Panelové sídliská vo Viedni a v Bratislave
13. 6. 2005 | videné 3699-krát
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
AKO POĽUDŠTIŤ PANELOVÉ SÍDLISKÁ ?
V čase výstavby sa zdalo, že panelákové sídliská ideálne zodpovedajú cieľom racionalizácie výstavby bytov a odstraňovania deficitu bytov v západoeurópskych aj v bývalých socialistických krajinách. Najneskôr od 80-tych rokov sa však o týchto sídliskách začalo diskutovať po celej Európe. Častým predmetom kritiky boli: jednoúčelovosť, nedostatočná kvalita týkajúca sa výstavby miest, nedostatočná architektonická a technická kvalita sídlisk a budov (napr. technické nedostatky na budovách, nedostatky z hľadiska tvorby a funkcie domov a voľných plôch), nedostatočná infraštruktúra a dopravné spojenia a z toho vyplývajúca izolácia obytných štvrtí sú najčastejšími predmetmi kritiky. Na niektorých miestach sa budovy zbúrali, na mnohých panelových sídliskách sa následne vykonali stavebno-technické úpravy a zlepšila sa infraštruktúra aj komunikácie.
Miesto Viedeň sa intenzívne usiluje o sanáciu sídlisk s panelovými domami. V Bratislave naproti tomu ešte chýbajú rozsiahle opatrenia na vylepšenie stavu panelových domov. Obnova panelových sídlisk pritom patrí k najnaliehavejším úlohám z hľadiska spoločensko-politického i ekonomického práve na Slovensku, kde je podiel panelových bytov na celkovom počte bytov enormne vysoký.
Treba rozprúdiť diskusiu k sanácii panelových domov pri zohľadnení stavebno-technických, architektonických i sociálnych aspektov, relevantných aj z hľadiska životného prostredia. Do úvahy treba vziať aj rozdielne rámcové podmienky vo Viedni a v Bratislave z hľadiska politiky výstavby bytov, ekonomiky a demografie, a vytvoriť inovatívne stratégie a náznaky riešenia. Ide pritom nielen o stavebno-technické sanačné opatrenia, ale aj o pochopenie stavebno-kultúrnych a sociálno-kultúrnych procesov.
V súvislosti s panelovými sídliskami vznikli na verejnosti mnohé klišé. Jednou z úloh je kriticky sa pozrieť na tento imidž. Sú sídliská s panelovými domami lepšie ako ich imidž? Ústredné otázky teda znejú:
Do akej miery dokážu tieto sídliská zo 60-tych až 80-tych rokov splniť dnešné požiadavky na moderné bývanie?
Kto v nich býva a bude bývať?
Aké opatrenia na vylepšenie sú možné a za akých predpokladov (vlastnícke pomery, financovanie, správa)?
Predpokladom vývoja nových vízií pre panelové sídliská je prepojenie vedomostí, transdisciplinárna konfrontácia medzi základným výskumom, rôznymi odbornými disciplínami, ekonomikou a architektúrou.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
O VÝSTAVE
Podoba mnohých európskych miest sa v druhej polovici 20. storočia veľmi zmenila. V oblastiach rozšírenia miest sa od polovice 50-tych rokov stavali veľké sídliská s modernými bytmi.
„Dobré a krajšie bývanie, dobré a lepšie hospodárenie“ (Payer), bolo cieľovou úlohou vo Viedni i v Bratislave. Od industrializácie a štandardizácie výstavby bytov sa očakávalo odstránenie nedostatku bytov a zvýšenie kvality bývania a života pre väčšinu obyvateľstva. Panelové domy sa núkali ako veľmi racionálny spôsob výstavby, aby sa mohli uskutočniť tieto technické ako aj sociálne vízie.
Dobre vybavený súkromný byt v panelovom dome sa v 60-tych rokoch považoval v mnohých krajinách za symbol vysokého životného štandardu a štandardu bývania. Panelákové sídliská v Bratislave zodpovedali predstavám socialistickej politiky bývania a vývoja miest o kvalite života a bývania „nového socialistického človeka“. K tomu dopomohli koncepty výstavby miest a architektúry medzivojnovej moderny v spojení s razantným vývojom priemyselných masových stavebných technológií.
Od začiatku výstavby sa však panelákové sídliská stávali čoraz častejšie objektom kritiky. Technologické riešenia pomaly dostávali prednosť pred konceptom výstavby miest, architektonických a kultúrnych koncepcií. „O podobe sídlisk v konečnom dôsledku rozhodli žeriavy“ (Musil). Stavebno-technické nedostatky ako aj sociálne a politické problémy sa odvtedy považujú za atribúty panelových sídlisk a prispievajú k ich nepriaznivému imidžu.
Cieľom výstavy je popísať fenomén panelových domov vo Viedni a v Bratislave ako dôležitú a zároveň problematickú súčasť celoeurópskeho stavebno-kultúrneho dedičstva a zároveň znázorniť rôzne kritické pohľady, ale aj náznaky na sanáciu sídlisk s panelovými domami.
Výstava má poskytnúť náhľad do výskumného projektu „Sanácia panelových domov vo Viedni a Bratislave“, ktorý má prispieť k novej rozprave medzi vedou, ekonomikou, architektúrou, politikou a verejnosťou.
AKO POĽUDŠTIŤ PANELOVÉ SÍDLISKÁ ?
V čase výstavby sa zdalo, že panelákové sídliská ideálne zodpovedajú cieľom racionalizácie výstavby bytov a odstraňovania deficitu bytov v západoeurópskych aj v bývalých socialistických krajinách. Najneskôr od 80-tych rokov sa však o týchto sídliskách začalo diskutovať po celej Európe. Častým predmetom kritiky boli: jednoúčelovosť, nedostatočná kvalita týkajúca sa výstavby miest, nedostatočná architektonická a technická kvalita sídlisk a budov (napr. technické nedostatky na budovách, nedostatky z hľadiska tvorby a funkcie domov a voľných plôch), nedostatočná infraštruktúra a dopravné spojenia a z toho vyplývajúca izolácia obytných štvrtí sú najčastejšími predmetmi kritiky. Na niektorých miestach sa budovy zbúrali, na mnohých panelových sídliskách sa následne vykonali stavebno-technické úpravy a zlepšila sa infraštruktúra aj komunikácie.
Miesto Viedeň sa intenzívne usiluje o sanáciu sídlisk s panelovými domami. V Bratislave naproti tomu ešte chýbajú rozsiahle opatrenia na vylepšenie stavu panelových domov. Obnova panelových sídlisk pritom patrí k najnaliehavejším úlohám z hľadiska spoločensko-politického i ekonomického práve na Slovensku, kde je podiel panelových bytov na celkovom počte bytov enormne vysoký.
Treba rozprúdiť diskusiu k sanácii panelových domov pri zohľadnení stavebno-technických, architektonických i sociálnych aspektov, relevantných aj z hľadiska životného prostredia. Do úvahy treba vziať aj rozdielne rámcové podmienky vo Viedni a v Bratislave z hľadiska politiky výstavby bytov, ekonomiky a demografie, a vytvoriť inovatívne stratégie a náznaky riešenia. Ide pritom nielen o stavebno-technické sanačné opatrenia, ale aj o pochopenie stavebno-kultúrnych a sociálno-kultúrnych procesov.
V súvislosti s panelovými sídliskami vznikli na verejnosti mnohé klišé. Jednou z úloh je kriticky sa pozrieť na tento imidž. Sú sídliská s panelovými domami lepšie ako ich imidž? Ústredné otázky teda znejú:
Do akej miery dokážu tieto sídliská zo 60-tych až 80-tych rokov splniť dnešné požiadavky na moderné bývanie?
Kto v nich býva a bude bývať?
Aké opatrenia na vylepšenie sú možné a za akých predpokladov (vlastnícke pomery, financovanie, správa)?
Predpokladom vývoja nových vízií pre panelové sídliská je prepojenie vedomostí, transdisciplinárna konfrontácia medzi základným výskumom, rôznymi odbornými disciplínami, ekonomikou a architektúrou.
* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
O VÝSTAVE
Podoba mnohých európskych miest sa v druhej polovici 20. storočia veľmi zmenila. V oblastiach rozšírenia miest sa od polovice 50-tych rokov stavali veľké sídliská s modernými bytmi.
„Dobré a krajšie bývanie, dobré a lepšie hospodárenie“ (Payer), bolo cieľovou úlohou vo Viedni i v Bratislave. Od industrializácie a štandardizácie výstavby bytov sa očakávalo odstránenie nedostatku bytov a zvýšenie kvality bývania a života pre väčšinu obyvateľstva. Panelové domy sa núkali ako veľmi racionálny spôsob výstavby, aby sa mohli uskutočniť tieto technické ako aj sociálne vízie.
Dobre vybavený súkromný byt v panelovom dome sa v 60-tych rokoch považoval v mnohých krajinách za symbol vysokého životného štandardu a štandardu bývania. Panelákové sídliská v Bratislave zodpovedali predstavám socialistickej politiky bývania a vývoja miest o kvalite života a bývania „nového socialistického človeka“. K tomu dopomohli koncepty výstavby miest a architektúry medzivojnovej moderny v spojení s razantným vývojom priemyselných masových stavebných technológií.
Od začiatku výstavby sa však panelákové sídliská stávali čoraz častejšie objektom kritiky. Technologické riešenia pomaly dostávali prednosť pred konceptom výstavby miest, architektonických a kultúrnych koncepcií. „O podobe sídlisk v konečnom dôsledku rozhodli žeriavy“ (Musil). Stavebno-technické nedostatky ako aj sociálne a politické problémy sa odvtedy považujú za atribúty panelových sídlisk a prispievajú k ich nepriaznivému imidžu.
Cieľom výstavy je popísať fenomén panelových domov vo Viedni a v Bratislave ako dôležitú a zároveň problematickú súčasť celoeurópskeho stavebno-kultúrneho dedičstva a zároveň znázorniť rôzne kritické pohľady, ale aj náznaky na sanáciu sídlisk s panelovými domami.
Výstava má poskytnúť náhľad do výskumného projektu „Sanácia panelových domov vo Viedni a Bratislave“, ktorý má prispieť k novej rozprave medzi vedou, ekonomikou, architektúrou, politikou a verejnosťou.