Svetové prvenstvo košických vedcov
8. 11. 2007 | videné 2590-krát
O novinkách z výskumu a podujatiach SAV k ETVT na východe Slovenska v pondelok 5. novembra informovali košickí parazitológovia.
O najnovších poznatkoch o infekčnej chorobe bielych krviniek na Slovensku, ako aj o podujatiach pripravovaných k Európskemu týždňu vedy a techniky na pracoviskách SAV vo Východodoslovenskom regióne, v pondelok 5. novembra informovali novinárov na tlačovej besede vedeckí pracovníci Parazitologického ústavu SAV v Košiciach na čele s jeho novým riaditeľom doc. MVDr. Branislavom Peťkom, CSc.
Ako uviedol doc. Peťko v rámci Európskeho týždňa vedy a techniky organizujú v stredu 14. novembra Deň otvorených dverí v Astronomickom ústave SAV, v Ústave experimentálnej fyziky SAV, v Neurobiologickom ústave SAV a v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Vo štvrtok 15. novembra svoje dvere opätovne verejnosti, najmä študentom, otvoria Ústav experimentálnej fyziky SAV a Neurobiologický ústav SAV. V piatok 16. novembra sa k nim pridajú aj Parazitologický ústav SAV, Ústav materiálového výskumu SAV a Geofyzikálný ústav SAV. Okrem toho budú samostatné prednášky, výstavy ako aj workshop na Technickej univerzite v Košiciach.
V druhej časti tlačovej besedy sa doc. Branislav Peťko, vedecká pracovníčka ústavu RNDr. Viktória Majláthová, PhD. a doktorandka ústavu Mgr. Bronislava Víchová venovali parazitom v podmienkach globálnych klimatických zmien. Poznatky priebežne získavajú v rámci projektu Molekulárna epizootológia a epidemiológia ehrlichiózy – anaplazmózy na Slovensku.
Anaplazmóza je infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Napáda biele krvinky, kde sa množí a tvorí zhluky. Prenášačom anaplazmózy je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý je rozšírený takmer na celom území Slovenska. Stúpajúce priemerné teploty a zvyšujúci sa úhrn zrážok v poslednej dekáde spôsobili, že tento druh kliešťa sa "udomácnil" aj vo vyšších nadmorských výškach, napr. v Liptovskej kotline, kde ešte pred 20 rokmi bol vzácnosťou," zdôraznil docent Peťko. Ďalej uviedol, že koncom októbra zisťovali výskyt kliešťov v záhradkárskej oblasti na okraji Sídliska dargovských hrdinov v Košiciach. Napriek neskorej jeseni našli vyše 140 aktívnych kliešťov.
Prvý nález pôvodcu anaplazmózy/ehrlichiózy v kliešťoch Ixodes ricinus na našom území zaznamenali vedci z Virologického ústavu SAV E. Špitálska a E. Kociánová v roku 2002 na západnom Slovensku, čím upozornili na možnosť tohto ochorenia u ľudí i zvierat aj u nás. Ako uviedli košickí parazitológovia, v diagnostike anaplazmózy sú vpredu v USA, kde zaznamenali už vyše 3 000 prípadov u ľudí. V Európe toto infekčné ochorenie dokumentovali u človeka prvýkrát v Slovinsku v roku 1997. Doteraz je v Európe známych asi 25 prípadov, na Slovensku sa ochorenie u ľudí zatiaľ nepotvrdilo.
Košickí parazitológovia zistili výskyt kliešťov infikovaných anaplazmami už na viacerých lokalitách aj na strednom a východnom Slovensku. "Pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. Významné je však naše prvé potvrdenie anaplazmózy na Slovensku u psov s príznakmi ochorenia. Diagnostikovať chorobu a potvrdiť pôvodcu sme mohli vďaka pokroku v biotechnológiách a zdokonaleniu metód detekcie DNA kliešťami prenášaných patogénov aj na našom ústave," uviedla doktorka Majláthová. V súčasnosti je známa prítomnosť anaplaziem aj u voľne žijúcich líšok, jeleňov, hlodavcov i hmyzožravcov, ktorí sú rezervoármi pôvodcu ochorenia v prírodných ohniskách. "Anaplazmy sme našli aj u ježka zrazeného priamo v centre Košíc – pri amfiteátri," podotkla doktorka Majláthová. "Prvýkrát na svete sme zistili prítomnosť baktérie Anaplasma phagocytophilum u medveďa hnedého, konkrétne v okolí Zvolena," s patričnou hrdosťou zdôraznila pred novinármi doktorandka Bronislava Víchová.
Anaplazmóza sa u ľudí len veľmi zriedkavo môže skončiť smrťou, pravdepodobnosť je menšia ako 1 percento u ľudí s oslabenou imunitou alebo spolu s inými infekciami. Mali by však na ňu myslieť aj lekári, pretože po inkubačnej dobe 1 – 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku (horúčka, nechutenstvo, bolesť hlavy a svalov). Na jej vyliečenie treba nasadiť antibiotiká.
Text a foto: Katarína Čižmáriková
O najnovších poznatkoch o infekčnej chorobe bielych krviniek na Slovensku, ako aj o podujatiach pripravovaných k Európskemu týždňu vedy a techniky na pracoviskách SAV vo Východodoslovenskom regióne, v pondelok 5. novembra informovali novinárov na tlačovej besede vedeckí pracovníci Parazitologického ústavu SAV v Košiciach na čele s jeho novým riaditeľom doc. MVDr. Branislavom Peťkom, CSc.
Ako uviedol doc. Peťko v rámci Európskeho týždňa vedy a techniky organizujú v stredu 14. novembra Deň otvorených dverí v Astronomickom ústave SAV, v Ústave experimentálnej fyziky SAV, v Neurobiologickom ústave SAV a v Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Vo štvrtok 15. novembra svoje dvere opätovne verejnosti, najmä študentom, otvoria Ústav experimentálnej fyziky SAV a Neurobiologický ústav SAV. V piatok 16. novembra sa k nim pridajú aj Parazitologický ústav SAV, Ústav materiálového výskumu SAV a Geofyzikálný ústav SAV. Okrem toho budú samostatné prednášky, výstavy ako aj workshop na Technickej univerzite v Košiciach.
V druhej časti tlačovej besedy sa doc. Branislav Peťko, vedecká pracovníčka ústavu RNDr. Viktória Majláthová, PhD. a doktorandka ústavu Mgr. Bronislava Víchová venovali parazitom v podmienkach globálnych klimatických zmien. Poznatky priebežne získavajú v rámci projektu Molekulárna epizootológia a epidemiológia ehrlichiózy – anaplazmózy na Slovensku.
Anaplazmóza je infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Napáda biele krvinky, kde sa množí a tvorí zhluky. Prenášačom anaplazmózy je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý je rozšírený takmer na celom území Slovenska. Stúpajúce priemerné teploty a zvyšujúci sa úhrn zrážok v poslednej dekáde spôsobili, že tento druh kliešťa sa "udomácnil" aj vo vyšších nadmorských výškach, napr. v Liptovskej kotline, kde ešte pred 20 rokmi bol vzácnosťou," zdôraznil docent Peťko. Ďalej uviedol, že koncom októbra zisťovali výskyt kliešťov v záhradkárskej oblasti na okraji Sídliska dargovských hrdinov v Košiciach. Napriek neskorej jeseni našli vyše 140 aktívnych kliešťov.
Prvý nález pôvodcu anaplazmózy/ehrlichiózy v kliešťoch Ixodes ricinus na našom území zaznamenali vedci z Virologického ústavu SAV E. Špitálska a E. Kociánová v roku 2002 na západnom Slovensku, čím upozornili na možnosť tohto ochorenia u ľudí i zvierat aj u nás. Ako uviedli košickí parazitológovia, v diagnostike anaplazmózy sú vpredu v USA, kde zaznamenali už vyše 3 000 prípadov u ľudí. V Európe toto infekčné ochorenie dokumentovali u človeka prvýkrát v Slovinsku v roku 1997. Doteraz je v Európe známych asi 25 prípadov, na Slovensku sa ochorenie u ľudí zatiaľ nepotvrdilo.
Košickí parazitológovia zistili výskyt kliešťov infikovaných anaplazmami už na viacerých lokalitách aj na strednom a východnom Slovensku. "Pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. Významné je však naše prvé potvrdenie anaplazmózy na Slovensku u psov s príznakmi ochorenia. Diagnostikovať chorobu a potvrdiť pôvodcu sme mohli vďaka pokroku v biotechnológiách a zdokonaleniu metód detekcie DNA kliešťami prenášaných patogénov aj na našom ústave," uviedla doktorka Majláthová. V súčasnosti je známa prítomnosť anaplaziem aj u voľne žijúcich líšok, jeleňov, hlodavcov i hmyzožravcov, ktorí sú rezervoármi pôvodcu ochorenia v prírodných ohniskách. "Anaplazmy sme našli aj u ježka zrazeného priamo v centre Košíc – pri amfiteátri," podotkla doktorka Majláthová. "Prvýkrát na svete sme zistili prítomnosť baktérie Anaplasma phagocytophilum u medveďa hnedého, konkrétne v okolí Zvolena," s patričnou hrdosťou zdôraznila pred novinármi doktorandka Bronislava Víchová.
Anaplazmóza sa u ľudí len veľmi zriedkavo môže skončiť smrťou, pravdepodobnosť je menšia ako 1 percento u ľudí s oslabenou imunitou alebo spolu s inými infekciami. Mali by však na ňu myslieť aj lekári, pretože po inkubačnej dobe 1 – 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku (horúčka, nechutenstvo, bolesť hlavy a svalov). Na jej vyliečenie treba nasadiť antibiotiká.
Text a foto: Katarína Čižmáriková