Aktuality

Zlatú medialu SAV za celoživotné vedecké dielo si 14. apríla 2015 prevzal z rúk predsedu SAV prof. RNDr. Pavla Šajgalíka DrSc. bývalý vedecký pracovník Ústavu technickej kybernetiky SAV a neskôr aj Matematického ústavu SAV prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc., laudáciu na jeho počesť predniesol prof. RNDr. Anatolij Dvurečenskij, DrSc. V rovnakom čase bola odovzdaná Zlatá medaila SAV aj  Ing. Jozefovi Rychlému, DrSc. z Ústavu polymérov SAV, laudáciu na jeho počesť predniesla členka predsedníctva SAV Ing. Mária Omastová, DrSc.

Prof. RNDr. Pavol Brunovský, DrSc. nar.  4.12.1934 vo Viedni, je bývalý vedecký pracovník Ústavu technickej kybernetiky SAV a neskôr aj Matematického ústavu SAV.       

Po absolvovaní štúdia matematiky, odbor matematická analýza,  na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, 1958, začal pracovať na Ústave technickej kybernetiky SAV (1959 – 1970). V rokoch 1970 – 1974 pracoval na Matematickom ústave SAV. Od r. 1974 pracuje na terajšej Fakulte matematiky, fyziku a informatiky UK.  CSc. získal v r. 1964, DrSc. v r. 1978, docentúru v r. 1990 a profesúru v r. 1991. Prof. P. Brunovský patrí k najvýznamnejším súčasným slovenským matematikom, ktorých význam dávno prekročil hranice Slovenska. Je držiteľom Pribinovho kríža III. triedy, emeritný člen Učenej spoločnosti SAV, člen Akademickej spoločnosti, čestný zahraničný člen Učenej spoločnosti Českej republiky. Po politicko-ekonomických zmenách u nás bol začiatkom 90. rokov členom Predsedníctva SAV.Na začiatku vedeckej kariéry Pavla Brunovského bola hlavnou oblasťou jeho záujmu teória a aplikácie optimálneho riadenia. Dosiahol celý rad pozoruhodných a významných výsledkov, akými sú napríklad regularita syntézy optimálneho riadenia pre dôležité triedy úloh, alebo kánonická forma pre lineárne riadené systémy, dnes nazývaná Brunovského normálna forma (1970).  Ďalšie významné výsledky sú klasifikácie typických bifurkácií diskrétnych dynamických systémov (1971), regularita optimálnej spätnej väzby (1976-78), popis štruktúry atraktora skalárnej reakčno-difúznej rovnice (1985-1990). Jeho meno sa skvie na viac ako 95 špičkových vedeckých prácach, na ktoré získal niekoľko stoviek citácií. Neskôr upriamil svoju pozornosť na príbuznú oblasť matematického výskumu a onedlho sa stal expertom aj v teórii dynamických systémov. Na tieto výsledky potom nadviazal ďalšími prácami z oblasti teórie bifurkácií konečnorozmerných dynamických systémov a chaotickej dynamiky parciálnych diferenciálnych rovníc prvého rádu. V 80-tych rokoch sa začal venovať kvalitatívnej teórii evolučných parciálnych diferenciálnych rovníc. Využil pri tom svoje bohaté skúsenosti z teórie dynamických systémov a ich bifurkácii. V ďalších prácach sa venoval skúmaniu generickosti Morseovej-Smaleovej vlastnosti pre istú triedu evolučných parciálnych diferenciálnych rovníc parabolického typu. Založil a viedol seminár z kvalitatívnej teórie dynamických systémov, v ktorom vyrástlo viacero matematických osobností medzinárodného formátu.Dôkazom uznania vedeckej činnosti prof. P. Brunovského bola aj pozvaná prednáška na Svetový kongres matematikov v roku 1978, kde predniesol svoje výsledky o štruktúre optimálnej spätnej väzby. Zatiaľ to bol jediný slovenský matematik, ktorý dostal takéto pozvanie na svetový kongres matematikov. V roku 1994 sa začal venovať príprave nového študijného programu Ekonomická a finančná matematika, ktorý predstavoval jedinečný program a príležitosť pre študentov aplikovať získané matematické poznatky v odboroch matematickej ekonómie a teórie financií. Vďaka jeho iniciatíve a úsiliu vznikol a dnes sa naďalej rozvíja úspešný študijný program Ekonomická a finančná matematika. Program založil v období, keď počet matematicky orientovaných študentov klesal nielen na Univerzite Komenského, ale všeobecne na území celého Slovenska.

Prof. Brunovský vychoval celú generáciu dnes už významných slovenských matematikov: prof. P. Poláčik, prof. J. Komorník, prof. M. Medveď, prof. M. Fila, Prof. T. Kmeť, prof. D. Ševčovič, Dr. M. Halická, doc. K. Pastor a iní. K nim treba pripočítať ešte veľké množstvo diplomantov.Významnou súčasťou vedecko-pedagogického pôsobenia profesora Pavla Brunovského bola aj popularizačná a publicistická aktivita. V sérii článkov propagoval svoje zaujímavé pohľady na rôzne matematické problémy. V popularizačných matematických článkoch sa najmä mladým čitateľom snažil priblížiť pohľad skúseného matematika na riešenie zaujímavých úloh, väčšinou pochádzajúcich z rôznych aplikácií. Jeho publicistická aktivita je enormná. Svoje úvahy o postavení a úlohách matematiky a matematikov v modernej spoločnosti a celkovom smerovaní vedy na Slovensku publikoval v mienkotvorných časopisoch. Jeho kritické názory na chod spoločnosti a vedy si čitatelia mohli prečítať nielen v súčasnej postmodernej dobe, ale aj v časoch reálneho socializmu, keď písať o citlivých a často provokujúcich témach vôbec nebolo jednoduché. Dodnes počuť jeho hlas pri komentovaní súčasných problémoch pri podpore vedy a vzdelávania na Slovensku. Je príkladom spájajúci matematiku so zápalom o vedu na vysokých školách a v SAV. Napriek požehnanému veku stále aktívne pôsobí na FMFI UK v Bratislave. Začiatkom tohto roka vyšla učebnica Markovove reťazce a ich aplikácie, na ktorej sa spoluautorsky podieľal.  Životný elán, fyzická a duševná kondícia a chuť do práce sú integrálnou súčasťou osobnosti Pavla Brunovského. Bol trojnásobným majstrom Československa v orientačnom behu, majstrom západoslovenského kraja a akademickým majstrom Slovenska v štafete v behu na lyžiach. Vedecké dielo Pavla Brunovského svedčí o jeho obrovskom nasadení a vplyve na vedecký život na Slovensku. Z jeho osobnosti a práce vyžaruje množstvo pozitívnej energie, optimizmu a nadšenia. Pre mladších kolegov, ktorí sa mali možnosť s profesorom Pavlom Brunovským stretávať, diskutovať a či riešiť rôzne teoretické i aplikované problémy, to vždy bola a stále je inšpirujúca a povzbudzujúca skúsenosť.

Ing. Jozef Rychlý, DrSc. nastúpil na Ústav polymérov SAV v roku 1967 ako doktorand, tu získal v roku 1971 aj titul CSc., a v roku 1996 titul doktora chemických vied. Okrem vedeckej práce pôsobil v riadiacich funkciách v rokoch 1995-2002 ako zástupca riaditeľa a neskôr v dvoch obdobiach do r. 2010 ako riaditeľ.

Ing. Jozef Rychlý, DrSc. je vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu stabilizácie, degradácie a horľavosti polymérov, polymérnych zmesí a kompozitov. Svojou činnosťou významne prispel k rozvoju poznania v oblasti mechanizmu degradácie a horenia polymérnych materiálov, so snahou aplikovať získané poznatky v praxi a využiť ich aj pri vysokoškolskej výuke. Jeho vedecký prínos demonštruje viac než 170 vedeckých publikácií v CC časopisoch, je spoluautorom 4 knižných publikácií (2 v anglickom jazyku) a jeho  práce boli citované viac ako 900 krát. Ocenený Dr. Rychlý dosiahol najdôležitejšie výsledky v oblasti horenia a horľavosti polymérov, kde v 90-tych rokoch formuloval model, ktorý spojil vznietenie, stacionárne horenie a zhasnutie horiaceho materiálu do  jedného systému diferenciálnych bilančných rovníc. Model dovoľuje predpoveď teoretických hodnôt limitného kyslíkového čísla, ako aj rýchlosti vyhorievania pre väčšinu známych polymérov.Značnú časť svojej kapacity venoval stabilizácii polymérov (syntetických i prírodných) a predlžovaniu ich životnosti vplyvom stabilizátorov a antioxidantov. Významne prispel k využívaniu metodiky chemiluminiscencie a termických metód ako sú DSC a termogravimetria pri štúdiu degradácie polymérov a rozkladu peroxidických zlúčenín vznikajúcich počas oxidácie v polyméroch.Podieľal sa na vývoji a propagácii extrémne citlivého chemiluminiscenčného prístroja Lumipol 3, ktorý v súčasnosti meria oxidáciu na 10 významných pracoviskách v Európe a Austrálii. Je resp. bol zodpovedným riešiteľom za pracovisko v troch projektoch Rámcových programov EU (FP4, FP5 a FP7), celého radu projektov VEGA a jedného projektu APVV.Počas svojej kariéry sa presadzuje výraznou snahou o prepojenie vedeckého základného výskumu s priemyselnou praxou, ktorá sa prejavuje v početných spoluprácach s firmami nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Bol pedagogicky činný, prednášal makromolekulovú chémiu na katedre organickej a fyzikálnej chémie PriF UK a na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Doposiaľ aktívne pracuje v laboratóriu, je ochotný pomôcť menej skúseným kolegom nielen doboru radou či konzultáciou, ale aj meraním a interpretáciou výsledkov.