Trianon v kolektívnej pamäti.
28. 6. 2010 | videné 1729-krát
V dňoch 24. – 25. júna 2010 sa v Nových Zámkoch uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom "Rozpad Uhorska a Trianonská mierová zmluva v maďarskej a slovenskej kolektívnej pamäti 1918-2010."
Konferencia bola súčasťou 16. zasadania Slovensko-maďarskej komisie historikov. Odborným garantom konferencie bol Historický ústav SAV v Bratislave. Zástupkyňa riaditeľa PhDr. Edita Ivaničková, CSc., otvorila konferenciu, na ktorej privítala veľvyslanca Maďarskej republiky v Bratislave Antala Heizera a veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa. Obaja veľvyslanci v úvodnom príhovore ocenili prácu Slovensko-maďarskej komisie historikov pre spolunažívanie oboch národov a vyslovili vieru, že sa podarí dotiahnuť do konca začatý projekt spoločných učebných textov. P. Weiss zdôraznil dôležitosť "misie" historikov, lebo výsledky ich práce sa môžu stať súčasťou budovania občianskej spoločnosti.
Konferencia sa uskutočnila v Nových Zámkoch aj vďaka podpore vedenia mesta Nové Zámky, pod záštitou miestneho Rotary klubu a s podporou miestnych podnikateľov a organizácii, vrátane Matice slovenskej a Csemadoku.
Spolupredsedovia Slovensko-maďarskej komisie historikov prof. Štefan Šutaj za slovenskú stranu a doc. László Szarka, za maďarskú stranu v úvode vysvetlili ciele a zmysel konferencie. Štefan Šutaj v úvodnom slove zdôraznil: "Niet pochybnosti o tom, že trianonská mierová zmluva a Trianon ako symbol zásadnej zmeny usporiadania strednej Európy je historickou udalosťou, ktorá ovplyvnila tento región." Jej dôsledky zanechali stopu nielen v existencii hraníc štátov, ale aj vo vedomí ich obyvateľov. Napriek tomu, že sa za 90 rokov sa svet zmenil. Pre historikov je to historická udalosť, ktorá si zaslúži ich plnú pozornosť. Umožňuje nám skúmať mechanizmus rozpadu a vzniku štátov, úlohu etnického faktora aj nacionalizmus, spôsob akým sa historická udalosť inštrumentalizuje v historickej pamäti v závislosti od etnicity a ďalších socio- demografických faktorov. Teda spôsob, ako si historická udalosť žije svoj "ďalší" život. Konferencia teda nemá za cieľ venovať sa Trianonu a Trianonskej mierovej zmluve v klasickej podobe ako ďalšej analýzy a popisu historickej udalosti (ako a prečo k Trianonu došlo). Chceme sa na problematiku pozrieť z hľadiska toho, aké stopy zanechali v slovenskej a maďarskej historickej pamäti, akým spôsobom sa využíva (inštrumentalizuje) v rôznych typoch politík, vo vedomí rôznych skupín slovenského a maďarského obyvateľstva, aké stopy zanechalo v ich pamätí a myslení, akým spôsobom, aj to ako rôzne skupiny obyvateľstva prežívajú a pripomínajú si Trianon a jeho súvislosti. To je pôda pre objektívne, neemocionálne a vedecké zhodnotenie historickej udalosti, pre ktoré vytvárame priestor v rámci zasadaní Slovensko-maďarskej komisie historikov.
László Szárka spolupredseda Slovensko-maďarskej komisie za maďarskú stranu zdôraznil dôležitosť spoločných výskumov a výskum spoločných interferencií. Za jednu z dôležitých vecí označil odbúranie rozdielov pri náhľade na dejiny z pohľadu víťazi a porazení.
Úvodný referát predniesol maďarský historik Ignác Romsics. Vo svojom vystúpení sa v chronologickom slede venoval pohľadu na Trianon v rôznych historických obdobiach. V období Horthyho vyčlenil tri dôležité prvky pohľadu na Trianon, typické pre toto obdobie. Princíp autochtónnosti, princíp kultúrnej nadradenosti a princíp svätoštefanskej koruny. Ďalším argumentom ktorým sa zdôvodňovala neprijateľnosť Trianonu bol argument historickej a hospodárskej jednoty, ktorým sa zdôvodňovala ilúzia o nevyhnutnosti obnovenia integrity Uhorska a predstava optimálnej revízie hraníc. Ignác Romsics venoval pozornosť aj federalizačným koncepciám v medzivojnovom období, ľavicovým názorom aj názorom, ktoré dospeli k záveru o nevyhnutnosti dezintegrácie Uhorska (László Németh).
Problematike Viedenskej arbitráže I. Romsics nevenoval pozornosť, sústredil sa na vnímanie Trianonu, ktoré vzhľadom na revízne úspechy Maďarska stratilo predošlý význam. V tejto súvislosti sa zaoberal iba koncepciami Bajcsa-Zilinského.
Ako osobitné obdobie vyčlenil roky 1945-1947, ktoré boli poznamenaná návratom "viedenských" území a rozhodnutiami Parížskej mierovej konferencie. Podľa významných maďarských osobnosti bola požiadavka na obnovenie "tisícročných" hraníc vnímaná ako revizionizmus, ale korigovanie etnickej hranice (István Bibó) bola vnímaná ako legitímna. Vláda síce nežiadala Báčku (vzťahy s Juhosláviou) ani Berehovo (vzťahy so ZSSR), ale nastoľovala požiadavky voči Rumunsku a Československu. Parížska mierová zmluva podľa Romsicsa nevyvolala v Maďarsku zvláštnu odozvu a v spoločnosti rezonovala snaha vytvoriť pre menšiny v zahraničí podmienky pre usporiadanie pomerov v rámcoch autonómie (I. Bibó, Gyula Szekfű).
Obdobie komunizmu rozčlenil na dve obdobia, v prvom dominovalo mlčanie a tabuizovanie Trianonu vychádzajúce z totálnej podriadenosti a servility sovietskej politike a z predpokladu, že národy skončili svoju historickú úlohu a budú nahradené proletárskym internacionalizmom. Pre obdobie šesťdesiatych rokov už bola rozhodujúca koncepcia vnímať menšiny ako most medzi národným štátom a menšinou.
S ďalším referátom s názvom Metamorfózy spomínania – typológia a ríty utečeneckých organizácii v medzivojnovom Maďarsku vystúpil Balázs Ablonczy. Za ním nasledovala Lucia Segľová s referátom Obrazy dejín v turčianskom regióne koncom roku 1918. Vo svojom vystúpení sa usilovala na príklade troch textov a troch autorských textov (materiál F. Ruppeldta, Š. Krčméryho a autorsky nedatovaný dokument) a troch dokumentov (dve verejné zhromaždenia v Martine, návšteva ministra Staněka) hľadať národné a nacionalistické prvky v interpretácii slovenských dejín na princípoch opozít.
V ďalšom referáte Apponyi – materinský jazyk – národný štát – Trianon. Inštrumentalizácia symbolov v slovenskej publicistike v 20. rokoch 20. storočia Peter Macho sledoval vnímanie významného maďarského politika Alberta Apponyiho prostredníctvom Slovenských národných novín a Slováka. Došiel k záveru, že napriek tomu, že v súčasnosti je A. Apponyi symbolom maďarizácie a bol aj mužom trianonských rokovaní, jeho osobe nebola venovaná v uvedenej tlači významnejšia pozornosť a že nedochádzalo k jeho napádaniu či démonizácii.
Ani Trianonskej konferencii nebola venovaná zvýšená pozornosť, za traumatizujúcu udalosť v tejto tlači bolo považované skôr nenaplnenie Pittsburskej dohody.
Ďalšie rokovanie bolo venované teoretickým otázkam historiografického výskumu a teoretickým vymedzeniam a súvislostiam problematiky traumy, vrátane trianonskej traumy. V tomto bloku odzneli referáty Lászlóa Vörösa Dezintegrácia Uhorska a Trianon. Reprezentácie udalostí rokov 1918-1920 v slovenskej a maďarskej národnej historiografii. Referát Andreja Findora a Miroslava Michelu Zakladanie a ničenie "národného štátu": Reprezentácie Trianonskej mierovej zmluvy a jej dôsledkov v maďarských a (česko)slovenských učebniciach dejepisu (1920-2010) a vystúpenie Dagmar Kusej a Miroslava Michelu Diskurzy traumy,. Za ideálny pohľad autori považujú také reprezentačné prvky, ktoré sa vyskytujú v jednej aj v druhej krajine a prípadne sú porovnateľné aj s inými krajinami. Pokiaľ ide o problematiku Trianonu, za typické považujú, že maďarské učebnice sledujú trianonské udalosti deň za dňom v spomalenom rytme, kým v slovenských učebniciach sa udalosti popisujú ako náhly zvrat.
Problematike vytvárania učebníc a vyučovania problematiky Trianonu ako teoretického aj praktického problému sa zaoberali referáty Györgya Jakaba (Didaktický vývin dejepisných učebníc v Maďarsku v 20. storočí), Viliama Kratochvíla (Nielen pamätať, ale aj vytvárať významy) a Barnabáša Vajdu (Spoločné dejiny v kontexte moderných učebníc dejepisu).
Druhý deň rokovania začal vystúpením Milkósa Zeidlera Reprezentácie iredentizmu na verejných priestranstvách v medzivojnovom Maďarsku. Vo veľmi zaujímavom príspevku, dokumentovanom obrazovými ukážkami M. Zeidler poukázal na typické črty a prvky pamätníkov pripomínajúcich Trianon v jednotlivých historických obdobiach. Pozornosť venoval nielen stavaniu pamätníkov ale aj premenovávaniu ulíc a rituálom využívaným napr. pri vítaní Miklósa Horthyho v mestách prisúdených Maďarsku Viedenskou arbitrážou, či vytvoreniu pamiatok na akciu lorda Rothemera v roku 1937.
Éva Kovács vo svojom príspevku "Trianonizácia". Od diskurzu o štátnej hranici po trianonský príbeh, zamerala svoju pozornosť na vzťah politických a sociálnych dejín. Podľa jej názoru by bolo možné vyhnúť sa nacionalistickému hodnoteniu dejín, ak by sa posilnil vplyv sociálnych dejín a výskumom makroprocesov a mikroprocesov, prípadne príbehov ľudí, čím by sa prekonali národné naratívy. Trianon podľa nej ako tradícia funguje ako metafora a nesúvisí s konkrétnymi dejinami.
Atilla Simon sa vo svojom príspevku venoval maďarskej aktivistickej (provládnej) politike na Slovensku v medzivojnovom období a skúmal jej vzťah k Trianonskej mierovej zmluve a prvej Československej republike. Veľkú pozornosť venoval predovšetkým ľavicovej politike.
Feischmidt Margit v príspevku Trianon a Uhorsko ("Veľké Maďarsko") ako kultúrne kódy nového maďarského nacionalizmu venovala pozornosť subkultúram vytvoreným na báze rocku. Venovala sa príčinám, spôsobu, formám, ktorými nachádza nacionalizmus a prostredníctvom neho aj Trianon svoje miesto v subkulúrach inklinujúcich k takejto hudbe. Všímala si inštitúcie (festivaly, opera, rocková scéna, skíni) médiá propagujúce rockovú hudbu, prepojenie na podnikateľské prostredie, texty národnej rockovej hudby v ktorých dominuje vyznanie náklonnosti k národu, vyzdvihovanie národnej hrdosti, sláva národnej minulosti, ale aj bolesti, pomenovanie nepriateľov s politickými a etickými prvkami a odznievajú aj výzvy do budúcnosti.
V ďalšom príspevku Medzi ilúziami integrity a iredenty sa László Szarka venoval problematike maďarskej menšinovej politiky vo svetle spomienkovej literatúry. Posledným vystúpením na konferencii bola prednáška Romana Holeca Téma Trianonu v slovenskej beletrii v 20. rokoch 20. storočia. Pozornosť venoval predovšetkým menej známym, ba až "trezorovým" dielam potrianonského obdobia.
Vedecká konferencia ukázala, že slovenskí a maďarskí historici napriek tomu, že problematika Trianonu traumatizovala slovenskú a maďarskú politiku v krátkom čase pred konaním konferencie, dokážu korektne a s nadhľadom diskutovať o takejto téme. Ukázalo sa, že problém Trianonu je problémom, ktorý je dôležitý a významný predovšetkým pre maďarskú spoločnosť a historiografiu, že pre slovenskú historiografiu nepredstavuje udalosť prvoradého významu, ani pokiaľ ide o zachytenie Trianonom v negatívnom, či pozitívnom zmysle a pre slovenských historikov je skôr témou akademickou. Trianon z pohľadu slovenských historikov iba potvrdzoval už existujúci stav, vytvorenie Československej republiky. Aj z toho vyplývalo väčšie zanietenie maďarských kolegov, s akým vstupovali do diskusie, aj keď musíme uznať, že išlo o diskusiu vedeckú, korektnú a objektívnu. Konferencia splnila svoj cieľ aj v tom, že umožnila obom stranám väčšie vzájomné pochopenie a empatiu, referáty priniesli nesporné nové pohľady, nové fakty aj informácie o nových a netradičných postupoch pri výskume dejín Trianonu a "ďalšieho" života kódu Trianonu v slovenskej i maďarskej historickej pamäti.
Text: Štefan Šutaj
Konferencia bola súčasťou 16. zasadania Slovensko-maďarskej komisie historikov. Odborným garantom konferencie bol Historický ústav SAV v Bratislave. Zástupkyňa riaditeľa PhDr. Edita Ivaničková, CSc., otvorila konferenciu, na ktorej privítala veľvyslanca Maďarskej republiky v Bratislave Antala Heizera a veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa. Obaja veľvyslanci v úvodnom príhovore ocenili prácu Slovensko-maďarskej komisie historikov pre spolunažívanie oboch národov a vyslovili vieru, že sa podarí dotiahnuť do konca začatý projekt spoločných učebných textov. P. Weiss zdôraznil dôležitosť "misie" historikov, lebo výsledky ich práce sa môžu stať súčasťou budovania občianskej spoločnosti.
Konferencia sa uskutočnila v Nových Zámkoch aj vďaka podpore vedenia mesta Nové Zámky, pod záštitou miestneho Rotary klubu a s podporou miestnych podnikateľov a organizácii, vrátane Matice slovenskej a Csemadoku.
Spolupredsedovia Slovensko-maďarskej komisie historikov prof. Štefan Šutaj za slovenskú stranu a doc. László Szarka, za maďarskú stranu v úvode vysvetlili ciele a zmysel konferencie. Štefan Šutaj v úvodnom slove zdôraznil: "Niet pochybnosti o tom, že trianonská mierová zmluva a Trianon ako symbol zásadnej zmeny usporiadania strednej Európy je historickou udalosťou, ktorá ovplyvnila tento región." Jej dôsledky zanechali stopu nielen v existencii hraníc štátov, ale aj vo vedomí ich obyvateľov. Napriek tomu, že sa za 90 rokov sa svet zmenil. Pre historikov je to historická udalosť, ktorá si zaslúži ich plnú pozornosť. Umožňuje nám skúmať mechanizmus rozpadu a vzniku štátov, úlohu etnického faktora aj nacionalizmus, spôsob akým sa historická udalosť inštrumentalizuje v historickej pamäti v závislosti od etnicity a ďalších socio- demografických faktorov. Teda spôsob, ako si historická udalosť žije svoj "ďalší" život. Konferencia teda nemá za cieľ venovať sa Trianonu a Trianonskej mierovej zmluve v klasickej podobe ako ďalšej analýzy a popisu historickej udalosti (ako a prečo k Trianonu došlo). Chceme sa na problematiku pozrieť z hľadiska toho, aké stopy zanechali v slovenskej a maďarskej historickej pamäti, akým spôsobom sa využíva (inštrumentalizuje) v rôznych typoch politík, vo vedomí rôznych skupín slovenského a maďarského obyvateľstva, aké stopy zanechalo v ich pamätí a myslení, akým spôsobom, aj to ako rôzne skupiny obyvateľstva prežívajú a pripomínajú si Trianon a jeho súvislosti. To je pôda pre objektívne, neemocionálne a vedecké zhodnotenie historickej udalosti, pre ktoré vytvárame priestor v rámci zasadaní Slovensko-maďarskej komisie historikov.
László Szárka spolupredseda Slovensko-maďarskej komisie za maďarskú stranu zdôraznil dôležitosť spoločných výskumov a výskum spoločných interferencií. Za jednu z dôležitých vecí označil odbúranie rozdielov pri náhľade na dejiny z pohľadu víťazi a porazení.
Úvodný referát predniesol maďarský historik Ignác Romsics. Vo svojom vystúpení sa v chronologickom slede venoval pohľadu na Trianon v rôznych historických obdobiach. V období Horthyho vyčlenil tri dôležité prvky pohľadu na Trianon, typické pre toto obdobie. Princíp autochtónnosti, princíp kultúrnej nadradenosti a princíp svätoštefanskej koruny. Ďalším argumentom ktorým sa zdôvodňovala neprijateľnosť Trianonu bol argument historickej a hospodárskej jednoty, ktorým sa zdôvodňovala ilúzia o nevyhnutnosti obnovenia integrity Uhorska a predstava optimálnej revízie hraníc. Ignác Romsics venoval pozornosť aj federalizačným koncepciám v medzivojnovom období, ľavicovým názorom aj názorom, ktoré dospeli k záveru o nevyhnutnosti dezintegrácie Uhorska (László Németh).
Problematike Viedenskej arbitráže I. Romsics nevenoval pozornosť, sústredil sa na vnímanie Trianonu, ktoré vzhľadom na revízne úspechy Maďarska stratilo predošlý význam. V tejto súvislosti sa zaoberal iba koncepciami Bajcsa-Zilinského.
Ako osobitné obdobie vyčlenil roky 1945-1947, ktoré boli poznamenaná návratom "viedenských" území a rozhodnutiami Parížskej mierovej konferencie. Podľa významných maďarských osobnosti bola požiadavka na obnovenie "tisícročných" hraníc vnímaná ako revizionizmus, ale korigovanie etnickej hranice (István Bibó) bola vnímaná ako legitímna. Vláda síce nežiadala Báčku (vzťahy s Juhosláviou) ani Berehovo (vzťahy so ZSSR), ale nastoľovala požiadavky voči Rumunsku a Československu. Parížska mierová zmluva podľa Romsicsa nevyvolala v Maďarsku zvláštnu odozvu a v spoločnosti rezonovala snaha vytvoriť pre menšiny v zahraničí podmienky pre usporiadanie pomerov v rámcoch autonómie (I. Bibó, Gyula Szekfű).
Obdobie komunizmu rozčlenil na dve obdobia, v prvom dominovalo mlčanie a tabuizovanie Trianonu vychádzajúce z totálnej podriadenosti a servility sovietskej politike a z predpokladu, že národy skončili svoju historickú úlohu a budú nahradené proletárskym internacionalizmom. Pre obdobie šesťdesiatych rokov už bola rozhodujúca koncepcia vnímať menšiny ako most medzi národným štátom a menšinou.
S ďalším referátom s názvom Metamorfózy spomínania – typológia a ríty utečeneckých organizácii v medzivojnovom Maďarsku vystúpil Balázs Ablonczy. Za ním nasledovala Lucia Segľová s referátom Obrazy dejín v turčianskom regióne koncom roku 1918. Vo svojom vystúpení sa usilovala na príklade troch textov a troch autorských textov (materiál F. Ruppeldta, Š. Krčméryho a autorsky nedatovaný dokument) a troch dokumentov (dve verejné zhromaždenia v Martine, návšteva ministra Staněka) hľadať národné a nacionalistické prvky v interpretácii slovenských dejín na princípoch opozít.
V ďalšom referáte Apponyi – materinský jazyk – národný štát – Trianon. Inštrumentalizácia symbolov v slovenskej publicistike v 20. rokoch 20. storočia Peter Macho sledoval vnímanie významného maďarského politika Alberta Apponyiho prostredníctvom Slovenských národných novín a Slováka. Došiel k záveru, že napriek tomu, že v súčasnosti je A. Apponyi symbolom maďarizácie a bol aj mužom trianonských rokovaní, jeho osobe nebola venovaná v uvedenej tlači významnejšia pozornosť a že nedochádzalo k jeho napádaniu či démonizácii.
Ani Trianonskej konferencii nebola venovaná zvýšená pozornosť, za traumatizujúcu udalosť v tejto tlači bolo považované skôr nenaplnenie Pittsburskej dohody.
Ďalšie rokovanie bolo venované teoretickým otázkam historiografického výskumu a teoretickým vymedzeniam a súvislostiam problematiky traumy, vrátane trianonskej traumy. V tomto bloku odzneli referáty Lászlóa Vörösa Dezintegrácia Uhorska a Trianon. Reprezentácie udalostí rokov 1918-1920 v slovenskej a maďarskej národnej historiografii. Referát Andreja Findora a Miroslava Michelu Zakladanie a ničenie "národného štátu": Reprezentácie Trianonskej mierovej zmluvy a jej dôsledkov v maďarských a (česko)slovenských učebniciach dejepisu (1920-2010) a vystúpenie Dagmar Kusej a Miroslava Michelu Diskurzy traumy,. Za ideálny pohľad autori považujú také reprezentačné prvky, ktoré sa vyskytujú v jednej aj v druhej krajine a prípadne sú porovnateľné aj s inými krajinami. Pokiaľ ide o problematiku Trianonu, za typické považujú, že maďarské učebnice sledujú trianonské udalosti deň za dňom v spomalenom rytme, kým v slovenských učebniciach sa udalosti popisujú ako náhly zvrat.
Problematike vytvárania učebníc a vyučovania problematiky Trianonu ako teoretického aj praktického problému sa zaoberali referáty Györgya Jakaba (Didaktický vývin dejepisných učebníc v Maďarsku v 20. storočí), Viliama Kratochvíla (Nielen pamätať, ale aj vytvárať významy) a Barnabáša Vajdu (Spoločné dejiny v kontexte moderných učebníc dejepisu).
Druhý deň rokovania začal vystúpením Milkósa Zeidlera Reprezentácie iredentizmu na verejných priestranstvách v medzivojnovom Maďarsku. Vo veľmi zaujímavom príspevku, dokumentovanom obrazovými ukážkami M. Zeidler poukázal na typické črty a prvky pamätníkov pripomínajúcich Trianon v jednotlivých historických obdobiach. Pozornosť venoval nielen stavaniu pamätníkov ale aj premenovávaniu ulíc a rituálom využívaným napr. pri vítaní Miklósa Horthyho v mestách prisúdených Maďarsku Viedenskou arbitrážou, či vytvoreniu pamiatok na akciu lorda Rothemera v roku 1937.
Éva Kovács vo svojom príspevku "Trianonizácia". Od diskurzu o štátnej hranici po trianonský príbeh, zamerala svoju pozornosť na vzťah politických a sociálnych dejín. Podľa jej názoru by bolo možné vyhnúť sa nacionalistickému hodnoteniu dejín, ak by sa posilnil vplyv sociálnych dejín a výskumom makroprocesov a mikroprocesov, prípadne príbehov ľudí, čím by sa prekonali národné naratívy. Trianon podľa nej ako tradícia funguje ako metafora a nesúvisí s konkrétnymi dejinami.
Atilla Simon sa vo svojom príspevku venoval maďarskej aktivistickej (provládnej) politike na Slovensku v medzivojnovom období a skúmal jej vzťah k Trianonskej mierovej zmluve a prvej Československej republike. Veľkú pozornosť venoval predovšetkým ľavicovej politike.
Feischmidt Margit v príspevku Trianon a Uhorsko ("Veľké Maďarsko") ako kultúrne kódy nového maďarského nacionalizmu venovala pozornosť subkultúram vytvoreným na báze rocku. Venovala sa príčinám, spôsobu, formám, ktorými nachádza nacionalizmus a prostredníctvom neho aj Trianon svoje miesto v subkulúrach inklinujúcich k takejto hudbe. Všímala si inštitúcie (festivaly, opera, rocková scéna, skíni) médiá propagujúce rockovú hudbu, prepojenie na podnikateľské prostredie, texty národnej rockovej hudby v ktorých dominuje vyznanie náklonnosti k národu, vyzdvihovanie národnej hrdosti, sláva národnej minulosti, ale aj bolesti, pomenovanie nepriateľov s politickými a etickými prvkami a odznievajú aj výzvy do budúcnosti.
V ďalšom príspevku Medzi ilúziami integrity a iredenty sa László Szarka venoval problematike maďarskej menšinovej politiky vo svetle spomienkovej literatúry. Posledným vystúpením na konferencii bola prednáška Romana Holeca Téma Trianonu v slovenskej beletrii v 20. rokoch 20. storočia. Pozornosť venoval predovšetkým menej známym, ba až "trezorovým" dielam potrianonského obdobia.
Vedecká konferencia ukázala, že slovenskí a maďarskí historici napriek tomu, že problematika Trianonu traumatizovala slovenskú a maďarskú politiku v krátkom čase pred konaním konferencie, dokážu korektne a s nadhľadom diskutovať o takejto téme. Ukázalo sa, že problém Trianonu je problémom, ktorý je dôležitý a významný predovšetkým pre maďarskú spoločnosť a historiografiu, že pre slovenskú historiografiu nepredstavuje udalosť prvoradého významu, ani pokiaľ ide o zachytenie Trianonom v negatívnom, či pozitívnom zmysle a pre slovenských historikov je skôr témou akademickou. Trianon z pohľadu slovenských historikov iba potvrdzoval už existujúci stav, vytvorenie Československej republiky. Aj z toho vyplývalo väčšie zanietenie maďarských kolegov, s akým vstupovali do diskusie, aj keď musíme uznať, že išlo o diskusiu vedeckú, korektnú a objektívnu. Konferencia splnila svoj cieľ aj v tom, že umožnila obom stranám väčšie vzájomné pochopenie a empatiu, referáty priniesli nesporné nové pohľady, nové fakty aj informácie o nových a netradičných postupoch pri výskume dejín Trianonu a "ďalšieho" života kódu Trianonu v slovenskej i maďarskej historickej pamäti.
Text: Štefan Šutaj