽŠ SAV. Nezabudol ani na ostatnú činnosť ústavu – jazykový výskum, grantové úlohy, porovnávací výskum, výskum nárečí všetkých slovanských jazykov, kde sa v 850 výskumných lokalitách skúma až 3 400 javov, najstarší slovenský jazykovedný časopis Slovenska reč i teoreticky orientovaný Jazykovedný časopis.
Prof. Žigo tiež pripomenul spoluprácu s praxou - jazykové poradenstvo pre verejnosť i inštitúcie, spoluprácu na legislatívnych dokumentoch SR i Slovenský národný korpus, ktorý fixuje do elektronickej podoby súčasnú podobu slovenského jazyka z oblasti kodifikovanej slovenčiny i jej nekodifikovanej podoby. Vďaka tomu sa môže už dnes, ale bude sa môcť aj v budúcnosti, spoľahlivo excerpovať a identifikovať jazyková situácia v konkrétnych štýloch alebo jazykových prejavoch na Slovensku.