Ťažké kovy - hrozba pre rastliny
7. 12. 2007 | videné 3715-krát
V Smoleniciach o výsledkoch spoločného slovensko-rakúskeho projektu zameranom na rastliny z lokalít kontaminovaných ťažkými kovmi.
V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach bol 28. novembra 2007 seminár o výsledkoch slovensko-rakúskej spolupráce na spoločnom projekte "Rastliny z lokalít kontaminovaných ťažkými kovmi", ktorý finančne podporili aj agentúry VEGA a APVV. Na projekte spolupracujú pracovníci Oddelenia fyziológie rastlín Botanického ústavu SAV a výskumného pracoviska "Cell Imaging and Ultrastructure Research/Zobrazovanie a ultraštruktúra bunky)" Univerzity Viedeň.
Problematiku toxicity ťažkých kovov a jej tolerancie u rastlín začali oba výskumné tímy spoločne riešiť pred štyrmi rokmi. Rakúskych kolegov lákali nielen zaujímavé a rozľahlé lokality s vysokými koncentráciami kovov v pôde na Slovensku, ale aj naše poznatky o dlhodobom vplyve ťažkých kovov na populácie a jednotlivé rastlinné druhy z týchto stanovíšť. Z obojstranného záujmu vznikla spolupráca, ktorá zahrnuje terénne práce na slovenských a rakúskych lokalitách, experimentálnu prácu s rovnakými tolerantnými druhmi z týchto lokalít, využívanie skúseností a v našom prípade aj prístrojového vybavenia na partnerskom pracovisku.
Oba spolupracujúce tímy si zvolili široký prístup. Ich spoločná práca zahrnovala výskum fyziologických odpovedí a mechanizmov tolerancie od úrovne rastlinných spoločenstiev a jednotlivých druhov rastúcich na lokalitách s pôdou kontaminovanou ťažkými kovmi, až po bunkovú úroveň. Na túto tému boli vypracované a podporené projekty v každej krajine (u nás VEGA a APVV) a v poradí už druhý spoločný projekt na podporu mobility v rámci Akcie Rakúsko – Slovensko (u nás ju administruje SAIA, v Rakúsku ÖAD).
Treba vyzdvihnúť, že práca na projektoch sa do veľkej miery využíva aj na pedagogické účely pre riadnych a postgraduálnych slovenských a rakúskych študentov. Priestor k tomu vytvárajú semináre, ktoré sa už tradične konajú na Smolenickom zámku. Ten tohtoročný sa stretol s väčším záujmom ako po iné roky nielen u kolegov z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ale aj z univerzít v Košiciach, Zvolene, v Nitre a z dvoch univerzít vo Viedni (Universität Wien a Universität für Bodenkultur Wien - BOKU). Vedecký obsah tohtoročného seminára mal veľmi dobrú úroveň a potvrdil získanie nových poznatkov o mechanizmoch tolerancie ťažkých kovov a fyziologických odpovediach, ktoré sú potenciálne využiteľné napríklad v technológiách zameraných na zlepšovanie životného prostredia.
O tom, že imobilizácia ťažkých kovov pridaním rôznych substrátov do pôdy môže zabrániť vstupu ťažkých kovov do rastlín (a ďalej do potravinového reťazca), na seminári hovoril a výsledkami experimentov to aj doložil, prof. Dr. Othmar Horak z Rakúskeho výskumného centra v Seibersdorfe. Dr. Angela Sessitsch z toho istého pracoviska sa zaoberala schopnosťou pôdnych baktérií ovplyvniť mobilitu kovových iónov v pôde a tým aj ich prístupnosť pre rastliny.
Zaujímavé boli aj zistenia RNDr. Viery Banásovej, CSc. z Botanického ústavu SAV, ktorá prezentovala zmeny vegetácie a druhovej diverzity rastlín silne poškodených lokalít emisiami ťažkých kovov po poklese znečistenia v okolí hút v Krompachoch, Banskej Štiavnici a Arnoldsteine. Zmenami rastlinstva na haldách v okolí ferozliatinovej prevádzky na Orave ju doplnila Dr. Anna Gogoláková z UKF v Nitre.
Ukazuje sa, ako potvrdil doc. Dr. Martin Bačkor z UPJŠ v Košiciach, že niektoré druhy lišajníkov sú odolné voči vysokým koncentráciám ťažkých kovov, a že exitujú určité mechanizmy na ich detoxifikáciu, čo je zaujímavý poznatok. Potvrdili to aj výsledky kolegov z Rakúska. Výskumná práca pod vedením prof. Dr. Irene Lichtscheidlovej z Univerzity Viedeň sa sústreďuje na schopnosť machorastov tolerovať vysoké koncentrácie medi v substráte.
Intenzívna slovensko-rakúska spolupráca priniesla poznatky o štruktúrnych vlastnostiach tolerantných druhov a ich aktivitách v príjme a akumulácii zinku, medi, olova a kadmia (RNDr. Milada Čiamporová, CSc., Mgr. Miriam Nadubinská, PhD., Dr. Viera Banásová, všetky Botanický ústav SAV Bratislava a doc. Dr. Jozef Krištín, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava).
Poznatkami o štruktúrnych vlastnostiach koreňov ako významných faktoroch z hľadiska vstupu iónov ťažkých kovov do rastlín a tým aj schopnosti rastliny zabrániť príjmu a transportu ťažkých kovov do nadzemnej časti rastliny prispeli referáty pracovnej skupiny prof. Dr. Alexandra Luxa z PriFUK v Bratislave). Naopak, intenzívny príjem ťažkých kovov z pôdy a ich transport do nadzemných častí rastliny sa požaduje pre technológie fytoremediácií, t.j. odčerpávania toxických prvkov z pôdy rastlinami. Najnovšie poznatky o druhoch vŕb a topoľov z tohto hľadiska predniesol Dr. Markus Puschenreiter (BOKU, Viedeň).
V závere seminára bol vyčlenený priestor pre diskusiu o budúcej spolupráci a možnostiach vypracovania ďalších spoločných projektov.
Milada Čiamporová, Botanický ústav SAV
Foto: Botanický ústav
V Kongresovom centre SAV v Smoleniciach bol 28. novembra 2007 seminár o výsledkoch slovensko-rakúskej spolupráce na spoločnom projekte "Rastliny z lokalít kontaminovaných ťažkými kovmi", ktorý finančne podporili aj agentúry VEGA a APVV. Na projekte spolupracujú pracovníci Oddelenia fyziológie rastlín Botanického ústavu SAV a výskumného pracoviska "Cell Imaging and Ultrastructure Research/Zobrazovanie a ultraštruktúra bunky)" Univerzity Viedeň.
Problematiku toxicity ťažkých kovov a jej tolerancie u rastlín začali oba výskumné tímy spoločne riešiť pred štyrmi rokmi. Rakúskych kolegov lákali nielen zaujímavé a rozľahlé lokality s vysokými koncentráciami kovov v pôde na Slovensku, ale aj naše poznatky o dlhodobom vplyve ťažkých kovov na populácie a jednotlivé rastlinné druhy z týchto stanovíšť. Z obojstranného záujmu vznikla spolupráca, ktorá zahrnuje terénne práce na slovenských a rakúskych lokalitách, experimentálnu prácu s rovnakými tolerantnými druhmi z týchto lokalít, využívanie skúseností a v našom prípade aj prístrojového vybavenia na partnerskom pracovisku.
Oba spolupracujúce tímy si zvolili široký prístup. Ich spoločná práca zahrnovala výskum fyziologických odpovedí a mechanizmov tolerancie od úrovne rastlinných spoločenstiev a jednotlivých druhov rastúcich na lokalitách s pôdou kontaminovanou ťažkými kovmi, až po bunkovú úroveň. Na túto tému boli vypracované a podporené projekty v každej krajine (u nás VEGA a APVV) a v poradí už druhý spoločný projekt na podporu mobility v rámci Akcie Rakúsko – Slovensko (u nás ju administruje SAIA, v Rakúsku ÖAD).
Treba vyzdvihnúť, že práca na projektoch sa do veľkej miery využíva aj na pedagogické účely pre riadnych a postgraduálnych slovenských a rakúskych študentov. Priestor k tomu vytvárajú semináre, ktoré sa už tradične konajú na Smolenickom zámku. Ten tohtoročný sa stretol s väčším záujmom ako po iné roky nielen u kolegov z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ale aj z univerzít v Košiciach, Zvolene, v Nitre a z dvoch univerzít vo Viedni (Universität Wien a Universität für Bodenkultur Wien - BOKU). Vedecký obsah tohtoročného seminára mal veľmi dobrú úroveň a potvrdil získanie nových poznatkov o mechanizmoch tolerancie ťažkých kovov a fyziologických odpovediach, ktoré sú potenciálne využiteľné napríklad v technológiách zameraných na zlepšovanie životného prostredia.
O tom, že imobilizácia ťažkých kovov pridaním rôznych substrátov do pôdy môže zabrániť vstupu ťažkých kovov do rastlín (a ďalej do potravinového reťazca), na seminári hovoril a výsledkami experimentov to aj doložil, prof. Dr. Othmar Horak z Rakúskeho výskumného centra v Seibersdorfe. Dr. Angela Sessitsch z toho istého pracoviska sa zaoberala schopnosťou pôdnych baktérií ovplyvniť mobilitu kovových iónov v pôde a tým aj ich prístupnosť pre rastliny.
Zaujímavé boli aj zistenia RNDr. Viery Banásovej, CSc. z Botanického ústavu SAV, ktorá prezentovala zmeny vegetácie a druhovej diverzity rastlín silne poškodených lokalít emisiami ťažkých kovov po poklese znečistenia v okolí hút v Krompachoch, Banskej Štiavnici a Arnoldsteine. Zmenami rastlinstva na haldách v okolí ferozliatinovej prevádzky na Orave ju doplnila Dr. Anna Gogoláková z UKF v Nitre.
Ukazuje sa, ako potvrdil doc. Dr. Martin Bačkor z UPJŠ v Košiciach, že niektoré druhy lišajníkov sú odolné voči vysokým koncentráciám ťažkých kovov, a že exitujú určité mechanizmy na ich detoxifikáciu, čo je zaujímavý poznatok. Potvrdili to aj výsledky kolegov z Rakúska. Výskumná práca pod vedením prof. Dr. Irene Lichtscheidlovej z Univerzity Viedeň sa sústreďuje na schopnosť machorastov tolerovať vysoké koncentrácie medi v substráte.
Intenzívna slovensko-rakúska spolupráca priniesla poznatky o štruktúrnych vlastnostiach tolerantných druhov a ich aktivitách v príjme a akumulácii zinku, medi, olova a kadmia (RNDr. Milada Čiamporová, CSc., Mgr. Miriam Nadubinská, PhD., Dr. Viera Banásová, všetky Botanický ústav SAV Bratislava a doc. Dr. Jozef Krištín, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava).
Poznatkami o štruktúrnych vlastnostiach koreňov ako významných faktoroch z hľadiska vstupu iónov ťažkých kovov do rastlín a tým aj schopnosti rastliny zabrániť príjmu a transportu ťažkých kovov do nadzemnej časti rastliny prispeli referáty pracovnej skupiny prof. Dr. Alexandra Luxa z PriFUK v Bratislave). Naopak, intenzívny príjem ťažkých kovov z pôdy a ich transport do nadzemných častí rastliny sa požaduje pre technológie fytoremediácií, t.j. odčerpávania toxických prvkov z pôdy rastlinami. Najnovšie poznatky o druhoch vŕb a topoľov z tohto hľadiska predniesol Dr. Markus Puschenreiter (BOKU, Viedeň).
V závere seminára bol vyčlenený priestor pre diskusiu o budúcej spolupráci a možnostiach vypracovania ďalších spoločných projektov.
Milada Čiamporová, Botanický ústav SAV
Foto: Botanický ústav