Geografi SAV pre životné prostredie
12. 6. 2008 | videné 1198-krát
Geografický ústav SAV pripomenul médiám a verejnosti 5. jún tlačovkou o životnom prostredí, Tatrách a nových projektoch.
Už tradične je 5. jún Svetovým dňom životného prostredia. Geografický Ústav SAV pri tejto príležitosti médiám a ich prostredníctvom aj verejnosti predstavil svoje pracovisko nielen ako miesto, kde sa vedci zaoberajú skúmaním zemského povrchu a vedou o Zemi ako domove ľudí, ale aj ako miesto, kde sa robí veda o životnom prostredí.
Ako informoval riaditeľ ústavu doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc., hlavným poslaním pracoviska, ktoré práve v tomto roku ako jeden z najstarších ústavov SAV oslavuje 65. výročie svojho vzniku, je výskum dynamiky priestorovej štruktúry prírodných a sociálno-ekonomických systémov v ich vzájomných väzbách (človek a jeho prostredie), so špeciálnym zreteľom na územie Slovenska. Čiže je to aj enviromentalisticky orientovaný ústav. Ako zdôraznil doc. Ira, výskum v ústave sa rozvíja v rámci štyroch kľúčových smerov, z ktorých všetky majú aj túto orientáciu. Sú nimi - výskum zmien krajiny aplikáciou geografických informačných systémov (GIS) a údajov diaľkového prieskumu zeme (DPZ); štruktúra a dynamika prírodnej krajiny, hazardy a riziká; geografický výskum sociálno-kultúrnych a ekonomických zmien a ich vplyv na miestny a regionálny rozvoj a geografická dimenzia udržateľnosti a kvality života.
O konkrétnych projektoch a úlohách riešených v Geografickom ústave SAV informovali novinárov prof. Mikuláš Huba a RNDr. Ján Hanušin, CSc. Jedným z nich je aj projekt, ktorého cieľom je zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier. Vedúci projektu Ján Hanušin informoval o návrhoch ako možno zlepšiť funkčné prvky siete chránených území v súlade s koncepciou trvalej udržateľnosti a zásadami integrovaného manažmentu krajiny v oblasti vymedzenej národnými parkami TANAP, NAPANT a Slovenským rajom s priľahlými časťami kotlín. Je to región s najvyššími prírodno-krajinárskymi hodnotami na Slovensku a jedno z krajinársky najhodnotnejších území v strednej Európe.
Lepšia sieť chránených území - cesta k udržateľnému rozvoju v oblasti Tatier
Podľa Jána Hanušina potreba zlepšenia siete vznikla aj na základe toho, že na Slovensku je viacero schém ochrany prírody a krajiny. Je to napríklad Štátna ochranu prírody a krajiny alebo sústava Natura 2000. Svoje územia si chránia aj vodohospodári. "Každá z týchto schém si vytvára subsystém chránených území, ktoré do seba nie vždy dobre zapadajú a nastávajú problémy, ktoré môžu znemožňovať optimálny cieľ, ktorým je ochrana prírody," hovorí J. Hanušin. Vonkajšími problémami sú záujmy investorov, poľnohospodárov a dopravných štruktúr, ktoré sa križujú s ochranou prírody. "V projekte nás zaujímalo, či rozloženie chránených území je optimálne a či neboli vybrané iba náhodne. Prioritnou otázkou bolo, akým spôsobom medzi sebou chránené územia komunikujú z hľadiska tokov, hmoty a energie a na akom základe sú riadené z hľadiska inštitucionálneho," vysvetľuje J. Hanušin.
A prof. Mikuláš Huba dodáva "Chránené územia sú u nás v regionálnom systéme vnímané ako brzda rozvoja, preto aj boli tendencie niektoré plochy chránených území zredukovať. My sme chceli poukázať aj na to, že chránené územie a efektívne zosieťovanie môže vytvoriť dobré predpoklady na udržateľný rozvoj územia. Práve chránené územia sú tie územia, ktoré vytvárajú predpoklady pre rozvoj regiónov, pretože sú zaujímavé aj z hľadiska cestovného ruchu".
Keďže ide o najcennejšie územia, mala by sa podľa Hanušina ochrana posilňovať a nie zužovať. "A to cielene, prepájaním v územiach, ktoré sme vytypovali alebo začleniť ďalšie územia aspoň do nižšieho stupňa ochrany tak, aby boli optimálne prepojené s už vyhlásenými chránenými územiami. Ak by sa naše návrhy realizovali, znamenali by pre ľudí síce isté obmedzenia, ale územie by získalo vyšší status a zlepšilo by sa životné prostredie," zdôrazňuje Ján Hanušin.
Projekt Zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier je súčasťou projektu PANnet 2010 (sieť chránených území - vytvorenie a manažment koridorov, sietí a spolupráca), do ktorého je zapojených okrem Geografického ústavu SAV sedem akademických, administratívno-správnych, konzultačných a mimovládnych organizácií z ČR, Poľska, Slovinska, Chorvátska a Talianska. Predložené návrhy na zlepšenie siete chránených území - vzhľadom na reálne finančné a časové možnosti projektu PANet 2010 – však zostávajú predbežne v návrhovej, deklaratívnej rovine. Ich prípadná realizácia bude závisieť predovšetkým od spoločenských priorít, finančných možností a od politickej vôle príslušných inštitúcií, ako aj od tlaku angažovanej verejnosti.
Integrovane k záchrane kultúrneho dedičstva
O projekte integrovaného prístupu k záchrane kultúrneho dedičstva a k udržateľnému regionálnemu rozvojupodporeného zo zdrojov Nórskeho finančného mechanizmu, Finančného mechanizmu EHP a Štátneho rozpočtu SR hovoril jeho koordinátor prof. Mikuláš Huba. Na projekt je zo spomínaných zdrojov pre Slovensko vyčlenených približne 5,5 milióna eur (takmer 170 mil. Sk). Vlastnému projektu predchádza prípravný projekt, na spracovanie ktorého Geografický ústav SAV získal 210 000 Sk. Pripravovaný projekt by mohol pomôcť pri záchrane veľkej časti kultúrneho dedičstva, ktoré má kultúrno-historickú hodnotu, ale zväčša pre nedostatok financií chátra a hrozí mu zánik. "Ide najmä o objekty, ktoré nie sú v štátnom zozname nehnuteľných pamiatok. Veľká časť z nich sa nachádza vo vidieckych sídlach v okrajových územiach Slovenska, trpiacich dlhodobou podfinancovanosťou a neraz vysokou mierou nezamestnanosti. Ide o sídla, ktoré ekonomicky neprosperujú a klesá v nich kvalita života. To všetko by v prípade dlhodobého zanedbania spôsobilo veľké celospoločenské škody a riziká. Ak by sa projekt zrealizoval, vznikli by tu nové pracovné príležitosti, zvýšila by sa prosperita a zachránili by sa hodnoty. To všetko by malo mnohostranný pozitívny efekt v intenciách koncepcie trvalo udržateľného rozvoja," uviedol prof. Huba.
Individuálny projekt by sa mal realizovať v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v okresoch Ilava, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Detva a Zvolen. Rokovania so spomínanými obcami sa však ešte nezačali. Zahraniční partneri zaangažovaní na riešení projektu by mali byť najmä z Nórska, Holandska a z Českej republiky.
Súťaž o najlepšiu esej
Prof. Mikuláš Huba informoval tiež o súťaži o najlepšiu esej na tému Udržateľný spôsob života, ktorú finančne (vrátane cien víťazom) podporuje Agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV). Súťaž bola vyhlásená viacerými organizáciami pri príležitosti troch významných výročí - 65. výročia vzniku Geografického ústavu SAV, 15. výročia vzniku Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a 20. výročia vydania publikácie Historické štruktúry krajiny. Zúčastniť sa na nej môžu poslucháči univerzít v Českej republike a na Slovensku. Tematickým zameraním súťaže je problematika trvalo udržateľného rozvoja, kultúrneho dedičstva a vyššej kvality života s dôrazom na environmentálne, sociálne, kultúrne a etické aspekty a na vzťah globálny-národný-lokálny. Uzávierka súťaže je 31. august 2008. Podrobnosti o súťaži (kliknúť na modrý text).
Príloha (kliknúť na modrý text): Prečo práve téma (trvalej) udržateľnosti a prečo práve tieto tri výročia?
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula
Už tradične je 5. jún Svetovým dňom životného prostredia. Geografický Ústav SAV pri tejto príležitosti médiám a ich prostredníctvom aj verejnosti predstavil svoje pracovisko nielen ako miesto, kde sa vedci zaoberajú skúmaním zemského povrchu a vedou o Zemi ako domove ľudí, ale aj ako miesto, kde sa robí veda o životnom prostredí.
Ako informoval riaditeľ ústavu doc. RNDr. Vladimír Ira, CSc., hlavným poslaním pracoviska, ktoré práve v tomto roku ako jeden z najstarších ústavov SAV oslavuje 65. výročie svojho vzniku, je výskum dynamiky priestorovej štruktúry prírodných a sociálno-ekonomických systémov v ich vzájomných väzbách (človek a jeho prostredie), so špeciálnym zreteľom na územie Slovenska. Čiže je to aj enviromentalisticky orientovaný ústav. Ako zdôraznil doc. Ira, výskum v ústave sa rozvíja v rámci štyroch kľúčových smerov, z ktorých všetky majú aj túto orientáciu. Sú nimi - výskum zmien krajiny aplikáciou geografických informačných systémov (GIS) a údajov diaľkového prieskumu zeme (DPZ); štruktúra a dynamika prírodnej krajiny, hazardy a riziká; geografický výskum sociálno-kultúrnych a ekonomických zmien a ich vplyv na miestny a regionálny rozvoj a geografická dimenzia udržateľnosti a kvality života.
O konkrétnych projektoch a úlohách riešených v Geografickom ústave SAV informovali novinárov prof. Mikuláš Huba a RNDr. Ján Hanušin, CSc. Jedným z nich je aj projekt, ktorého cieľom je zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier. Vedúci projektu Ján Hanušin informoval o návrhoch ako možno zlepšiť funkčné prvky siete chránených území v súlade s koncepciou trvalej udržateľnosti a zásadami integrovaného manažmentu krajiny v oblasti vymedzenej národnými parkami TANAP, NAPANT a Slovenským rajom s priľahlými časťami kotlín. Je to región s najvyššími prírodno-krajinárskymi hodnotami na Slovensku a jedno z krajinársky najhodnotnejších území v strednej Európe.
Lepšia sieť chránených území - cesta k udržateľnému rozvoju v oblasti Tatier
Podľa Jána Hanušina potreba zlepšenia siete vznikla aj na základe toho, že na Slovensku je viacero schém ochrany prírody a krajiny. Je to napríklad Štátna ochranu prírody a krajiny alebo sústava Natura 2000. Svoje územia si chránia aj vodohospodári. "Každá z týchto schém si vytvára subsystém chránených území, ktoré do seba nie vždy dobre zapadajú a nastávajú problémy, ktoré môžu znemožňovať optimálny cieľ, ktorým je ochrana prírody," hovorí J. Hanušin. Vonkajšími problémami sú záujmy investorov, poľnohospodárov a dopravných štruktúr, ktoré sa križujú s ochranou prírody. "V projekte nás zaujímalo, či rozloženie chránených území je optimálne a či neboli vybrané iba náhodne. Prioritnou otázkou bolo, akým spôsobom medzi sebou chránené územia komunikujú z hľadiska tokov, hmoty a energie a na akom základe sú riadené z hľadiska inštitucionálneho," vysvetľuje J. Hanušin.
A prof. Mikuláš Huba dodáva "Chránené územia sú u nás v regionálnom systéme vnímané ako brzda rozvoja, preto aj boli tendencie niektoré plochy chránených území zredukovať. My sme chceli poukázať aj na to, že chránené územie a efektívne zosieťovanie môže vytvoriť dobré predpoklady na udržateľný rozvoj územia. Práve chránené územia sú tie územia, ktoré vytvárajú predpoklady pre rozvoj regiónov, pretože sú zaujímavé aj z hľadiska cestovného ruchu".
Keďže ide o najcennejšie územia, mala by sa podľa Hanušina ochrana posilňovať a nie zužovať. "A to cielene, prepájaním v územiach, ktoré sme vytypovali alebo začleniť ďalšie územia aspoň do nižšieho stupňa ochrany tak, aby boli optimálne prepojené s už vyhlásenými chránenými územiami. Ak by sa naše návrhy realizovali, znamenali by pre ľudí síce isté obmedzenia, ale územie by získalo vyšší status a zlepšilo by sa životné prostredie," zdôrazňuje Ján Hanušin.
Projekt Zlepšenie siete chránených území v oblasti Tatier je súčasťou projektu PANnet 2010 (sieť chránených území - vytvorenie a manažment koridorov, sietí a spolupráca), do ktorého je zapojených okrem Geografického ústavu SAV sedem akademických, administratívno-správnych, konzultačných a mimovládnych organizácií z ČR, Poľska, Slovinska, Chorvátska a Talianska. Predložené návrhy na zlepšenie siete chránených území - vzhľadom na reálne finančné a časové možnosti projektu PANet 2010 – však zostávajú predbežne v návrhovej, deklaratívnej rovine. Ich prípadná realizácia bude závisieť predovšetkým od spoločenských priorít, finančných možností a od politickej vôle príslušných inštitúcií, ako aj od tlaku angažovanej verejnosti.
Integrovane k záchrane kultúrneho dedičstva
O projekte integrovaného prístupu k záchrane kultúrneho dedičstva a k udržateľnému regionálnemu rozvojupodporeného zo zdrojov Nórskeho finančného mechanizmu, Finančného mechanizmu EHP a Štátneho rozpočtu SR hovoril jeho koordinátor prof. Mikuláš Huba. Na projekt je zo spomínaných zdrojov pre Slovensko vyčlenených približne 5,5 milióna eur (takmer 170 mil. Sk). Vlastnému projektu predchádza prípravný projekt, na spracovanie ktorého Geografický ústav SAV získal 210 000 Sk. Pripravovaný projekt by mohol pomôcť pri záchrane veľkej časti kultúrneho dedičstva, ktoré má kultúrno-historickú hodnotu, ale zväčša pre nedostatok financií chátra a hrozí mu zánik. "Ide najmä o objekty, ktoré nie sú v štátnom zozname nehnuteľných pamiatok. Veľká časť z nich sa nachádza vo vidieckych sídlach v okrajových územiach Slovenska, trpiacich dlhodobou podfinancovanosťou a neraz vysokou mierou nezamestnanosti. Ide o sídla, ktoré ekonomicky neprosperujú a klesá v nich kvalita života. To všetko by v prípade dlhodobého zanedbania spôsobilo veľké celospoločenské škody a riziká. Ak by sa projekt zrealizoval, vznikli by tu nové pracovné príležitosti, zvýšila by sa prosperita a zachránili by sa hodnoty. To všetko by malo mnohostranný pozitívny efekt v intenciách koncepcie trvalo udržateľného rozvoja," uviedol prof. Huba.
Individuálny projekt by sa mal realizovať v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v okresoch Ilava, Trenčín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Detva a Zvolen. Rokovania so spomínanými obcami sa však ešte nezačali. Zahraniční partneri zaangažovaní na riešení projektu by mali byť najmä z Nórska, Holandska a z Českej republiky.
Súťaž o najlepšiu esej
Prof. Mikuláš Huba informoval tiež o súťaži o najlepšiu esej na tému Udržateľný spôsob života, ktorú finančne (vrátane cien víťazom) podporuje Agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV). Súťaž bola vyhlásená viacerými organizáciami pri príležitosti troch významných výročí - 65. výročia vzniku Geografického ústavu SAV, 15. výročia vzniku Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a 20. výročia vydania publikácie Historické štruktúry krajiny. Zúčastniť sa na nej môžu poslucháči univerzít v Českej republike a na Slovensku. Tematickým zameraním súťaže je problematika trvalo udržateľného rozvoja, kultúrneho dedičstva a vyššej kvality života s dôrazom na environmentálne, sociálne, kultúrne a etické aspekty a na vzťah globálny-národný-lokálny. Uzávierka súťaže je 31. august 2008. Podrobnosti o súťaži (kliknúť na modrý text).
Príloha (kliknúť na modrý text): Prečo práve téma (trvalej) udržateľnosti a prečo práve tieto tri výročia?
Text: Adela Štrpková
Foto: Vladimír Šmihula