Deň mladých sociológov a geografov
8. 12. 2008 | videné 1026-krát
Týždeň vedy a techniky 2008 v Geografickom ústave SAV a Sociologickom ústave SAV venovali programu pre študentov.
V rámci Týždňa vedy a techniky 2008 usporiadal Geografický ústav SAV 25. novembra vo svojej knižnici v Bratislave Deň otvorených dverí. Na akcii sa zúčastnili študenti a doktorandi, ktorí si vypočuli informácie o štúdiu na akreditovaných odboroch Geografického ústavu SAV a oboznámili sa výsledkami ústavu.
Riaditeľ Geografického ústavu SAV doc. Vladimír Ira poskytol základné informácie o ústave. Zdôraznil, že vedecká činnosť ústavu je zameraná na základný výskum priestorovej štruktúry prírodných a sociálno-ekonomických systémov v ich vzájomnej interakcii so špeciálnym zreteľom na územie Slovenska. Ide o tri kľúčové smery rozvoja vedeckého bádania – krajina ako environmentálny systém; územná organizácia spoločnosti a geoinformatika ako nástroj integrovaného výskumu krajiny.
Prvým príspevkom Dňa otvorených dverí bola prezentácia študijného programu fyzická geografia a geoekológia prof. Mikuláša Hubu. Ako povedal, ide o tretí (doktorandský) stupeň vysokoškolského štúdia, v ktorom fyzická geografia a geoekológia predstavujú súčasť geovedne a environmentálne orientovaných vied, ktorých význam narastá s rastom antropického tlaku na prírodné geosystémy a potrebou integrovane sa vyrovnávať so spôsobenými či hroziacimi environmentálnymi zmenami. Zdôraznil, že tento program sa vyznačuje špecifickým geosystémovým prístupom k prírodnej krajine (vyváženým a prierezovým sledovaním všetkých prvkov a väzieb v prírodnej časti krajiny), ako aj schopnosťou využiť svoje poznatky pri integrovanom výskume a hodnotení krajiny a životného prostredia.
Študijný program regionálna geografia predstavil prof. Ján Oťaheľ. Povedal, že ide o doktorandský stupeň štúdia, ktorý rieši problémy vzťahu spoločnosti a prírody v priestorovom aspekte ako aj problémy priestorového usporiadania využitia krajiny, priestorovej organizácie spoločnosti na regionálnej úrovni s aplikačným vyústením v oblasti regionálneho rozvoja. Absolventi podľa neho musia ovládať a rozvíjať metódy vedeckého bádania regiónov: metodológiu regionálnej analýzy, metodológiu integrovaného výskumu krajiny, priestorovej analýzy využitia krajiny, teóriu regiónov ako konštitučného prvku spoločnosti, teóriu a metodológiu regionálneho rozvoja, modelovanie regionálnych systémov, teóriu globalizácie a jej regionálne dôsledky.
O zmenách krajiny vo vybraných regiónoch Slovenska a Bulharska hovorila Monika Kopecká. Zamerala sa na nárast negatívnych vplyvov socio-ekonomického rozvoja na krajinu, čo znamená zvýšený záujem o štúdium vzťahov medzi ľudskou spoločnosťou a prírodným prostredím, ako aj zmenami vo využívaní krajiny. Zdôraznila, že hodnotenie zmien krajiny predstavuje šesť hlavných typov: urbanizácia, intenzifikácia poľnohospodárstva, extenzifikácia poľnohospodárstva, odlesnenie, zalesnenie a ostatné zmeny.
Na túto prednášku nadviazal Vladimír Székely prezentáciou nazvanou Geografické dimenzie socio-ekonomických zmien a ich vplyv na miestny a regionálny rozvoj. Študijný odbor dáva odpovede na otázky regionálnej konkurenčnej výhody, na pohyb kapitálu, kvalitu ľudského potenciálu, ekonomickej spolupráce, sociálnej istoty, potenciálu obyvateľstva ako pracxovnej sily a pracovných príležitostí.
Súčasťou Dňa otvorených dverí bola aj výstavka publikácií pracovníkov Geografického ústavu SAV.
Európske hodnoty a Slovensko
V rámci Európskeho týždňa vedy a dňa otvorených dverí pripravili 26. novembra v Sociologickom ústave SAV v Bratislave seminár pod názvom Slovenská spoločnosť z pohľadu výskumu európskych hodnôt EVS 1991 – 1999 – 2008. Organizátormi boli Sociologický ústav SAV a Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV – sekcia metodológie. Seminár si prišli vypočuť nielen vedeckí a odborní pracovníci ústavu, ale aj študenti sociologických vied zo slovenských vysokých škôl.
Ako povedala riaditeľka SÚ SAV Magdaléna Piscová, seminár mal priblížiť sociológiu budúcim sociológom a odborným pracovníkom, ktorí výsledky sociologického skúmania využívajú. Predstavila vedeckých pracovníkov, ktorí sa na výskume európskych hodnôt v rámci slovenskej spoločnosti podieľali.
Základný rámec významného medzinárodného projektu European Values Study (EVS), jeho etapy a podmienky na prípravu a samotný výskum charakterizovala Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Zdôraznila, že projekt Výskum európskych hodnôt (EVS) je najstarším porovnávacím výskumom hodnotových orientácií v Európe, ktorý sa v európskych štátoch, na Slovensku od roku 1991, uskutočňuje v deväťročných cykloch. Skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Ďalej uviedla, že spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko. Zber údajov pre výskumnú vlnu EVS 2008 prebiehal v krajinách Európy od apríla do septembra 2008.
Niektoré zistenia tohto projektu uviedol Bohumil Búzik zo SÚ SAV. Išlo najmä o výsledky zistení nielen v roku 2008, ale aj ich porovnanie s predchádzajúcimi etapami projektu v rokoch 1991 a 1999. Výsledky sa vzťahovali k rodine, náboženstvu, práci, občianskemu a politickému životu a k spoločenskej morálke.
Miroslav Tížik, pracovník Sociologického ústavu SAV, povedal, že v časti výsledkov autori projektu uvádzajú aj údaje o priemerných európskych postojoch zaznamenaných vo výskumnej vlne EVS 1999/2000. Podľa neho tieto zistenia umožňujú porovnávať stabilitu a zmeny v hodnotách a očakávaniach obyvateľov Slovenska a tým, že mapujú oblasti širokého hodnotového konsenzu ale aj hodnotovej rôznosti, pomáhajú vyjasňovať niektoré predstavy o typických hodnotách slovenskej spoločnosti.
Diskusia potvrdila záujem účastníkov seminára o problematiku projekt európskych a slovenských hodnôt v časovom úseku od roku 1991 do roku 2008. Zaujímali sa nielen o využívanie zistených hodnôt v praxi, ale aj o podmienky, ktoré Sociologický ústav SAV pri podobných, ale najmä vlastných projektoch zameraných na rôzne stránky súčasných spoločenských a politických zmien na Slovensku a v strednej Európe, ako sú lokálne a regionálne aspekty spoločenskej a ekonomickej transformácie, zmeny v spoločenskom rozvrstvení, životných stratégiách a identitách, rozvoj občianskej spoločnosti a občianstva, pôsobenie médií v demokratizačných procesoch a vnímaní spoločenských zmien.
V rámci Týždňa vedy a techniky 2008 usporiadal Geografický ústav SAV 25. novembra vo svojej knižnici v Bratislave Deň otvorených dverí. Na akcii sa zúčastnili študenti a doktorandi, ktorí si vypočuli informácie o štúdiu na akreditovaných odboroch Geografického ústavu SAV a oboznámili sa výsledkami ústavu.
Riaditeľ Geografického ústavu SAV doc. Vladimír Ira poskytol základné informácie o ústave. Zdôraznil, že vedecká činnosť ústavu je zameraná na základný výskum priestorovej štruktúry prírodných a sociálno-ekonomických systémov v ich vzájomnej interakcii so špeciálnym zreteľom na územie Slovenska. Ide o tri kľúčové smery rozvoja vedeckého bádania – krajina ako environmentálny systém; územná organizácia spoločnosti a geoinformatika ako nástroj integrovaného výskumu krajiny.
Prvým príspevkom Dňa otvorených dverí bola prezentácia študijného programu fyzická geografia a geoekológia prof. Mikuláša Hubu. Ako povedal, ide o tretí (doktorandský) stupeň vysokoškolského štúdia, v ktorom fyzická geografia a geoekológia predstavujú súčasť geovedne a environmentálne orientovaných vied, ktorých význam narastá s rastom antropického tlaku na prírodné geosystémy a potrebou integrovane sa vyrovnávať so spôsobenými či hroziacimi environmentálnymi zmenami. Zdôraznil, že tento program sa vyznačuje špecifickým geosystémovým prístupom k prírodnej krajine (vyváženým a prierezovým sledovaním všetkých prvkov a väzieb v prírodnej časti krajiny), ako aj schopnosťou využiť svoje poznatky pri integrovanom výskume a hodnotení krajiny a životného prostredia.
Študijný program regionálna geografia predstavil prof. Ján Oťaheľ. Povedal, že ide o doktorandský stupeň štúdia, ktorý rieši problémy vzťahu spoločnosti a prírody v priestorovom aspekte ako aj problémy priestorového usporiadania využitia krajiny, priestorovej organizácie spoločnosti na regionálnej úrovni s aplikačným vyústením v oblasti regionálneho rozvoja. Absolventi podľa neho musia ovládať a rozvíjať metódy vedeckého bádania regiónov: metodológiu regionálnej analýzy, metodológiu integrovaného výskumu krajiny, priestorovej analýzy využitia krajiny, teóriu regiónov ako konštitučného prvku spoločnosti, teóriu a metodológiu regionálneho rozvoja, modelovanie regionálnych systémov, teóriu globalizácie a jej regionálne dôsledky.
O zmenách krajiny vo vybraných regiónoch Slovenska a Bulharska hovorila Monika Kopecká. Zamerala sa na nárast negatívnych vplyvov socio-ekonomického rozvoja na krajinu, čo znamená zvýšený záujem o štúdium vzťahov medzi ľudskou spoločnosťou a prírodným prostredím, ako aj zmenami vo využívaní krajiny. Zdôraznila, že hodnotenie zmien krajiny predstavuje šesť hlavných typov: urbanizácia, intenzifikácia poľnohospodárstva, extenzifikácia poľnohospodárstva, odlesnenie, zalesnenie a ostatné zmeny.
Na túto prednášku nadviazal Vladimír Székely prezentáciou nazvanou Geografické dimenzie socio-ekonomických zmien a ich vplyv na miestny a regionálny rozvoj. Študijný odbor dáva odpovede na otázky regionálnej konkurenčnej výhody, na pohyb kapitálu, kvalitu ľudského potenciálu, ekonomickej spolupráce, sociálnej istoty, potenciálu obyvateľstva ako pracxovnej sily a pracovných príležitostí.
Súčasťou Dňa otvorených dverí bola aj výstavka publikácií pracovníkov Geografického ústavu SAV.
Európske hodnoty a Slovensko
V rámci Európskeho týždňa vedy a dňa otvorených dverí pripravili 26. novembra v Sociologickom ústave SAV v Bratislave seminár pod názvom Slovenská spoločnosť z pohľadu výskumu európskych hodnôt EVS 1991 – 1999 – 2008. Organizátormi boli Sociologický ústav SAV a Slovenská sociologická spoločnosť pri SAV – sekcia metodológie. Seminár si prišli vypočuť nielen vedeckí a odborní pracovníci ústavu, ale aj študenti sociologických vied zo slovenských vysokých škôl.
Ako povedala riaditeľka SÚ SAV Magdaléna Piscová, seminár mal priblížiť sociológiu budúcim sociológom a odborným pracovníkom, ktorí výsledky sociologického skúmania využívajú. Predstavila vedeckých pracovníkov, ktorí sa na výskume európskych hodnôt v rámci slovenskej spoločnosti podieľali.
Základný rámec významného medzinárodného projektu European Values Study (EVS), jeho etapy a podmienky na prípravu a samotný výskum charakterizovala Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV. Zdôraznila, že projekt Výskum európskych hodnôt (EVS) je najstarším porovnávacím výskumom hodnotových orientácií v Európe, ktorý sa v európskych štátoch, na Slovensku od roku 1991, uskutočňuje v deväťročných cykloch. Skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Ďalej uviedla, že spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko. Zber údajov pre výskumnú vlnu EVS 2008 prebiehal v krajinách Európy od apríla do septembra 2008.
Niektoré zistenia tohto projektu uviedol Bohumil Búzik zo SÚ SAV. Išlo najmä o výsledky zistení nielen v roku 2008, ale aj ich porovnanie s predchádzajúcimi etapami projektu v rokoch 1991 a 1999. Výsledky sa vzťahovali k rodine, náboženstvu, práci, občianskemu a politickému životu a k spoločenskej morálke.
Miroslav Tížik, pracovník Sociologického ústavu SAV, povedal, že v časti výsledkov autori projektu uvádzajú aj údaje o priemerných európskych postojoch zaznamenaných vo výskumnej vlne EVS 1999/2000. Podľa neho tieto zistenia umožňujú porovnávať stabilitu a zmeny v hodnotách a očakávaniach obyvateľov Slovenska a tým, že mapujú oblasti širokého hodnotového konsenzu ale aj hodnotovej rôznosti, pomáhajú vyjasňovať niektoré predstavy o typických hodnotách slovenskej spoločnosti.
Diskusia potvrdila záujem účastníkov seminára o problematiku projekt európskych a slovenských hodnôt v časovom úseku od roku 1991 do roku 2008. Zaujímali sa nielen o využívanie zistených hodnôt v praxi, ale aj o podmienky, ktoré Sociologický ústav SAV pri podobných, ale najmä vlastných projektoch zameraných na rôzne stránky súčasných spoločenských a politických zmien na Slovensku a v strednej Európe, ako sú lokálne a regionálne aspekty spoločenskej a ekonomickej transformácie, zmeny v spoločenskom rozvrstvení, životných stratégiách a identitách, rozvoj občianskej spoločnosti a občianstva, pôsobenie médií v demokratizačných procesoch a vnímaní spoločenských zmien.