Observatórium plné kuriozít
17. 7. 2008 | videné 2776-krát
Na exkurzii v Geomagnetickom observatóriu SAV v Hurbanove novinárov zaujali najviac poruchy geomagnetizmu v okolí parlamentu.
Pri príležitosti 55. výročia svojho vzniku Slovenská akadémia vied pozvala novinárov na exkurziu na svoje najstaršie vedecké pracovisko, ktorým je Geomagnetické observatórium Geofyzikálneho ústavu SAV (GfÚ SAV) v Hurbanove a na terénne pracovisko Archeologického ústavu SAV v Iži pri Komárne, kde pokračujú vykopávky a zachraňovanie vzácnych pamiatok v už dávnejšie objavenom rímskom vojenskom tábore z 2. st. n.l. Kelemantia.
V Hurbanove novinárov i nás, pracovníkov Tlačového odboru SAV, čakala nielen viac ako sto rokov stará a stále krásna budova observatória, zaujímavé prístroje a zariadenia, ale aj zaujímavé informácie, ktoré nám sprostredkovali RNDr. Ján Vozár, PhD., vedúci oddelenia geomagnetizmu GfÚ SAV a najmä bývalý dlhoročný riaditeľ GfÚ SAV a šéf observatóriá, dnes člen Predsedníctva SAV, geofyzik RNDr. Igor Túnyi, CSc. Jeho prezentácia na pôde observatória bola preňho už tretím informačným výstupom pred novinármi. Prvé dva absolvoval ešte počas cesty mikrobusom v živých vstupoch do Rádia Slovensko a Rádia Regina s redaktorkou Slovenského rozhlasu Evou Sládkovou.
Od Konkoly-Thegeho po Intermagnet
Geomagnetické observatórium GfÚ SAV v Hurbanove založil uhorský šľachtic, vynikajúci odborník a všestranný vzdelanec Mikuláš Konkoly-Thege (1842-1916) pred viac ako 100 rokmi ako súkromné pozorovacie pracovisko. "Dr. Mikuláš Konkoly-Thege bol veľkým nadšencom prírodných vied, najmä astronómie a geofyziky, i konštruktérom pozorovacích prístrojov, bol členom mnohých medzinárodných akadémií a vo vtedajšej Ó Gyalle (Veľkej Ďale), dnešnom Hurbanove, založil nielen geomagnetické observatórium, ale aj hvezdáreň a meteorologické observatórium. Neskôr, v r. 1900, keď ich už finančne nevládal utiahnuť, prevzal ich správu štát", informoval Igor Túnyi.
Za uplynulých 100 rokov vyrástlo Geomagnetické observatórium na moderné pracovisko, kde sa robí monitoring geomagnetickej a seizmickej aktivity a vyhodnocujú zmeny magnetického poľa Zeme, ktoré slúži ako prirodzený ochranný štít pred kozmickými lúčmi, ktoré by inak zničili na Zemi všetko živé. Najväčší rozvoj observatória sa datuje od r. 1953, keď sa stalo súčasťou vedeckých pracovísk SAV. Dnes je pevným článkom celosvetovej siete geomagnetických observatórií I. rádu INTERMAGNET, ktorá združuje okolo 30 pozorovacích miest na zemi, pričom práve hurbanovské observatórium patrí k najkontinuálnejším. "Vo vedeckej oblasti je to čosi ako medzinárodná liga," nie bez hrdosti zdôraznil Igor Túnyi na adresu observatória, ktoré je tiež Referenčným centrom magnetickej deklinácie na Slovensku. "Znamená to, že všetky organizácie, ktoré používajú deklinometre, by si ich mali chodiť sem, do Hurbanova, dávať kalibrovať. Aby presne poznali odchýlku magnetickej strelky od strelky geografickej, čo je vlastne inými slovami magnetická deklinácia."
Najsilnejšia magnetická búrka v 20. storočí bola v r. 1989
V hurbanovskom observatóriu sa sledujú aj geomagnetické búrky, ktoré súvisia s erupčnou aktivitou Slnka a keďže majú odozvu v zemskej magnetosfére, môžu vplývať aj na živé organizmy. Teda aj na človeka. Ako pikantériu pre novinárov uviedol Igor Túnyi informáciu, že premiér Róbert Fico sa narodil v čase úplného geomagnetického pokoja, ale napríklad minister Ján Mikolaj za silnej magnetickej búrky. Veľmi silná magnetická búrka bola aj 17. novembra 1989, pričom v marci 1989 bola vôbec najsilnejšia magnetická búrka v 20. storočí. Dokladajú to presné záznamy, ktoré v observatóriu majú presne evidované a uložené s dátumom každého dňa. Sú potrebné, veď informácie o geomagnetickej aktivite sa uplatňujú v letectve, navigácii, vo vojenskej oblasti, v telekomunikáciách a v poslednom čase aj v biológii a medicíne.
Nie menej zaujímavé sú mapy geomagnetickej aktivity, resp. zemského magnetického poľa, ktoré dokazujú, že aktivita geomagnetického poľa je stále veľká. Homogénna nie je ani geomagnetická mapa Slovenska, ktorá poukazuje na rôzne poruchy a anomálie. "Podľa meraní, ktoré sa doteraz robili, najviac porušené geomagnetické pole na Slovensku je v okolí Banskej Štiavnice a v Slovenskom rudohorí, kde je najviac rudkých ložísk," vysvetľuje vplyv zrudnenia na geomagnetizmus Igor Túnyi. Geofyzici však majú zdokumentované aj iné vplyvy. "Zistili sme napríklad porušenosť magnetického poľa v Bratislave a Košiciach spôsobenú mestskou elektrickou dopravou. Minimálna magnetická porušenosť je od 23.00 hodiny do skorých ranných hodín, keď mestská doprava nepremáva. V Bratislave je najviac porušené magnetické pole Zeme v okolí Bratislavského hradu, parlamentu a okolo hlavnej železničnej stanice. Očividne aj tu na magnetické pole vplýva hustá mestská, najmä električková doprava a elektrická železnica," uviedol Igor Túnyi ukazujúc pritom na zhustené siločiary signalizujúce poruchy geomagnetického poľa na mape Bratislavy a Košíc. "Aspoň vieme, prečo poslanci rozhodujú tak ako rozhodujú", komentovali jeho slová novinári. K vedecky podloženým údajom o poruchách magnetického poľa Zeme pridal Igor Túnyi aj ďalšiu zaujímavosť, ktorú dostal od gruzínskych kolegov - kópiu obrázku s podpisom Džugašvili a výsledkami meraní, ktoré v dňoch 29. a 30. decembra 1900 v magnetickom observatóriu v Tbilisi urobil Josif Vissarionovič Stalin, neskoršie smutne preslávený ruský vodca, ktorý tu na prelome storočí pôsobil asi tri roky. "Škoda, že tam nezostal," poznamenali nahlas niektorí novinári. V tom sme boli všetci zajedno.
V akcii storočný seizmograf i protónový magnetometer
Po prezentácii a neformálnej tlačovej besede nás už čakala vlastná exkurzia. Najprv sme krútenými úzkym schodišťom vystúpali do výšky cca 30 m na vežu Meteorologického observatória SHMÚ a potom zostúpili do seizmickej stanice GfÚ SAV k unikátnemu prístroju zaznamenávajúcom otrasy aj tých najhlbších útrob našej Zeme. Je ním najstarší seizmograf v strednej Európe, ktorý na rozdiel od digitálnych prístrojov zaznamenáva údaje ešte stále klasicky, na začadený papier. Hoci bol inštalovaný ešte v roku 1902, podľa slov nášho sprievodcu Jána Vozára je stále funkčný a veľmi citlivý. "Dodnes sú to trvácnejšie záznamy ako tie, ktoré sa robia na magnetické média a fotopapier," doložil aj Igor Túnyi. I napriek svojmu veku je "dedko-seizmograf" súčasťou celoslovenskej seizmickej siete, ktorá má 14 staníc. Záznamy slúžia geofyzikom na fyzikálne štúdium podstaty zemetrasení.
Cestou do pavilónov relatívnych a absolútnych meraní geomagnetického poľa Zeme sme sa zastavili aj v novom len tohto roku otvorenom Múzeu Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH) patriacej pod Ministerstvo kultúry SR, kde nás privítal a o jej činnosti informoval generálny riaditeľ SÚH Ing. Teodor Pinter. Pozreli sme si tiež viac ako sto rokov starú a v r. 1992 zrekonštruovanú hvezdáreň, navštívili neveľký magnetický variačný pavilón, kde sa robia tzv. relatívne merania zemského magnetického poľa a skončili v drevenom pavilóne absolútnych meraní, kde sa zisťuje skutočná, čiže presná hodnota magnetického poľa Zeme. "Slúži nám na to magnetický teodolit, ktorým sa meria deklinácia a protónový magnetomoter, ktorý meria totálne pole Zeme" vysvetľuje funkciu pre nás neznámych prístrojov geofyzička RNDr. Magdaléna Váczyová, CSc., ktorá niekoľkokrát denne, bez ohľadu na počasie, meria parkom okolo historickej budovy cestu do pavilónu, kde nové moderné prístroje susedia s viac ako storočnými prístrojovými pamätníkmi. Pričom jedny i druhé stoja na pylónoch zapustených hlboko do zeme, aby sa nevychyľovali a merania, ktoré sa nimi robia, resp. v prípade niektorých už len robili, boli naozaj presné.
Podľa Alberta Einsteina je magnetické pole Zeme nielen jednou z najväčších záhad fyziky, ale aj jedným z jej najvýznamnejších problémov. Myslia si to, ako inak, aj vedci z Geofyzikálneho ústavu SAV a obzvlášť tí, ktorí ho sledujú a denno-denne merajú a vyhodnocujú. Či si to myslia aj novinári, ktorí navštívili vedcov SAV v Hurbanove, sme nezisťovali, ale veríme, že po exkurzii v Geomagnetickom observatóriu GfÚ SAV im bude magnetické pole Zeme ako problém fyziky a predmet skúmania o čosi bližší a najmä zrozumiteľnejší. A ich prostredníctvom azda aj mnohým čitateľom, rozhlasovým poslucháčom a divákom. Rovnako ako práca vedcov zo SAV, ktorí sa meraním magnetického poľa Zeme zaoberajú.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Pri príležitosti 55. výročia svojho vzniku Slovenská akadémia vied pozvala novinárov na exkurziu na svoje najstaršie vedecké pracovisko, ktorým je Geomagnetické observatórium Geofyzikálneho ústavu SAV (GfÚ SAV) v Hurbanove a na terénne pracovisko Archeologického ústavu SAV v Iži pri Komárne, kde pokračujú vykopávky a zachraňovanie vzácnych pamiatok v už dávnejšie objavenom rímskom vojenskom tábore z 2. st. n.l. Kelemantia.
V Hurbanove novinárov i nás, pracovníkov Tlačového odboru SAV, čakala nielen viac ako sto rokov stará a stále krásna budova observatória, zaujímavé prístroje a zariadenia, ale aj zaujímavé informácie, ktoré nám sprostredkovali RNDr. Ján Vozár, PhD., vedúci oddelenia geomagnetizmu GfÚ SAV a najmä bývalý dlhoročný riaditeľ GfÚ SAV a šéf observatóriá, dnes člen Predsedníctva SAV, geofyzik RNDr. Igor Túnyi, CSc. Jeho prezentácia na pôde observatória bola preňho už tretím informačným výstupom pred novinármi. Prvé dva absolvoval ešte počas cesty mikrobusom v živých vstupoch do Rádia Slovensko a Rádia Regina s redaktorkou Slovenského rozhlasu Evou Sládkovou.
Od Konkoly-Thegeho po Intermagnet
Geomagnetické observatórium GfÚ SAV v Hurbanove založil uhorský šľachtic, vynikajúci odborník a všestranný vzdelanec Mikuláš Konkoly-Thege (1842-1916) pred viac ako 100 rokmi ako súkromné pozorovacie pracovisko. "Dr. Mikuláš Konkoly-Thege bol veľkým nadšencom prírodných vied, najmä astronómie a geofyziky, i konštruktérom pozorovacích prístrojov, bol členom mnohých medzinárodných akadémií a vo vtedajšej Ó Gyalle (Veľkej Ďale), dnešnom Hurbanove, založil nielen geomagnetické observatórium, ale aj hvezdáreň a meteorologické observatórium. Neskôr, v r. 1900, keď ich už finančne nevládal utiahnuť, prevzal ich správu štát", informoval Igor Túnyi.
Za uplynulých 100 rokov vyrástlo Geomagnetické observatórium na moderné pracovisko, kde sa robí monitoring geomagnetickej a seizmickej aktivity a vyhodnocujú zmeny magnetického poľa Zeme, ktoré slúži ako prirodzený ochranný štít pred kozmickými lúčmi, ktoré by inak zničili na Zemi všetko živé. Najväčší rozvoj observatória sa datuje od r. 1953, keď sa stalo súčasťou vedeckých pracovísk SAV. Dnes je pevným článkom celosvetovej siete geomagnetických observatórií I. rádu INTERMAGNET, ktorá združuje okolo 30 pozorovacích miest na zemi, pričom práve hurbanovské observatórium patrí k najkontinuálnejším. "Vo vedeckej oblasti je to čosi ako medzinárodná liga," nie bez hrdosti zdôraznil Igor Túnyi na adresu observatória, ktoré je tiež Referenčným centrom magnetickej deklinácie na Slovensku. "Znamená to, že všetky organizácie, ktoré používajú deklinometre, by si ich mali chodiť sem, do Hurbanova, dávať kalibrovať. Aby presne poznali odchýlku magnetickej strelky od strelky geografickej, čo je vlastne inými slovami magnetická deklinácia."
Najsilnejšia magnetická búrka v 20. storočí bola v r. 1989
V hurbanovskom observatóriu sa sledujú aj geomagnetické búrky, ktoré súvisia s erupčnou aktivitou Slnka a keďže majú odozvu v zemskej magnetosfére, môžu vplývať aj na živé organizmy. Teda aj na človeka. Ako pikantériu pre novinárov uviedol Igor Túnyi informáciu, že premiér Róbert Fico sa narodil v čase úplného geomagnetického pokoja, ale napríklad minister Ján Mikolaj za silnej magnetickej búrky. Veľmi silná magnetická búrka bola aj 17. novembra 1989, pričom v marci 1989 bola vôbec najsilnejšia magnetická búrka v 20. storočí. Dokladajú to presné záznamy, ktoré v observatóriu majú presne evidované a uložené s dátumom každého dňa. Sú potrebné, veď informácie o geomagnetickej aktivite sa uplatňujú v letectve, navigácii, vo vojenskej oblasti, v telekomunikáciách a v poslednom čase aj v biológii a medicíne.
Nie menej zaujímavé sú mapy geomagnetickej aktivity, resp. zemského magnetického poľa, ktoré dokazujú, že aktivita geomagnetického poľa je stále veľká. Homogénna nie je ani geomagnetická mapa Slovenska, ktorá poukazuje na rôzne poruchy a anomálie. "Podľa meraní, ktoré sa doteraz robili, najviac porušené geomagnetické pole na Slovensku je v okolí Banskej Štiavnice a v Slovenskom rudohorí, kde je najviac rudkých ložísk," vysvetľuje vplyv zrudnenia na geomagnetizmus Igor Túnyi. Geofyzici však majú zdokumentované aj iné vplyvy. "Zistili sme napríklad porušenosť magnetického poľa v Bratislave a Košiciach spôsobenú mestskou elektrickou dopravou. Minimálna magnetická porušenosť je od 23.00 hodiny do skorých ranných hodín, keď mestská doprava nepremáva. V Bratislave je najviac porušené magnetické pole Zeme v okolí Bratislavského hradu, parlamentu a okolo hlavnej železničnej stanice. Očividne aj tu na magnetické pole vplýva hustá mestská, najmä električková doprava a elektrická železnica," uviedol Igor Túnyi ukazujúc pritom na zhustené siločiary signalizujúce poruchy geomagnetického poľa na mape Bratislavy a Košíc. "Aspoň vieme, prečo poslanci rozhodujú tak ako rozhodujú", komentovali jeho slová novinári. K vedecky podloženým údajom o poruchách magnetického poľa Zeme pridal Igor Túnyi aj ďalšiu zaujímavosť, ktorú dostal od gruzínskych kolegov - kópiu obrázku s podpisom Džugašvili a výsledkami meraní, ktoré v dňoch 29. a 30. decembra 1900 v magnetickom observatóriu v Tbilisi urobil Josif Vissarionovič Stalin, neskoršie smutne preslávený ruský vodca, ktorý tu na prelome storočí pôsobil asi tri roky. "Škoda, že tam nezostal," poznamenali nahlas niektorí novinári. V tom sme boli všetci zajedno.
V akcii storočný seizmograf i protónový magnetometer
Po prezentácii a neformálnej tlačovej besede nás už čakala vlastná exkurzia. Najprv sme krútenými úzkym schodišťom vystúpali do výšky cca 30 m na vežu Meteorologického observatória SHMÚ a potom zostúpili do seizmickej stanice GfÚ SAV k unikátnemu prístroju zaznamenávajúcom otrasy aj tých najhlbších útrob našej Zeme. Je ním najstarší seizmograf v strednej Európe, ktorý na rozdiel od digitálnych prístrojov zaznamenáva údaje ešte stále klasicky, na začadený papier. Hoci bol inštalovaný ešte v roku 1902, podľa slov nášho sprievodcu Jána Vozára je stále funkčný a veľmi citlivý. "Dodnes sú to trvácnejšie záznamy ako tie, ktoré sa robia na magnetické média a fotopapier," doložil aj Igor Túnyi. I napriek svojmu veku je "dedko-seizmograf" súčasťou celoslovenskej seizmickej siete, ktorá má 14 staníc. Záznamy slúžia geofyzikom na fyzikálne štúdium podstaty zemetrasení.
Cestou do pavilónov relatívnych a absolútnych meraní geomagnetického poľa Zeme sme sa zastavili aj v novom len tohto roku otvorenom Múzeu Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH) patriacej pod Ministerstvo kultúry SR, kde nás privítal a o jej činnosti informoval generálny riaditeľ SÚH Ing. Teodor Pinter. Pozreli sme si tiež viac ako sto rokov starú a v r. 1992 zrekonštruovanú hvezdáreň, navštívili neveľký magnetický variačný pavilón, kde sa robia tzv. relatívne merania zemského magnetického poľa a skončili v drevenom pavilóne absolútnych meraní, kde sa zisťuje skutočná, čiže presná hodnota magnetického poľa Zeme. "Slúži nám na to magnetický teodolit, ktorým sa meria deklinácia a protónový magnetomoter, ktorý meria totálne pole Zeme" vysvetľuje funkciu pre nás neznámych prístrojov geofyzička RNDr. Magdaléna Váczyová, CSc., ktorá niekoľkokrát denne, bez ohľadu na počasie, meria parkom okolo historickej budovy cestu do pavilónu, kde nové moderné prístroje susedia s viac ako storočnými prístrojovými pamätníkmi. Pričom jedny i druhé stoja na pylónoch zapustených hlboko do zeme, aby sa nevychyľovali a merania, ktoré sa nimi robia, resp. v prípade niektorých už len robili, boli naozaj presné.
Podľa Alberta Einsteina je magnetické pole Zeme nielen jednou z najväčších záhad fyziky, ale aj jedným z jej najvýznamnejších problémov. Myslia si to, ako inak, aj vedci z Geofyzikálneho ústavu SAV a obzvlášť tí, ktorí ho sledujú a denno-denne merajú a vyhodnocujú. Či si to myslia aj novinári, ktorí navštívili vedcov SAV v Hurbanove, sme nezisťovali, ale veríme, že po exkurzii v Geomagnetickom observatóriu GfÚ SAV im bude magnetické pole Zeme ako problém fyziky a predmet skúmania o čosi bližší a najmä zrozumiteľnejší. A ich prostredníctvom azda aj mnohým čitateľom, rozhlasovým poslucháčom a divákom. Rovnako ako práca vedcov zo SAV, ktorí sa meraním magnetického poľa Zeme zaoberajú.
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula