Za Stanislavom Šmatlákom
8. 8. 2008 | videné 1001-krát
Posledná rozlúčka s významným literárnym vedcom bude v utorok 12. augusta o 14.30 hod. v bratislavskom krematóriu.
V utorok 5. augusta vo veku 82 rokov zomrel významný literárny vedec, kritik a editor PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc., jeden z emeritných profilových vedeckých pracovníkov Ústavu slovenskej literatúry SAV. Bádateľsky sa dlhé roky venoval novodobej slovenskej poézii: tvorbe P. O. Hviezdoslava (Hviezdoslav. Zrod a vývin jeho lyriky, 1961), neskôr Ivanovi Kraskovi a poézii Slovenskej Moderny (Poézia Ivana Krasku, 1960, Vývin a tvar Kraskovej lyriky, 1976), monografické skúmania zavŕšil publikáciou Básnik Laco Novomeský, 1967. Obsiahlymi kapitolami prispel do 3. a 4. zväzku Dejín slovenskej literatúry (1965, 1975), pre ktoré vypracoval súhrnné state o poézii, česko-slovenských vzťahoch a portréty Hviezdoslava, Krasku a J. Jesenského. Dlhoročné skúsenosti výskumu slovenskej poézie v širokom vývinovom rámci zužitkoval v publikácii Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky (1971; doplnené vydanie vyšlo r. 1979 pod názvom Dvesto rokov slovenskej lyriky). Záujem o súčasnú literatúru našiel najšťastnejší a najosobnejší výraz v publikácii o poézii M. Válka a M. Rúfusa Pozvanie do básne (1971). Generačná solidarita a gesto spájalo S. Šmatláka od 40. rokov s V. Mihálikom, V. Turčánym ako aj s dvomi spomenutými básnikmi. V 90. rokoch svoj bádateľský a editorský program doplnil o výklad básnického diela V. Beniaka, inak svojho príbuzného.
Vyvrcholením vedeckej práce Stanislava Šmatláka sa stali Dejiny slovenskej literatúry; od stredoveku po súčasnosť (1988). Roky po odchode do dôchodku venoval novému rozšírenému prepracovaniu svojich Dejín v rozpätí od najstarších čias až do roku 1945 (vyšli v dvoch zväzkoch, I. 1997, II. 1999; druhé vydanie: I. 2001, II. 2002). Na báze týchto Šmatlákových dejín v spoluautorstve L. Richtera a V. Petríka vyšla nemecká verzia (2003).
Literárnovedné práce Stanislava Šmatláka sa vyznačujú obsiahlou materiálovou bázou, teoretickou fundovanosťou (dotyky so štrukturalizmom, scientizmom, teóriou literárnej komunikácie atď.) a koncepčne zvládnutou tematikou. Bol mladším súčasníkom a účastníkom vedeckej avantgardy 40. rokov, modernú slovenskú literárnu vedu profiloval ako príslušník silnej generačnej zostavy (N. Krausová, F. Miko, M. Tomčík, O. Čepan.) Teoretický a metodologický nadhľad vtláča Šmatlákovým prácam pečať objektivity a definitívnosti. Literárnohistorický prístup sa uňho vždy spája s riešením problematiky umeleckých postupov a autorských poetík. Vyváženým spôsobom skúma literatúru v kontexte kultúrno-spoločenskom i literárno-estetickom. Aj keď veľa priestoru venuje sociálno-vývinovej problematike, vždy kladie dôraz na literárne dielo ako na suverénny a nezastupiteľný fakt. Precízna analýza jeho štruktúry a interpretačné postupy sú kľúčovou zložkou Šmatlákovej výskumnej metódy.
Od začiatku 70. do polovice 80. rokoch popri vlastnej vedeckej práci sa podieľal ako riadiaci pracovník na podobe inštitucionálnej literárnej vedy, na jej programe a výsledkoch.
Bezmála šesť desaťročí práce S. Šmatláka v slovenskej literárnej vede a vôbec slovenskej literárnej kultúre vytvorilo fond poznatkov a individuálne literárne dielo, ktoré ešte aj v budúcnosti odborná a kultúrna verejnosť bude musieť brať do rúk so vzácnou samozrejmosťou.
V utorok 5. augusta vo veku 82 rokov zomrel významný literárny vedec, kritik a editor PhDr. Stanislav Šmatlák, DrSc., jeden z emeritných profilových vedeckých pracovníkov Ústavu slovenskej literatúry SAV. Bádateľsky sa dlhé roky venoval novodobej slovenskej poézii: tvorbe P. O. Hviezdoslava (Hviezdoslav. Zrod a vývin jeho lyriky, 1961), neskôr Ivanovi Kraskovi a poézii Slovenskej Moderny (Poézia Ivana Krasku, 1960, Vývin a tvar Kraskovej lyriky, 1976), monografické skúmania zavŕšil publikáciou Básnik Laco Novomeský, 1967. Obsiahlymi kapitolami prispel do 3. a 4. zväzku Dejín slovenskej literatúry (1965, 1975), pre ktoré vypracoval súhrnné state o poézii, česko-slovenských vzťahoch a portréty Hviezdoslava, Krasku a J. Jesenského. Dlhoročné skúsenosti výskumu slovenskej poézie v širokom vývinovom rámci zužitkoval v publikácii Stopäťdesiat rokov slovenskej lyriky (1971; doplnené vydanie vyšlo r. 1979 pod názvom Dvesto rokov slovenskej lyriky). Záujem o súčasnú literatúru našiel najšťastnejší a najosobnejší výraz v publikácii o poézii M. Válka a M. Rúfusa Pozvanie do básne (1971). Generačná solidarita a gesto spájalo S. Šmatláka od 40. rokov s V. Mihálikom, V. Turčánym ako aj s dvomi spomenutými básnikmi. V 90. rokoch svoj bádateľský a editorský program doplnil o výklad básnického diela V. Beniaka, inak svojho príbuzného.
Vyvrcholením vedeckej práce Stanislava Šmatláka sa stali Dejiny slovenskej literatúry; od stredoveku po súčasnosť (1988). Roky po odchode do dôchodku venoval novému rozšírenému prepracovaniu svojich Dejín v rozpätí od najstarších čias až do roku 1945 (vyšli v dvoch zväzkoch, I. 1997, II. 1999; druhé vydanie: I. 2001, II. 2002). Na báze týchto Šmatlákových dejín v spoluautorstve L. Richtera a V. Petríka vyšla nemecká verzia (2003).
Literárnovedné práce Stanislava Šmatláka sa vyznačujú obsiahlou materiálovou bázou, teoretickou fundovanosťou (dotyky so štrukturalizmom, scientizmom, teóriou literárnej komunikácie atď.) a koncepčne zvládnutou tematikou. Bol mladším súčasníkom a účastníkom vedeckej avantgardy 40. rokov, modernú slovenskú literárnu vedu profiloval ako príslušník silnej generačnej zostavy (N. Krausová, F. Miko, M. Tomčík, O. Čepan.) Teoretický a metodologický nadhľad vtláča Šmatlákovým prácam pečať objektivity a definitívnosti. Literárnohistorický prístup sa uňho vždy spája s riešením problematiky umeleckých postupov a autorských poetík. Vyváženým spôsobom skúma literatúru v kontexte kultúrno-spoločenskom i literárno-estetickom. Aj keď veľa priestoru venuje sociálno-vývinovej problematike, vždy kladie dôraz na literárne dielo ako na suverénny a nezastupiteľný fakt. Precízna analýza jeho štruktúry a interpretačné postupy sú kľúčovou zložkou Šmatlákovej výskumnej metódy.
Od začiatku 70. do polovice 80. rokoch popri vlastnej vedeckej práci sa podieľal ako riadiaci pracovník na podobe inštitucionálnej literárnej vedy, na jej programe a výsledkoch.
Bezmála šesť desaťročí práce S. Šmatláka v slovenskej literárnej vede a vôbec slovenskej literárnej kultúre vytvorilo fond poznatkov a individuálne literárne dielo, ktoré ešte aj v budúcnosti odborná a kultúrna verejnosť bude musieť brať do rúk so vzácnou samozrejmosťou.