Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Štruktúra respondentov prieskumu podľa vedných odborov

Sebareflexia spoločenských a humanitných vedcov v SAV

10. 4. 2014 | videné 1346-krát

7. apríla 2014 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV na Konventnej 13 konal seminár na tému Sebareflexia spoločenských a humanitných vedcov v SAV. Kolektív pracovníkov Ústavu svetovej literatúry SAV a Prognostického ústavu SAV prezentoval výsledky spoločného prieskumu, ktorý bol realizovaný s podporou Centra excelentnosti SAV CESTA. Základnými motívmi uskutočnenia prieskumu medzi tvorivými pracovníkmi 3. oddelenia vied SAV boli nasledovné potreby:

 

-  potreba zbierania dát vypovedajúcich o názoroch spoločenských a humanitných vedcov na svoju prácu, jej význam, pracovné podmienky atď. (na pozadí celkovej pragmatizácie obrazu vedy, pocitu znižovania významu SSH a p.),

-  pociťovanie nedostatku empiricky fundovanej a štatisticky vyhodnotenej sebareflexie vedcov na Slovensku (popri existencii tradičných foriem sebareflexie a reflexie vedy, ako je esej, interview, verejná diskusia atď. ),

-  pokusy o reorganizáciu vedeckého života, ale aj pokusy o unifikáciu vyhodnocovacích (napr. akreditačných, evaluačných) kritérií, podľa ktorých sa posudzujú vedecké výkony v rôznych, neraz len ťažko súmerateľných oblastiach poznania (i potreba objasnenia si spoločných záujmov a styčných plôch (napr. schopnosti a predpoklady interdisciplinárnej spolupráce).

Prieskum bol inšpirovaný aj predošlým výskumom „Sebareflexia literárnych vedcov na Slovensku“ uskutočneného v roku 1999 (A. Bžoch / Ľ. Urbánek: Sebadefinovanie literárneho vedca na Slovensku (empirický výskum). In: Slovak Review 1999, Vol. VIII, No. 1, s. 16-28.). V rámci prieskumu boli oslovení tvoriví pracovníci ústavov 3. oddelenia vied SAV so žiadosťou o vyplnenie dotazníka v režime on line. Otázky boli formulované v rámci 6 tematických oblastí (1. Všeobecné informácie o respondentoch, 2. Charakter výskumu a vednej disciplíny, 3. Inštitucionálne zabezpečenie a financovanie výskumu, 4. Vedné odbory v medzinárodnom kontexte, 5. Výskum v interdisciplinárnom priestore, 6. Výskum vo verejnom priestore). Prieskumu sa zúčastnilo 155 tvorivých pracovníkov 3. oddelenia vied SAV. Pre dosiahnutie reprezentatívnych výsledkov z hľadiska rodu a vedného odboru respondentov bol prieskum spracovaný metódou poststratifikácie.

 

Medzi najzaujímavejšie predbežné závery prieskumu patria nasledovné:

•  Spoločenská relevancia výskumu respondentov spočíva v základnom aj aplikovanom výskume (pri vysokej diverzite chápania aplikovaného výskumu) s jasnou prevahou základného výskumu: 45 % základný, 45 % základný aj aplikovaný, 10 % aplikovaný.

•  Štýl práce respondentov je charakteristický vysokým podiel individuálneho výskumu (46 % pracuje prevažne individuálne, 48 % rovnako individuálne aj v kolektíve, len 2 % respondentov pracujú len v kolektíve).

•  Spokojnosť respondentov s financovaním výskumných aktivít je veľmi nízka – až  74 % respondentov je nespokojných a 34 %  skôr nespokojných. Vyše 84 % si myslí, že získavanie finančných prostriedkov na zákl. výskum by malo byť najmä zodpovednosťou štátu (než samotnej vedeckej komunity).

•  Medzinárodný kontext - 58 % hodnotí úroveň svojho výskumu ako medzinárodný štandard (20 % ako špičkovú). Vyše 40 % spolupracuje so zahraničnými partnermi na 50 % a viac. (ale takmer 27 % nikdy nepracovalo v medzinárodnom projekte – najmä mladší a starší respondenti). 41 % udáva, že výsledky ich práce sú určené viac pre domáce než zahraničné prostredie.

•  Takmer 88 % respondentov sa pravidelne alebo príležitostne podieľa na interdisciplinárnom výskume, pričom sú inšpirovaní (aspoň čiastočne) najmä inými SSH vedami (61 %), do menšej miery prírodnými vedami (56 %), najmenej technickými vedami (41 %).

•  Výsledky práce sú u takmer tretiny respondentov určené v rovnakej resp. vyššej miere verejnosti než odborným komunitám. Zároveň až 94 % si myslí, že verejnosť vôbec alebo nedostatočne oceňuje výsledky ich práce.

• 99 % súhlasí, že vedci majú zasahovať do verejných debát, pričom takmer 70 %  z pozície svojho vedného odboru a 30 % z pozície svojho občianskeho presvedčenia.

 

Účastníci seminára diskutovali o využiteľnosti výsledkov prieskumu v kontexte transformácie vedy na Slovenku, zvýšenia vnímania dôležitosti výskumu v oblasti SSH v SR, možností rozvoja interdisciplinárnej spolupráce, možností rozšírenia prieskumu na ďalšie vedecké komunity v SR.

 

Text pripravili: M. Lubyová (PÚ SAV), A. Bžoch (ÚSL SAV), foto: G. Magová, ÚSL SAV