Aktuality

Na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (FSEV UK) v Bratislave bol v dňoch 23. a 24. januára 2012 jedenásty ročník česko-slovenská konferencie s medzinárodnou účasťou pod názvom Kvalitatívny prístup a metódy vo vedách o človeku. Témou tohtoročnej edície bola Diverzita v spoločenských vedách.

Konferencia získala podporu projektu Sieťovanie vedecko-výskumných kapacít a cielený rozvoj spolupráce medzi vysokými školami, verejnou správou, súkromným a neziskovým sektorom v adiktológii (NETAD). Hlavným cieľom bolo vytvorenie vzájomne prepojených sietí pre vedu a výskum v odbore adiktológie, posilnenie ich priamej väzby, a tiež vytvorenie spoločnej grantovej kancelárie odboru zdielaného všetkými subjektmi.

Na otvorení konferencie sa zúčastnil aj riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV doc. Gabriel Bianchi, dekanka Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave prof. Silvia Miháliková, hostia zo zahraničia i z domácich vysokoškolských a vedeckých inštitúcií.

Tento ročník podujatia pripravili štyri inštitúcie. Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, Centrum adiktológie Psychiatrickej kliniky 1. Lekárskej fakulty UK v Prahe a Ústav psychologických a logopedických štúdií Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Organizátormi bola trojica bývalých spolužiakov a súčasných kolegov Barbara Lášticová, Magda Petrjánošová a Radomír Masaryk. Okrem klasických benefitov tejto série konferencií ako priestor na diskusiu, silná zostava tradičných prezentujúcich a posudzovanie príspevkov pred zaradením do programu do jednotlivých ročníkov vnášajú výraznejšie tematické zameranie cez pozvaných hostí a prostredníctvom sympózií. Ide o to, aby sa vytvorila atmosféra, ktorá inšpiruje k ďalšej výskumnej práci.

Prvú pozvanú prednášku predniesla prof. Jana Plichtová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, ktorá nastolila provokatívnu otázku možností teoretického zovšeobecnenia kvalitatívneho výskumu. Ako povedala, kvalitatívne výskumy v súčasnosti tvoria zatiaľ viac zbierku dát, deskripcií, ako teoretických zovšeobecnení. Ide viac o knižnicu prípadov ako o ich vysvetlenie. Ďalej uviedla, že teória je vo vede veľmi užitočná, pretože umožňuje systematizovať naakumulované poznanie, utvára koceptuálny priestor na jeho kritickú analýzu, koordinuje a orientuje ďalšie výskumné aktivity.

V ďalších pozvaných prednáškach Andrew Wilkins z z britskej Roehampton University sa venoval otázke diverzity v kontexte britského diskurzu vzdelávacej politiky a Csaba Szaló z Masarykovej univerzity v Brne hovoril o otázke kultúrnych podmienok, ktoré umožňujú interpretácie významov v ľudských spoločenstvách.

Popri troch pozvaných prednáškach zahŕňal program konferencie aj šesť pozvaných sympózií a dve pracovné dielne. Účastníci konferencie sa venovali problematike sociálnej zmeny v rómskych spoločenstvách, vzdelávacej politike na Slovensku, či feministickému výskumu. Celkovo odznelo 70 príspevkov od výskumníkov a výskumníčok  z oblasti psychológie, sociológie, pedagogického výskumu, rodových štúdií, atď.

Napríklad pozvané sympózium nazvané Skúmanie a umožňovanie sociálnej zmeny v rómskych spoločenstvách, na ktorom sa príspevkami prezentovali Andrej Findor z Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK, Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie SAV a Tina Gažovičová z Ústavu verejnej politiky a ekonómie FSEV UK, diskutovali o potenciále a obmedzeniach vybraných kvalitatívnych metód, skúmajúcich rôznorodé problémové oblasti života rómskych spoločenstiev na Slovensku.

Ako odznelo na konferencii, za výberom diverzity ako témy konferencie možno vidieť dôvod, že kvalitatívny výskum v súčasnosti je vo väčšine spoločenskovedných odboroch akceptovaný ako bežná súčasť výskumných metód, pretrváva nejasnosť v tom, čo to vôbec znamená robiť dobrý kvalitatívny výskum. Preto najlepšou cestou ku zvyšovaniu kvality výskumu je aj konfrontácia s tým, čo robia iní. Konferencia poskytla pre takúto konfrontáciu pestrý a a divezifikovaný priestor.