Regionálna sociálna mapa je hotová
Záverečným štvordňovým workshopom v dňoch 5.- 9. septembra v Košiciach vrcholil slovensko-maďarský cezhraničný projekt Regionálna sociálna mapa REGSOM (Regionális Szociális Mappa – REGSZOM), ktorý od minulého roku prebiehal v Košickom samosprávnom kraji a v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe.
Vedúcim partnerom tohto projektu č.HUSK/1101/1.6.1/0131 je Spoločenskovedný ústav Slovenskej akadémie vied v Košiciach, cezhraničným partnerom Inštitút sociológie Filozofickej fakulty Univerzity v Miskolci. Projekt podporil Európsky fond regionálneho rozvoja sumou 205 381 eur.
Workshop, ktorý bol zameraný na zhodnotenie projektu, spoločnú výmenu skúseností a prezentáciu výsledkov praxe na regionálnej úrovni, otvorila hlavná koordinátorka projektu za Spoločenskovedný ústav SAV v Košiciach Mgr. Zlatica Sáposová, PhD. Takmer 80 účastníkov z oboch hraničiacich krajov – Košického samosprávneho i Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy – privítal riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV Mgr. Michal Kentoš, PhD., ktorý vyslovil nádej, že novovzniknutá regionálna sociálna mapa a nové kontakty posunú oba kraje v riešení sociálnej situácie rôznych skupín obyvateľstva i nezamestnanosti.
Nosným bodom workshopu bola prezentácia záverečnej analýzy projektu Regionálna sociálna mapa, ktorú predniesli hlavné koordinátorky za oboch partnerov doc. Kinga Szabó-Tóth a Zlatica Sáposová. Mapa je zverejnená na internetovom portáli www.regsom.sk, kde je prehľadný zoznam občianskych združení, nadácií a poskytovateľov sociálnych, charitatívnych i zdravotníckych služieb ako aj sociálneho poradenstva. Pri ročnom spracovaní pokladov a prehľadu do Regionálnej sociálnej mapy sa zistili aj rezervy v poskytovaní sociálnych služieb v Košickom samosprávnom kraji. „Doposiaľ sú pasívne miestne samosprávy aj v oblastiach, kde už v súčasnosti majú právne kompetencie v zabezpečovaní týchto služieb (opatrovateľstvo, sociálne poradenstvo, denné formy služieb pre starých a zdravotne postihnutých). Pritom záujem a dopyt občanov po sociálnych službách je vyšší ako ponuka,“ uviedla Z. Sáposová. „Ukázalo sa tiež, že je potrebné zvýšiť informovanosť občanov o všetkých a najmä o nových formách sociálnych služieb a ich poskytovateľoch. Samozrejme, obce musia hľadať prístupnú formu, napr. cez svoje webové stránky, ako aj počas úradných hodín alebo zabezpečením konzultácií. Ďalším poznaním je, že v súčasnosti je tak veľa negatívnych sociálnych faktorov vyplývajúcich najmä z vysokej miery nezamestnanosti, ako aj z chudoby obyvateľstva v jednotlivých mikroregiónov nášho kraja, že verejní poskytovatelia nedokážu dostatočnou mierou reagovať na tieto špecifické problémy. Tu by v budúcnosti civilná sféra mala nachádzať svoje širšie uplatnenie. Je veľa neziskových organizácií, ktoré sa angažujú v oblasti sociálnej pomoci a ich pôsobenie je možné ďalej rozširovať.“
Na záverečnom workshope odzneli tiež vystúpenia na tému chudoby a sociálneho vylúčenia na Slovensku a svoje aktivity i skúsenosti predstavili inštitúcie a organizácie, ktorých zástupcovia sa zúčastnili na vzdelávacom procese, zorganizovanom na obidvoch stranách hranice.
„Za rok sme urobili množstvo dobrej práce a splnili sme stanovené ciele – vytvoriť interaktívnu Regionálnu sociálnu mapu, zorganizovať vzdelávacie aktivity tak pre zamestnancov pracujúcich so sociálne odkázanými ľuďmi, ako aj pre samostatných sociálne odkázaných,“ povedala odborná koordinátorka projektu Mgr. Timea Verešová, PhD. Špeciálny vzdelávací kurz pripravili pre 30 pracovníkov sociálnej sféry z oboch strán. Ďalších 40 záujemcov z radov sociálne znevýhodnených absolvovalo kurz aktivít zvyšujúcich ich konkurencieschopnosť na trhu práce, čo môžu využiť aj pre získanie odborného vzdelania. Veľký a nečakaný záujem prevyšujúci možnosti organizátorov bol o kurz rómskeho jazyka, ktorý absolvovali 18 záujemcovia z radov tých, ktorí sú vo svojej profesii často v kontakte s Rómami – príslušníci poriadkovej polície, učiteľky Materskej školy na Luniku IX v Košiciach, pracovníčky úradov práce a iní. Podobný kurz sa konal aj v Maďarsku, kde je situácia zložitejšia, pretože mnohí tamojší Rómovia už rómskym jazykom nehovoria.
Absolventom kurzu rómskeho jazyka i účastníkom vzdelávacieho kurzu na záverečnom workshope slávnostne odovzdali certifikáty. Súčasťou prezentácie bola tiež návšteva konkrétnych zariadení v Sečovciach, Košiciach a Kecerovciach a maďarských obciach Kázsmárk a Selyeb.
Text: Katarína Čižmáriková
Foto: Katarína Čižmáriková, Timea Verešová