Milan Rúfus prevzal Cenu ministra kultúry
7. 6. 2005 | videné 4566-krát
Básnikovi, ktorý práve vydal zbierku Báseň a čas, odovzdal cenu poverený minister Ivan Mikloš.
Milan Rúfus sa v pondelok stretol s novinármi, aby im predstavil svoju - podľa vlastných slov poslednú - básnickú zbierku Báseň a čas. „Pred trištvrte rokom sa mi o ničom takom ani nesnívalo. Už som veľmi nepočítal s tým, že z toho, čo mi pribúdalo vo fascikli, ešte niekedy bude knižka,“ povedal o svojej najnovšej zbierke. Riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martin Chovanec sa ho však stále pýtal, či „voľačo“ nemá. „Začal som sa v tom rukopise prehŕňať a po čase som zistil, že by sa z toho dal urobiť celok. A po niekoľkých urgenciách na druhom konci drôtu niečo buchlo - asi to bol kameň zo srdca vydavateľa,“ dodal básnik.
„Sú to také testamentálne výpovede k punktovným bodom ľudského osudu, dejín, ktoré žijeme – a pochopiteľne aj moje najosobnejšie osudy,“ charakterizoval zbierku takmer 77-ročný básnik, esejista a prekladateľ. „Viac vám o tom nebudem hovoriť, lebo len predavačky na trhu chvália svoje paradajky,“ dodal s úsmevom. Autor podľa neho nemá morálne právo na vychvaľovanie a musí čakať, čo na to povie čitateľ.
Rúfusov "testament“ ilustroval maliar a grafik Ivan Pavle. „Nie som ilustrátor, ale po prečítaní týchto básní som bol prekvapený, aké sú čisté a nádherne súčasné. Napríklad Diagnóza Slovensko, tie triafajú klinec po hlavičke,“ povedal Pavle. Rúfus na to reagoval, že má rád perokresbu, ktorá vie povedať za celý obraz. „Aj v básni mám rád skratku,“ vysvetlil a s úsmevom dodal, že predná strana knižky mu pripomína tabuľu u očného lekára, na ktorej skúša, či pacient ešte vidí.
Jednu z básní v novej zbierke venoval aj grafikovi Igorovi Rumanskému, ktorý ilustroval viacero jeho knižiek. Rumanský je podľa neho citlivý muž, navyše pochádza z jeho milovaného Liptova. Hoci si na Bratislavu musel zvykať dlho, dnes už na rodný Liptov - jeho ostrý suchý vzduch „nemá“. V zbierke venuje básne i deťom, ktoré sú podľa neho zrkadielkom času. „Nech sa snažia čo najdlhšie ostať deťmi,“ odkázal im. Sú tam i názory na dnešný svet. Veľké obavy má básnik zo vzťahu ľudí k prírode. „Ekológia nie je módny smer, ale sebazáchovný inštinkt,“ zdôraznil.
Záujmom novinárov a čitateľov bol Milan Rúfus na tlačovej konferencii veľmi prekvapený. „Je to na moje zvyklosti trochu priveľké, som trénovaný na samotu.“ Novinárov upozornil, že po operácii ucha s nimi veľmi hovoriť nemôže. „Nepočujem skoro nič. Ale niekedy je to výhoda,“ povedal. Preto mu otázky adresovali napísané na papieri. Dostal aj otázku o tom, kedy chodí inšpirácia. „Inšpirácia nie je vlak, nechodí pravidelne. Väčšinu básní som však napísal práve vo vlaku z Liptovského Mikuláša do Bratislavy.“
Hoci sa básnik do spoločenského života aktívne nezapája, stále má čo povedať k dnešnému svetu a jeho udalostiam. „Trápi ma, že ľudstvo ten svoj osud nezvládne. Je to pasca nastavená na človeka, no väzba medzi príčinou a následkom je nezrušiteľná. To je fyzikálny vzorec božej spravodlivosti.“
V mene vlády i vďačných čitateľov potom Ivan Mikloš zaželal Milanovi Rúfusovi veľa zdravia i tvorivých síl.
(Text a foto: SME)
P.S.: Viac o básnikovi nájdte na:
http://www.dimenzie.sk/1999_04/04rufus.htm
Milan Rúfus sa v pondelok stretol s novinármi, aby im predstavil svoju - podľa vlastných slov poslednú - básnickú zbierku Báseň a čas. „Pred trištvrte rokom sa mi o ničom takom ani nesnívalo. Už som veľmi nepočítal s tým, že z toho, čo mi pribúdalo vo fascikli, ešte niekedy bude knižka,“ povedal o svojej najnovšej zbierke. Riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Martin Chovanec sa ho však stále pýtal, či „voľačo“ nemá. „Začal som sa v tom rukopise prehŕňať a po čase som zistil, že by sa z toho dal urobiť celok. A po niekoľkých urgenciách na druhom konci drôtu niečo buchlo - asi to bol kameň zo srdca vydavateľa,“ dodal básnik.
„Sú to také testamentálne výpovede k punktovným bodom ľudského osudu, dejín, ktoré žijeme – a pochopiteľne aj moje najosobnejšie osudy,“ charakterizoval zbierku takmer 77-ročný básnik, esejista a prekladateľ. „Viac vám o tom nebudem hovoriť, lebo len predavačky na trhu chvália svoje paradajky,“ dodal s úsmevom. Autor podľa neho nemá morálne právo na vychvaľovanie a musí čakať, čo na to povie čitateľ.
Rúfusov "testament“ ilustroval maliar a grafik Ivan Pavle. „Nie som ilustrátor, ale po prečítaní týchto básní som bol prekvapený, aké sú čisté a nádherne súčasné. Napríklad Diagnóza Slovensko, tie triafajú klinec po hlavičke,“ povedal Pavle. Rúfus na to reagoval, že má rád perokresbu, ktorá vie povedať za celý obraz. „Aj v básni mám rád skratku,“ vysvetlil a s úsmevom dodal, že predná strana knižky mu pripomína tabuľu u očného lekára, na ktorej skúša, či pacient ešte vidí.
Jednu z básní v novej zbierke venoval aj grafikovi Igorovi Rumanskému, ktorý ilustroval viacero jeho knižiek. Rumanský je podľa neho citlivý muž, navyše pochádza z jeho milovaného Liptova. Hoci si na Bratislavu musel zvykať dlho, dnes už na rodný Liptov - jeho ostrý suchý vzduch „nemá“. V zbierke venuje básne i deťom, ktoré sú podľa neho zrkadielkom času. „Nech sa snažia čo najdlhšie ostať deťmi,“ odkázal im. Sú tam i názory na dnešný svet. Veľké obavy má básnik zo vzťahu ľudí k prírode. „Ekológia nie je módny smer, ale sebazáchovný inštinkt,“ zdôraznil.
Záujmom novinárov a čitateľov bol Milan Rúfus na tlačovej konferencii veľmi prekvapený. „Je to na moje zvyklosti trochu priveľké, som trénovaný na samotu.“ Novinárov upozornil, že po operácii ucha s nimi veľmi hovoriť nemôže. „Nepočujem skoro nič. Ale niekedy je to výhoda,“ povedal. Preto mu otázky adresovali napísané na papieri. Dostal aj otázku o tom, kedy chodí inšpirácia. „Inšpirácia nie je vlak, nechodí pravidelne. Väčšinu básní som však napísal práve vo vlaku z Liptovského Mikuláša do Bratislavy.“
Hoci sa básnik do spoločenského života aktívne nezapája, stále má čo povedať k dnešnému svetu a jeho udalostiam. „Trápi ma, že ľudstvo ten svoj osud nezvládne. Je to pasca nastavená na človeka, no väzba medzi príčinou a následkom je nezrušiteľná. To je fyzikálny vzorec božej spravodlivosti.“
V mene vlády i vďačných čitateľov potom Ivan Mikloš zaželal Milanovi Rúfusovi veľa zdravia i tvorivých síl.
(Text a foto: SME)
P.S.: Viac o básnikovi nájdte na:
http://www.dimenzie.sk/1999_04/04rufus.htm